Vianočný strom patrí nespochybniteľne k tým najkrajším symbolom Vianoc. Vianoce bez krásne vyzdobeného vianočného stromčeka si nevieme ani predstaviť a tento tradičný symbol Vianoc nám v našich domovoch dokáže vyčarovať neuveriteľne príjemnú atmosféru. Viete však ako tradícia vianočného stromčeka vlastne vznikla a kde siahajú korene tejto vianočnej dominanty?
Možno vás to prekvapí, ale ozdobený stromček nebol s počiatku vôbec spojený s kresťanstvom. Zelená farba vetvičiek bola symbolom života a vetvičky mali odháňať zlé bosorky. Vešanie ozdôb na stromček malo skôr obetný význam a pripisovali sa mu magické vlastnosti, spojené s pritiahnutím hojnosti úrody na nasledujúci rok.
Pôvod tradície vianočného stromčeka
Tradícia vianočného stromčeka je známa na celom svete. História vianočného stromčeka, obľúbeného na celom svete, sa začala písať v nemeckom protestantskom prostredí. Počiatky vianočného stromčeka preto nespochybniteľne nachádzame práve v Nemecku. Za vznikov vianočného stromčeka stáli pôvodne protestanti a luteráni, ktorí vznikli odčlenením od majoritného kresťanstva.
Najstaršia zmienka o ozdobenom vianočnom stromčeku je z roku 1570 z Nemecka. Jedna z prvých oficiálnych zmienok o ozdobenom vianočnom stromčeku pochádza z roku 1570 z nemeckého mesta Brémy. Išlo o jedľu ozdobenú datľami, sladkosťami a papierovými kvetinami. Stála v cechovej budove, kam boli pozvané rodiny miestnych cechových majstrov.
Legendy o pôvode stromčeka
Vysvetlenie toho, prečo sa na Vianoce zdobí práve stromček, ponúkajú viaceré legendy či príbehy siahajúce do ranného kresťanského obdobia, keď si nová viera hľadala svoje miesto medzi pohanmi. Pôvod vianočného stromčeka však nie je biblický ani kresťanský - siaha azda až k rímskym oslavám slnovratu - Saturnáliám. Akýmsi pokusom o jeho biblické zdôvodnenie boli slová proroka Ozeáša "Ja som ako zelený cyprus, tvoje ovocie pochádza odo mňa".
O protestanskom pôvode ozdobeného, v tomto prípade osvetleného stromčeka, rozpráva aj legenda súvisiaca z nemeckým cirkevným reformátorom Martinom Lutherom. Ten podľa príbehu údajne ako prvý dal na stromček zapálené sviečky, ktorých svetlo malo symbolizovať narodenie Ježiša Krista.
Jedna z legiend sa viaže aj so svätým Bonifácom, ktorý vyťal posvätný dub boha Thora pred náčelníkmi germánskych kmeňov. Keďže sa mu pri tom nič nestalo, presvedčil ich, aby sa dali pokrstiť a prijali kresťanstvo.
Ďalšie vysvetlenie ponúka príbeh súvisiaci s Keltmi. Starí keltskí kňazi, druidi, totiž verili, že ich bohovia prebývajú v stromoch či v ich kôre. Pred jednou duchovnou slávnosťou pripravovali pre bohov krvavú obetu, mladého muža. Na udalosti sa zúčastnil aj legendárny kresťanský misionár Winfried, ktorý sa rozhodol zachrániť mladíkovi život. Zhromaždeniu vyrozprával príbeh o narodení Ježiša Krista v Betleheme, o sile dobra, lásky a viery. Druidi mladíkovi darovali život a pri strome spoločne oslávili narodenie Ježiša v Betleheme.
Na Slovensko sa stromček dostal z Rakúska v 19. storočí. Bohaté šľachtické rodiny mali honosné stromčeky. K chudobným ľuďom sa dostal až neskôr. Ľudia naň vešali slamené ozdoby, jablká, orechy alebo šípky. Niekde sa ozdoby háčkovali alebo vyrábali z papiera. V bohatých rodinách mali aj guľaté ozdoby zo skla, tie boli symbolom luxusu.
Šírenie tradície vianočného stromčeka
Tradícia ozdobených vianočných stromčekov sa začala masovejšie šíriť v priebehu 17. storočia. Zvyk si obľúbili najskôr v mestách, na vidieku sa udomácňoval koncom 18. storočia. V 19. storočí sa výraznejšie rozšíril takmer do všetkých kresťanských štátov sveta.
Na územie dnešného Slovensko sa zvyk ozdobeného vianočného stromčeka dostal v druhej polovici 19. storočia. Najprv sa rozvíjal v mestách, neskôr začal prenikať aj na slovenský vidiek. Na východné Slovensko sa dostal dokonca až v medzivojnovom období.
V Spojenom kráľovstve mala v 19. storočí na popularizáciu vianočného stromčeka veľký vplyv britská kráľovná Viktória a princ Albert, ktorý pochádzal z Nemecka, a práve on dal v roku 1846 postaviť vyzdobený strom v kráľovskej rezidencii vo Windsore.
Prvá zmienka o vianočnom stromčeku sa v Spojených štátoch amerických (USA) objavila v roku 1832 v Pensylvánii.
V európskych mestách sa od 19. storočia ujala aj tradícia stavania veľkých vianočných stromov na námestiach. V Bratislave napríklad v roku 1896 na dnešnom Hviezdoslavom námestí postavili strom, ktorý mal aj elektrické osvetlenie.
Prešlo takmer 100 rokov, odkedy po prvý raz pri Rockefellerovom centre vztýčili vianočný strom. Hoci bol neozdobený, získal si veľkú popularitu. V súčasnosti na ňom bliká viac ako 25 000 vianočných svetielok. Niekde medzi Piatou a Siedmou Avenue zdobia tváre ľudí iskry šťastia pri pohľade na vianočný stromček. Iné rodiny si ikonický symbol Vianoc vychutnávajú v teple domova.
Kým na Ukrajine sa tradície trocha zmenili, inde vo svete sa mnohé zachovávajú. Ukrajina oficiálne vianočné sviatky presunula zo 7. januára na 25. decembra. Vojna sa totiž odráža aj medzi cirkvami v Kyjeve a Moskve. Vianočné sviatky začínali sláviť podľa juliánskeho kalendára až v januári, teda v rovnakom čase, ako ich slávi aj moskovský patriarchát. Pred pár mesiacmi však novela zákona tento dátum pozmenila.
Ako vyzerali vianočné stromčeky v minulosti?
Spočiatku stromčeky zdobili skromne, predovšetkým tým, čo ľudia dopestovali v záhrade. Zdobil sa aj perníkmi, domácim pečivom, sušeným ovocím či podomácky vyrobenými ozdobami z papiera, figúrkami zo slamy a z kukuričného šúpolia. Stromčeky mali skromné zdobenie, zdobili ich iba sviečky, neskôr papierové ozdoby, ozdoby zo skla, ozdoby zo sušeného ovocia či orechov.
Prvé ozdoby boli z toho, čo mali ľudia po ruke, väčšinou to bola slama. Vznikali slamené ozdôbky, ktoré si vyrábali staršie deti, hlavne dievčatá, samy. Bola to taká ich úloha.
Do polovice 19. storočia nebol na našom území rozšírený zvyk ozdobovať ihličnatý strom ako vianočný stromček. Prišiel k nám z Nemecka. Tento rok môžete po prvý raz navštíviť bratislavské vianočné trhy až do 31. decembra.
So súhlasom horára si ľudia mohli zrezať vrcholec stromu, z ktorého si spravili vianočný. Malo to prozaickú príčinu, lebo veľký stromček by sa im do izby ani nezmestil. Naši predkovia mali také 2-priestorové obydlia. Jedna izba bola väčšia, ale multifunkčná. Bol tam krb a slúžila ako kuchyňa, jedáleň, spálňa, detská izba a pracovňa, čiže všetko v jednom. Druhá izba bola komora, kde sa v zime nekúrilo, ale odkladali sa tam potrebné veci.
Až neskôr, začiatkom 20. storočia, sa dostali do vidieckeho prostredia vianočné stromčeky. V minulosti sa však používali len vrcholce stromov, nezrezal sa celý strom. Tento vrcholec bol menší a zavesil sa na strop, takže visel nad štedrovečerným stolom. Šlo o také malé symbolické mále stromčeky, z ktorých po skončení sviatkov gazda vystružlikal napríklad nejakú drevenú lyžicu alebo niečo, čiže sa využilo v domácnosti.
Vianočné ozdoby
Prvé fúkané ozdôbky sa máme zaznamenané v 18. storočí. Zväčša to boli sklenené ozdôbky. V Belgicku vznikli na konci 18. storočia kolekcie vianočných ozdôbok - čokoládok. Tie sa, dokonca, vyrábali ako také 150-kusové kolekcie. Šlo o miniatúrne figúrky z čokolády s tematikou Vianoc, čiže to boli vianočné postavičky, stromčeky, zvieratká, dokonca zobrazovali aj rôzne zimné športy.
Poznáme aj takú ozdobu na stromček, ktorá sa volá salónka. Salónkou boli sladkosti zabelené do pekného, lesklého obalu.
Zhruba v 30 rokoch 20. storočia si ľudia robili také domáce salónky z páleného cukru.
V roku 1889 si dal Francúz Pierre Dupont patentovať najobľúbenejšiu ozdobu vianočného stromčeka - fúkanú guľu z jemného skla. Najskôr sa vyrábali jednofarebné gule, neskôr sa ľudia dožadovali aj farebných, prizdobovaných najrôznejšími ornamentmi alebo kresbami. Začiatkom 20. storočia sa objavili aj prvé jemné sklenené srdiečka, hviezdičky, snehové vločky či slzy.
Vianočné gule na stromček boli najskôr iba jednofarebné, no neskôr sa začali vyrábať v rôznych farbách a s všakovakými farebnými vzormi.
Tradičné zdobené medovníčky - medové perníčky prišli do módy trochu neskôr.
Elektrické osvetlenie a umelé stromčeky
Prvé verejné elektrické osvetlenie vianočného stromčeka sa však objavilo pred 142 rokmi v USA. Dva dni pred Štedrým dňom, 22. decembra 1882, ho predstavil vynálezca Thomas Alva Edison v Menlo Parku. Autorom reťaze 80 elektrických svetielok červenej, bielej a modrej farby bol jeho priateľ a spolupracovník Edward H. Johnson.
V USA bolo v roku 1882 predvedené prvé elektrické osvetlenie na vianočný stromček, ktoré si neuveriteľne rýchlo získalo obľubu u ľudí. Vianočné osvetlenie zostalo základom výzdoby vianočného stromčeka dodnes.
Z Nemecka pochádzajú aj prvé umelé vianočné stromčeky. Začali sa vyrábať v 80. rokoch 19. storočia. Ako materiál sa vtedy používalo husacie perie natreté zelenou farbou. V 30. rokoch minulého storočia sa v USA začali na výrobu neživých vianočných stromčekov používať štetiny, ktoré sa používali aj pri výrobe kief. Hliník a plast sa začali využívať na prelome 50. a 60. rokov 20. storočia.
Živý vs. umelý stromček
Mnohí z vás riešia každoročne otázku, či nenastala vhodná chvíľa na jeho obmenu. Zaobstarať si však živý vianočný stromček, alebo naopak umelý? Ktorý z nich je ekologickejší k prírode?
S nárastom povedomia o environmentálnych problémoch začínajú v posledných rokoch spotrebitelia kriticky posudzovať vplyv umelých vianočných stromčekov na životné prostredie a hľadať ekologickejšie alternatívy. V prospech živých stromčekov pritom hovoria aj mnohé výskumy. Podľa britskej organizácie The Carbon Trust je uhlíková stopa živých vianočných stromčekov výrazne nižšia než u umelých variantov. Tento rozdiel vzniká v dôsledku energeticky náročného výrobného procesu umelých stromčekov, zatiaľ čo živé stromčeky počas svojho rastu pohlcujú CO2 a uvoľňujú kyslík. Pre tých, ktorí chcú chrániť prírodu, je teda možnosť voľby živých stromčekov stále dostatočne udržateľná. Pre tých, ktorí by teda chceli byť „enviro-neutrálni“, je najlepšou alternatívou živý stromček od lokálnych pestovateľov (ktorých máme už aj na Slovensku), čím sa minimalizuje ekologická stopa spojená s dlhou cestou umelých stromčekov z ďalekých krajín.
Umelé vianočné stromčeky z PVC vetvičiek sa tešia stále veľkej obľube. Tieto kvalitné stromčeky majú rozmanitý dizajn a sú vyrobené z PVC materiálov. Klasické vianočné stromčeky ponúkame v rôznych farebných variáciách a niektoré druhy sú doplnené o realistické šišky.
Živý vianočný stromček si môžete prenajať.
Niekoľko zaujímavostí o vianočných stromčekoch:
- Jeden hektár vysadených vianočných stromčekov (cca 7 000 stromčekov) dokáže denne vyprodukovať dostatok kyslíka až pre 45 ľudí.
- Ročne sa celosvetovo zasadí približne 90 až 100 miliónov vianočných stromčekov.
- Najväčším producentom živých vianočných stromčekov je Dánsko, ktoré je tiež ich významným exportérom predovšetkým do krajín Európskej únie.
Vianočné trhy
Nemecko sa stalo kolískou nielen vianočných stromčekov, spájajú sa s ním aj adventné vence, luskáčiky alebo vianočné trhy. Vianočné nemecké symboly však čoskoro prekračovali hranice. Nemecké osady v Pensylvánii mali komunitné stromy už v roku 1747. Väčšina obyvateľov Spojených štátov ich však až do 40. rokoch 19. storočia vnímala len ako zvláštny pohanský symbol.
Vianočné trhy sú dnes tradíciou nielen v Rakúsku, Nemecku a vo zvyšku Európy, ale aj v Amerike, Ázii a Oceánii. Korene vianočných trhov siahajú do Viedne v roku 1296, keď vojvoda Albrecht I. povolil v decembri štrnásťdňové jarmoky. Napriek načasovaniu týchto slávností neboli veľtrhy priamo spojené s Vianocami a ani sa nezdalo, že by mali náboženský charakter.
Berlín preto v roku 1750 rozhodol o umiestnení vianočných trhov aj o tom, ako dlho môže zostať trh otvorený (od 11. decembra do 6. januára). Berínsky trh napriek tomu od roku 1650 do 1840 vzrástol z 50 asi na 600 stánkov. V roku 1869 však nariadenie frankfurtskej polície určilo ďalšie obmedzenia: vianočné trhy môžu prebiehať len od 5. decembra do 1. januára, pričom počas omše 25. a 26. decembra a 1. januára sa neuskutoční žiadny predaj. Na vianočných trhoch bol povolený len sortiment súvisiaci s Vianocami.
V 19. storočí museli vianočné trhy konkurovať obchodným domom, ktoré masovo vyrábali lacnejší a dostupnejší tovar. Trhy tak boli odsunuté na perifériu a ľudia sa často so svojím tovarom doslova potulovali po uliciach. Aj koncom 19. storočia boli vianočné trhy na ústupe. Tradíciu oživil až nacistický režim v roku 1930 a prisvojil si ju ako propagandistický symbol nemeckej veľmoci.
Počas druhej svetovej vojny boli vianočné trhy v Nemecku zrušené, po vojne však s narastajúcim konzumom opäť ožili. Koncom šesťdesiatych a sedemdesiatych rokov sa trhy začínali v posledný novembrový víkend, čo nakupujúcim umožnilo minúť ešte viac peňazí. V ostatných rokoch sa vianočné trhy rozšírili po celom svete. Kolískou vianočných trhov je Viedeň. Prvé trhy tam zorganizovali v roku 1296.
Vianočné trhy v Bratislave
Bratislavské vianočné trhy nemajú historický základ. Hlavné námestie sa premenilo na centrálne trhovisko v 14. storočí. Okolo mesta sa v tom čase ešte stále stavalo kamenné opevnenie. V blízkosti trhoviska si zabezpečili pozemky na výstavbu domov najbohatší mešťania. Niektorí mešťania si pri domoch postavili aj štvor- či päťpodlažné kamenné veže, v ktorých skladovali vzácny tovar. Už v najstarších privilégiách mesta bol občanom Prešporka povolený trh jeden deň v týždni, od 15. storočia dva dni v týždni.
V 19. storočí sa trhy z centra mesta premiestnili na rozsiahle námestia za mestským opevnením, na dnešné Námestie SNP. Hlavné námestie na prelome 19. a 20. storočia slúžilo najmä na vojenské účely a konali sa tam aj rôzne slávnosti.
Ako zdobiť vianočný stromček v súčasnosti?
V súčasnosti sa štýly zdobenia vianočného stromčeka výrazne premenili. Moderné ozdoby sú vyrobené z rôznych materiálov, vrátane skla, kovu, dreva alebo plastu, a môžu mať rôzne farby a vzory. Svetelné reťaze sú bežným prvkom. Veľa ľudí sa rozhoduje pre zdobenie stromu podľa určitého námetu. Môže to byť farebná škála, téma prírody (napr. Menej ozdôb a čistejšie línie vytvára elegantný a moderný vzhľad stromčeka. Stále populárnejšie sú vianočné ozdoby s osobnou hodnotou.
Moderné ozdoby sa od tých tradičných líšia najmä použitým materiálom. Na stromček sa teda vešali prevažne jabĺčka, orechy, sušené krížalky, aj pečivo. Pokiaľ sa nejaké ozdoby vyrábali, tak samozrejme jedine z dreva, prípadne slamy. V neskorších rokoch prišlo do módy sklo a v poslednej dobe nie je neobvyklé používať ozdoby z plastu. Veľký posun je možné tiež vidieť v osvetlení. Dnes nájdeme na každom stromčeku (ale aj vo výzdobe domácnosti) LED svetielka.
Viva Magenta je farbou roku 2023. Biela farba ladí úplne ku všetkému. Hodí sa k tradičnému až skoro dedinskému zdobeniu, ale tiež dominuje minimalistickému interiéru. Punc luxusu dodáte vianočnej výzdobe pridaním zlatej farby. Stále častejšie sú vo vianočnej výzdobe k videniu "nude" odtiene, ktoré vianočnú výzdobu krásne doladia. Klasika nikdy nesklame. Rokmi overená kombinácia červenej a zelenej farby sa objavuje v domácnostiach zrejme najviac.
Čo si budeme rozprávať - ručná práca je ručná práca a nič ju nedokáže nahradiť.
- Papierové vianočné ozdoby - zvládnu aj deti.
- Slamené vianočné ozdoby - patrí k jedným z najstarších ozdôb vôbec.
- Ozdoby z tvrdnúcej hmoty - vianočné ozdoby vyrobíte doslova za pár korún.
- Prírodné ozdoby - vytvoríte z šišiek či orechov.
- Vianočné dekorácie z pomarančov a sušeného ovocia - sú veľmi populárne aj dnes.