Moravský Svätý Ján, obec s bohatou históriou, ktorej korene siahajú hlboko do stredoveku. V tomto článku sa pozrieme na jej dejiny, s dôrazom na cirkevné udalosti a život obce v priebehu storočí.
Kostol v Moravskom Svätom Jáne
Najstaršie zmienky a stredoveké cesty
Prvá známa písomná zmienka o Závode (okrem nápisu na starom kostole z roku 1339 a potvrdenia existencie starého kostola z roku 1450) je datovaná rokom 1557. Obec sa tu uvádza pod menom ZABOD. V prácach historika PhDr. Petra Ratkoša CSc., (zo SAV), sa Závod spomína v súvislosti s urbárom feudálneho Veľkolevárskeho panstva z roku 1592 a panstva Ostrý Kameň z roku 1665.
Čo sa týka Urbára veľkolevárskeho panstva z roku 1592, jeho autormi sú Marsina - Kušík. V tomto Urbáre feudálnych panstiev, diel I., str.541 č.18, p.8 sa spomínajú role tohoto panstva …. sú veľké 10 jutár, ležia pri ceste do Závodu (lat. terae arabilis iugera moderni usus decem penes viam Sobodam versus sita).
Historické pramene z tohoto obdobia uvádzajú, že boli dve osady Závodov, z ktorých jedny mali prívlastok”dedičné”. Malo to byť vraj označenie staršieho sídliska, resp. išlo o sídlo jestvujúce blízko nejakého panského sídliska. Tak isto ľudová slovesnosť hovorí, že pôvodný Závod ležal - a pozor, tu sa názory opäť rozchádzajú, lebo podľa jednej to bolo na Šišolákoch a podľa druhých to bolo pri rieke Morave.
Tu sa totiž nachádzalo nálezov najviac. Tieto rôzne miesta lokalizovania pôvodnej polohy obce môžu mať s trochou nadsádzky ešte jeden pôvod. Dajú sa pochopiť aj ako prechodné - respektíve dočasné obydlia v časoch núdze pri vojenských nájazdoch a iných pohromách. Premiestnenie dediny ďalej od rieky mohol spôsobiť napríklad aj pohyb nezregulovaného toku Moravy, ktorej záplavy strpčovali život dedinčanom až pokým sa nepostavila dnešná hrádza .
V dávnych časoch teda viedla cez náš chotár cesta. Bola to cesta dôležitá, pravdepodobne obchodná - nadregionálneho významu. Spojením a skloňovaním tohto mena prišla osada, ktorá sa tu časom rozrástla k menu ”Závody”. Od 30-tych rokov tohto storočia sa volala jednoducho ”Závod”.
Z historických prameňov vieme, že našim chotárom prechádzali až dve obchodné cesty, každá v inom historickom období. Tá prvá je z doby rímskej. Podľa rekonštrukcií jej pravdepodobnej trasy, šla priamo cez dnešný Závod. Čo sa teda týka tejto prvej cesty, šlo takmer isto o tzv. Jantárovú cestu. Trasa tejto cesty podľa historikov viedla z Carnunta k Baltickému moru.
Čo sa týka druhej cesty, jej charakter ju takisto zaraďoval medzi cesty nadregionálneho významu. Tu nás zvádza myšlienka, že by to mohla byť i tzv.Česká cesta, keď vlastne i obec patrila pod Ostrokamenské panstvo a úlohou hradu Ostrý Kameň bolo túto cestu chrániť.
V 14.storočí sa ustálili bezpečnostné pomery na Záhorí a vzrástli obchodné styky Uhorska so Západom. Podľa archívnych prameňov (Budapešť, MOL DL 3270) sa o ceste idúcej našim územím dozvedáme aj z listiny z roku 1372, vydanej v súvislosti so zriadením odbočky z už spomenutej Českej cesty. Aby sa kupci dostali aj do Bratislavy, zriadil uhorský kráľ Ľudovít I.
Od konca 14.storočia do 16.storočia bol napríklad vo Veľkých Levároch aj tridsiatkový (colný) úrad, ktorý kontroloval prepravu tovarov a osôb.
Mapa Jantárovej cesty
Cirkevné dejiny a náboženský život
Nápis na stene kostolíka z roku 1339 sa zdá byť preto vierohodnejším a nemožno zabúdať i na už spomenutý predpoklad spoločného pôvodu predkov z Moravského Sv. Jánu a Sekúl. Z historických prameňov vieme, že vo Veľkých Levároch bola farnosť erigovaná už v roku 1397 a v roku 1560-1562 do nej patrili i Malé Leváre, Moravský Sv. Ján a Sekule.
Postupnú zmenu a znižovanie podielu pôvodného obyvateľstva podmienilo aj turecké nebezpečenstvo, ktoré dalo do pohybu chorvátske obyvateľstvo z oblastí medziriečia Sávy a Drávy. Príchod Chorvátov mal viacero etáp a rozčlenil sa do dvoch smerov. Na Záhorie prichádzajú Chorváti v období rokov 1540 - 1570. 16. Prevrstvenie našej obce chorvátskymi a srbskými kolonistami v 16. a 17. storočí nielenže zvýšilo celkový počet obyvateľstva, ale najmä umocnilo roľnícky charakter obce. Ba neboli tu ani prekážky z hľadiska vierovyznania, keďže Chorváti boli katolíci.
Hlavný oltár so sochou Panny Márie a sv. Michala bol v čase konania vizitácie v roku 1626 už opravený, ale ostatné dva bočné oltáre zostali len s provizórnymi papierovými obrazmi a veriaci vôbec nevedeli, komu boli zasvätené…
No práve v tomto roku bol novozaklenutý a z tohoto roku pochádzali i fragmenty nástenných malieb v presbytériu a lodi, ktoré sa však spolu s pôvodným oltárom nezachovali. Je teda veľmi pravdepodobné, že obecné typárium Závodu bolo urobené k tejto príležitosti obnovy a svätec, ktorému bol zasvätený kostol sa stal i symbolom obce.
Keďže Záhorie patrilo do centrálneho územia Veľkomoravskej ríše, možno predpokladať, že tunajší Slovieni sa dostávali pod misijný vplyv sv. Cyrila a Metoda. Starí Uhri, ktorí zabrali Záhorie po páde Veľkomoravskej ríše, takisto prijali kresťanstvo. Po roku 1000 bolo zriadené Ostrihomské arcibiskupstvo, do pôsobnosti ktorého spadalo aj Záhorie.
Roku 1561 vizitoval veľkolevársku farnosť šaštínsky archidiakon Juraj Bornemisa. Vtedy tu bol katolícky farár Blažej. Spravoval aj Malé Leváre, Moravský Svätý Ján a Sekule. Koncom 16. storočia sa novým zemepánom Veľkých Levár stal Siegfried Kolonič, ktorý bol protestantom. Podľa vtedajšej zásady poddaní museli prijať náboženské vyznanie svojho zemepána.
Roku 1674 kostol i faru vrátil katolíkom. Potom tu dva roky nebolo farára. Veľkolevársky kostol znovu posvätil 16. mája 1676 ostrihomský arcibiskup Juraj Selepčéni-Pohronec a vtedy bola obnovená aj tunajšia katolícka farnosť, ktorej filiálkou sa stali Malé Leváre. Nástupom katolíckeho farára sa obnovil náboženský život v plnej miere a mnohí evanjelici sa vrátili do katolíckej Cirkvi.
18. storočie znamenalo oživenie náboženského života. Prispela k tomu stavba nového monumentálneho farského chrámu v rokoch 1729 - 1733. Kardinál Žigmund Kolonič 14. júla 1735 zložil základinu pre kaplána farnosti. 17. júla 1735 bolo vo Veľkých Levároch založené Bratstvo svätého ruženca.
Roku 1933 sa konali oslavy dvestoročného výročia posviacky farského kostola. Slávnostnú svätú omšu slúžil národný buditeľ, prelát Andrej Hlinka. Roku 1943 na sviatok Nepoškvrneného počatia Panny Márie farnosť sa zasvätila Nepoškvrnenému Srdcu Panny Márie.
Ostrý Kameň a jeho význam
História našej obce ako som už uviedol, sa dlhú dobu písala skrze Ostrokamenské panstvo. Z Ostrého Kameňa dnes zostali iba ruiny a mnohí z nás to meno počujú snáď i prvý raz.
Ináč nazývaný aj Ostriež, leží na strmom návrší v priesmyku Malých Karpát, v katastrálnom území obce Buková. Postavili ho v 13. storočí, a v listinách sa prvý raz spomína v roku 1273. Ako jeden z pohraničných hradov strážiacich západné hranice Uhorska, mal aj špeciálnu úlohu chrániť diaľkovú obchodnú cestu, vedúcu z Budína cez západné Slovensko týmto priesmykom do českých krajín, ktorá je všeobecne známa ako tzv. česká cesta.
Od 16. storočia patril Czoborovcom, spolu s ich feudálnym panstvom, ktoré k nemu prislúchalo. Koncom 18. storočia získali hrad i panstvo do dedičnej držby Pálffyovci, ktorí konečne roku 1743 preniesli sídlo panstva z hradu do mestečka Moravský Sv. Ján.
Hrad Ostrý Kameň
Obecná samospráva a symboly
Za feudalizmu právo pečate udeľovali obci a jej richtárovi dediční zemepáni. Držiteľom obecnej pečate bol richtár, ktorý ňou potvrdzoval písomnosti. Pečať zastupovala funkciu vlastnoručného podpisu richtára a slúžila aj ako overovací znak pre obyvateľov obce, ktorí nevedeli čítať a písať.
Tvorba obecného znaku bola podmienená vznikom obecnej samosprávy. K väčšiemu rozvoju obecnej samosprávy prišlo až od začiatku sedemnásteho storočia. U nás sa predpokladá jej vznik v roku 1622. V obecných typáriách nášho okresu sa často vyskytujú náboženské motívy.
Božie Muky a povesť o sv. Cyrilovi a Metodovi
Vraví sa, že na každej z povestí ktoré sa medzi ľuďmi rozprávajú, bude dačo pravdy, lebo všetky mali vzniknúť zo skutočných príbehov. Každý z nás kto aspoň trochu cestuje a všíma si krajinu okolo seba, občas zazrie popri cestách no najčastejšie krížnych, stáť rôzne murované stĺpiky. V týchto sú umiestnené obrázky svätcov, alebo kríže a vravíme im Božie Muky. Ľudia ich stavali z rozličných príčin a vraví sa, že sú i pozostatkami križiackych vojen. Pútnikom slúžili najčastejšie ako orientácia, či ako míľniky oznamujúce koľko cesty už prešli, a koľko ich ešte čaká. V zime zase keď napadol sneh, tieto ich uisťovali, že nezablúdili, a stále kráčajú po ceste.
Jedna takáto Božia Muka stojí i na krížnych cestách v Závode, popri ceste na Tomky. Na obrázku nájdeme sv. Cyrila a Metoda. Nuž práve povesť nám vraví, že keď sv. Cyril a Metod putovali Veľkou Moravou, cesta na Velehrad ich viedla z Devína i cez Závod, a práve na tom mieste sa zdržali, aby si i so svojím sprievodom oddýchli a mohli pokračovať ďalej.
Aktuálne oznamy z obce
- Upozorňujeme občanov, že zajtra sa uskutoční vývoz všetkých popolníc.
- Zároveň oznamujeme občanom, že v pondelok 22.
- V rámci Európskeho týždňa mobility vás srdečne pozývame na spoločné cyklo raňajky na terase kultúrno-komunitného centra KC JÁNY.
- Obec Moravský Svätý Ján Vás v spolupráci s našimi hasičmi pozýva v nedeľu 14. septembra na hudobné poobedie na Habánskom dvore.
- Základná organizácia zväzu záhradkárov v MSJ Vás srdečne pozýva na tradičnú habánsku hodovú zábavu, ktorá sa uskutoční dňa 13.
Historie obce Moravský Svätý Ján🇸🇰
Dúfame, že tento článok vám poskytol ucelený pohľad na históriu a súčasnosť obce Moravský Svätý Ján. Jej bohaté dejiny, cirkevné tradície a kultúrne dedičstvo tvoria dôležitú súčasť nášho kultúrneho dedičstva.