Hľadáš šťastie, zmysel života alebo naplnenie? Zisťuješ, že svet nedokáže na tieto tvoje túžby adekvátne odpovedať? Začínaš tušiť, že jedinou adekvátnou odpoveďou na to, čo v sebe nosíš je Ježiš Kristus? Nie, ešte to neznamená, že by si sa mal stať kňazom, mníchom, či sestričkou. Mnohí totiž nájdu odpoveď na tento smäd po Kristovi v manželstve, či inej forme kresťanského života.
Možno si ale vo svojom hľadaní oveľa ďalej a je ti jasné, že chceš celý svoj život dať Bohu. Ak si teda muž a oslovuje ťa život svätého Františka z Assisi alebo život tých, ktorí ho nasledujú, môžeš sa viac dozvedieť o tejto ceste tu. Ak si žena a takisto ťa oslovujú tie, ktoré nasledujú Františkovu charizmu, viac nájdeš tu. Vieme, kto má odpovede na tie najhlbšie túžby každého človeka a tiež ho hľadáme.
Základné kroky na ceste ku kňazstvu
Stať sa kňazom je pre mnohých ľudí životným snom a duchovnou cestou, ktorá si vyžaduje vážne zvažovanie, oddanosť a dlhodobé prípravy. V nasledujúcich riadkoch sa pokúsime prerozprávať základné kroky, ktoré vedú k tomu, aby sa človek stal kňazom, a poukázať na niektoré z aspektov, ktoré sú s touto cestou spojené.
1. Duchovné povolanie
Prvým krokom na ceste kňazstva je zvyčajne silné duchovné povolanie. Mnohí budúci kňazi hovoria o osobnom zážitku s Bohom, ktorý ich priviedol k rozhodnutiu zasvätiť svoj život službe. Tento pocit povolania môže byť sprevádzaný túžbou pomáhať druhým, viesť ich vo viere a zdieľať evanjelium. Je dôležité, aby si osoba, ktorá uvažuje o kňazstve, dala čas na reflexiu a modlitbu, aby si bola istá svojím rozhodnutím.
2. Vzdelanie
Po rozpoznaní povolania je potrebné získať potrebné vzdelanie. Väčšina cirkví vyžaduje, aby budúci kňazi absolvovali teologické štúdie, ktoré im poskytnú hlboké znalosti o náboženských textoch, cirkevnej histórii, etike a pastorálnych praktikách. V mnohých prípadoch sa štúdie uskutočňujú na teologických fakultách alebo seminároch, kde študenti získavajú nielen teoretické, ale aj praktické zručnosti potrebné pre výkon kňazskej služby. Dĺžka štúdia sa líši, ale spravidla trvá niekoľko rokov.
3. Praktické skúsenosti
Okrem akademického vzdelania je dôležité získať aj praktické skúsenosti. Mnoho seminárov ponúka príležitosti na prax, kde študenti môžu pracovať v rôznych farnostiach a zapojiť sa do pastorálnych činností. Tieto skúsenosti im pomáhajú rozvinúť schopnosti potrebné na vedenie bohoslužieb, poskytovanie duchovného poradenstva a zapájanie sa do komunity. V tomto období je dôležité byť otvorený feedbacku a učiť sa od skúsenejších kňazov.
4. Formácia
Po ukončení štúdia nasleduje proces formácie, ktorý môže zahŕňať aj duchovné cvičenia a osobný rozvoj. Tieto aktivity sú zamerané na prehlbovanie duchovného života a prípravu na zodpovednosť, ktorú kňazstvo prináša. Je to čas, kedy si budúci kňazi kladú otázky o svojich hodnotách, presvedčeniach a osobných vzoroch.
5. Ordinácia
Keď je osoba pripravená a má za sebou potrebné vzdelanie a skúsenosti, prichádza na rad ordinácia. Tento proces sa líši v závislosti od tradície a cirkvi, ale zvyčajne zahŕňa slávnostný obrad, pri ktorom je kandidát ustanovený za kňaza. Ordinácia je výnimočným okamihom, kedy je budúci kňaz oficiálne uvedený do služby a prijíma sviatosť, ktorá mu umožňuje vykonávať kňazské povinnosti.
6. Služba
Po ordinácii kňaz začína svoju službu vo farnosti alebo inej duchovnej komunite. Jeho úlohou je predovšetkým poskytovať duchovnú podporu, viesť bohoslužby, krstiť, sobášiť a poskytovať pohrebné obrady. Kňaz je tiež zodpovedný za vyučovanie a formáciu veriacich, ako aj za zapájanie sa do charitatívnych a komunitných aktivít.
Cesta kňazstva nie je jednoduchá a vyžaduje si značnú dávku odhodlania, trpezlivosti a otvorenosti voči Bohu a jeho vôle. Pre mnohých kňazov je to však naplňujúci život, ktorý im umožňuje byť nástrojom pokoja a lásky v spoločnosti.
Sviatosť posvätného stavu
Čo je sviatosť posvätného stavu? Je to sviatosť, v ktorej sa pokrstenému mužovi skrze vkladanie rúk a modlitbu biskupa udeľuje duchovná moc a milosť pre svoj úrad. Ten, kto prijíma sviatosť posvätného stavu, dostáva osobitnú účasť na Kristovom kňazstve, ktoré sa kvalitatívne líši od všeobecného kňazstva veriacich. Sviatostné kňazstvo je dar Ducha Svätého, ktorý udeľuje Kristus prostredníctvom Cirkvi. Vysviackou dostáva kňaz konkrétnu moc a poslanie slúžiť svojim bratom a sestrám vo viere.
Tri stupne kňazského svätenia
- Diakonát - Diakonom sa môže stať muž po dovŕšení 25 roku veku a po ukončení 5. ročníka teologického štúdia na Vysokej škole. Trvalým diakonom sa môže stať aj ženatý muž po dovŕšení 35. roku života a len so súhlasom manželky.
- Presbyterát - Kňaz. Má moc konsekrovať chlieb a víno na telo a krv Krista, ako aj odpúšťať hriechy. Kňaz, ktorému je zverená starosť o farnosť sa nazýva farár.
- Episkopát - Biskup, má plnosť Apoštolskej moci a teda aj moc vysluhovať všetky Sviatosti. Biskup, ktorému je zverená diecéza sa nazýva diecézny biskup.
Úlohy podľa stupňov svätenia
- Diakon
- môže vysluhovať Sviatosť krstu
- môže vysluhovať Sviatosť manželstva
- Môže prednášať Evanjelium
- Môže rozdávať Eucharistiu
- Môže vysluhovať sväteniny (napr. pohreb)
- Presbyter (kňaz)
- Môže konsekrovať chlieb a víno na Eucharistiu
- Môže vysluhovať Sviatosť zmierenia (odpúšťať hriechy v mene Cirkvi)
- Môže vysluhovať pomazanie chorých
- S dovolením biskupa môže birmovať
- Farár môže v jednotlivých prípadoch dišpenzovať veriacich svojej farnosti od dodržiavania cirkevného príkazu (napr. dišpenzovať od piatkového bezmäsitého pôstu v prípade pohrebu a pod.)
- Biskup
- biskup môže riadne vysluhovať Sviatosť birmovania
- môže svätiť nových kňazov
- stará sa o funkčnosť zverenej diecézy po každej stránke
- prideľuje kňazov do farnosti
Prečo sa stať kňazom?
Staň sa kňazom, pretože svet potrebuje hrdinov. Kňazi a rehoľníci to robia, keď ponúkajú svoj život v pomalom mučeníctve života v službe. Staň sa kňazom, pretože bez kňazov nemáme prístup ku Kristovi. Kristus pred svojím vystúpením do neba povedal: “A hľa, ja som s vami po všetky dni až do skončenia sveta.” A tento sľub dodržiava úžasným spôsobom: v Eucharistii. Eucharistická hostia už nie je chlieb, je to sám Kristus, skutočne prítomný.
Staň sa kňazom, ktorý sprostredkúva odpustenie hriechov. Táto sviatosť bola neustálym predmetom úvah sv. Jána Pavla II. Ježiš povedal: “Veď čo osoží človekovi, keby aj celý svet získal, a svojej duši by uškodil?! Alebo za čo vymení človek svoju dušu?!” (Mt 16,26). Staň sa kňazom, aby si bol živou ikonou Krista. Ľudské srdce potrebuje stále vidieť človeka, ktorý sa správa podobne ako Kristus, aby plne pochopil Jeho posolstvo.
Staň sa kňazom, pretože svet potrebuje otcov. Kňaz nemôže zaujať miesto otca v domácnosti. Nie je otec. Ale kňazi sú praví otcovia. Predsedajú najdôležitejším momentom nášho života. Sú to mužské postavy, ktoré nás formujú. Staň sa kňazom, aby si rozšíril svoju rodinu. Kňazi hovoria, že jedným z najťažších aspektov kňazstva je prechod z jednej farnosti do druhej. Cítia sa, ako by ich vykorenenili z rodiny.
Ako sa niekto môže stať kňazom?
Mladý muž, ktorý by v sebe cítil povolanie ku kňazstvu, môže sa cez svojho farára prihlásiť na štúdium teológie a prípravu na kňazstvo v Banskobystrickej diecéze, v Kňazskom seminári sv. Gorazda v Nitre. Kňaz je človek ako každý iný. A predsa, keď sa stáva kňazom, už nepatrí sebe ani určitej skupine ľudí. Má všetkých a zároveň nikoho. Je medzi všetkými a napriek tomu sám. Tento posvätný stav je jeho radosťou aj odriekaním.
Ak Ježiš vložil do tvojho srdca túžbu po kňazstve, nemal by si ju ignorovať, a to bez ohľadu na to, koľko rokov života máš za sebou, kde všade si bol zamestnaný alebo čo všetko si vyštudoval. Kňaz koná „in persona Christi capitis“ - teda v osobe Krista, hlavy Cirkvi. Preto človek, ktorý sa chce stať kňazom, má milovať Ježiša Krista viac než čokoľvek iné a podobne ako Ježiš má v sebe nosiť hlbokú lásku k Cirkvi, Kristovej neveste.
Často sa stáva, že blízki ľudia objavia u mladých mužov „kňazské srdce“ a vyslovia pred nimi nečakanú otázku: „Už si niekedy uvažoval o tom, že by si mohol byť kňazom?“ Alebo vyslovia presvedčenie, že si ťa dokážu predstaviť ako dobrého kňaza. Ľudia v prvom rade hľadajú v kňazovi odborníka na duchovný život. Kňaz totiž nielen prináša Ježiša ľuďom, ale aj ľudí privádza k Ježišovi.
Ak si už vo svojom živote premýšľal nad cestou kňazského povolania, ale ešte nie si si istý, či máš v sebe tieto dôležité znaky a vlastnosti, nezúfaj si. Všetci sme iba na ceste k svätosti. Aj kandidáti na kňazstvo prechádzajú dlhým a intenzívnym obdobím formácie, počas ktorého spoznávajú seba, Boha aj svoju službu, v ktorej sa chcú darovať tým, ku ktorým budú poslaní. Pamätaj si, že skutočná radosť a pravý pokoj závisia od toho, či budeš nasledovať Božiu vôľu vo svojom živote, ktorá je v láske neprekonateľná.
História a podstata kňazstva
Kňazstvo je výlučne duchovná, náboženská služba obetovania, ktorú vykonáva jednotlivec alebo spoločenstvo ako svoje poslanie voči nadprirodzenému princípu života. Chápanie a vykonávanie kňazstva bolo vždy kultúrne diferencované.
S judaizmom prichádza k epochálnej zmene podstaty kňazstva: kňaza vyberá sám Boh (vybral Árona, Mojžišovho brata) a jeho funkcia, ako aj jeho potomkov bola súčasťou zmluvy, ktorú Boh uzavrel s jedným hebrejským kočovným kmeňom a z ktorého tak urobil „môj vyvolený národ“. Úlohou kňazov bolo vykonávať obrady zmierenia a požehnania, pri ktorých krv prinesených obetovaných zvierat vyjadrovala obnovu tejto obojstrannej zmluvy.
S kresťanstvom prichádza k zavŕšeniu tohto epochálneho a podstatného posunu v chápaní kňazstva. Kňazstvo sa začína viazať na konkrétnu osobu Ježiša Krista, ktorý svojimi slovami a činmi dokazuje, že je Synom a Služobníkom Boha judaizmu a že jeho úlohou bolo zhromaždiť vedno všetkých ľudí (Jn 11,52). Cestou a prostriedkom k realizácii tohto Božieho zámeru s celým ľudstvom: „aby všetci boli jedno“ (Jn 17,21), bolo ohlasovanie nového životného štýlu ľudského spoločenstva (tzv. Božieho kráľovstva) a rozhodnutie obetovať svoj život za hriechy ľudí.
Všetci veriaci v Krista, v ktorých sa po krste začal rozvíjať Ježišov život, sa nechávajú viesť jeho slovami. Vytvárajú tak spoločenstvo ľudí duchovne obetujúcich Bohu seba samých a celý svoj život ako Ježiš a radostne ohlasujú iným, čo Boh urobil v ich životoch. Zákonom života tohto spoločenstva je nové Ježišovo prikázanie milovať sa navzájom tak, ako nás miloval on sám (Jn 13,34). V závislosti od intenzity tejto vzájomnej lásky medzi nimi sa dá vnímať duchovná prítomnosť Boha a svetlo jeho múdrosti. Cieľom života tohto spoločenstva je realizácia Ježišovho testamentu: „aby všetci boli jedno“ (Jn 17,21). Toto je náplň tzv. všeobecného, čiže kráľovského kňazstva.
Avšak toto spoločenstvo potrebuje duchovnú službu. Preto Ježiš vybral dvanástich mužov, tzv. apoštolov, ktorých pripravil, aby boli duchovnými služobníkmi ostatných: majú pripomínať jeho slová, zveril im zodpovednosť za Cirkev, jeho spoločenstvo, a zveril im službu odpúšťania hriechov a slávenia Eucharistie. Podľa príkladu Krista apoštoli neskôr ustanovujú tzv. starších, aby pokračovali v ich činnosti a odovzdávajú im moc Kristovho kňazstva vkladaním rúk a zvláštnou modlitbou. Toto je náplň tzv. služobného kňazstva, inak povedané posvätného stavu, ktorý má 3 stupne: episkopát (biskup), presbyterát (kňaz) a diakonát (diakon).
Tieto dva spôsoby Kristovho kňazstva sa od seba podstatne odlišujú, ale sú na seba zamerané. Všeobecné kňazstvo je základom služobného, a služobné rozvíja krstnú milosť. Nikto nemá právo na služobné kňazstvo. Na základe Ježišovho rozhodnutia vybrať si dvanástich apoštolov iba z mužov, v Katolíckej cirkvi môže prijať služobné kňazstvo iba pokrstený muž, ktorý dosiahol predpísaný stupeň prípravy a minimálne 25 rokov života. Podobný predpis platí aj v Pravoslávnych cirkvách.
Ak zachytíš takéto vnútorné Ježišove volanie, ak si myslíš, že život v celibáte a radostnej oddanosti Ježišovi Kristovi a službe Božiemu zámeru „aby všetci boli jedno“ (Jn 17,21) je pre teba ten pravý, ak s pokorou môžeš povedať, že cnosti ako napríklad odvaha, rozumnosť, štedrosť, empatia, láskavosť, čestnosť, usilovnosť, pracovitosť a stálosť sú ti vlastné, a ak si fyzicky i psychicky zdravý, všetko sú to počiatočné znamenia možného budúceho kňazského života.
Porozprávaj sa o tom s kňazom, o ktorom si myslíš, že ťa pochopí a pros Ducha Svätého o spoznanie tvojej cesty. Podať prihlášku na prípravu v kňazskom seminári a na teologickej fakulte bude potom hračka. Cirkev, t. z. predstavení seminára a Boží ľud, ktorý ťa pozná majú povinnosť vyjadriť sa, či žiješ podľa Ježišových slov a či si pripravený a naozaj vhodný na služobné kňazstvo, lebo v budúcnosti budeš poslaný budovať Cirkev.
Keď splníš všetky podmienky a budeš presvedčený obetovať svoj život pre Cirkev podľa príkladu Ježiša Krista, biskup ti nakoniec odovzdá moc služobného kňazstva. Následne budeš poslaný na rôzne miesta, kde budeš učiť, posväcovať a viesť ľudí realizovať Ježišov testament „aby všetci boli jedno“ (Jn 17,21).
Avšak nezabudni, že aj počas štúdia a prípravy na služobné kňazstvo možno objaviť povolanie do manželstva. Treba sa zamyslieť prečo chcel opustiť kňazskú službu. Možno tam boli dôvody zdravotné, alebo osobné, alebo iné. Avšak kňaz vždy ostáva kňazom.
Ak kňaz má problém a možno aj chce opustiť kňazskú službu, biskup diecézy, kde pôsobí sa s ním porozpráva a z oprávnených dôvodov mu môže obmedziť alebo úplne odobrať vykonávanie kňazskej služby. V takom prípade a na základe niektorých okolností kňaz môže požiadať pápeža aj o oslobodenie od celibátu. Avšak v nebezpečenstve smrti veriacich, ktorých by mal nablízku, má i takýto kňaz povinnosť vždy poslúžiť kňazskou mocou: rozhrešiť od hriechov a udeliť pomazanie chorých, lebo jeho nehodnosť neprekáža Kristovi, aby cez neho pôsobil.
Táto sviatosť zvláštnym spôsobom raz a navždy pripodobňuje Ježišovi Kristovi, aby jej nositeľ slúžil ako Kristov nástroj pre jeho Cirkev a celú ľudskú spoločnosť. Preto udeľuje nezmazateľný duchovný znak, tzv. charakter (ako krst a birmovka), a preto ju nemožno ani opakovať, ani odňať - kňazom zostáva aj po smrti.
A práve z tohto dôvodu je zvlášť v dnešnej spoločnosti katolícky kňaz nenahraditeľný, ba dokonca fascinujúci, lebo jeho identita práve dnes žiari v novom, odlišnom svetle ako v minulosti. Jeho úlohou je nielen 1) ohlasovať Božie slovo, 2) vysluhovať sviatosti a 3) organizovať sociálnu pomoc, čo v minulosti zabezpečovalo funkcionalistickú a sociálnu autoritu kňaza.
Dnešná anonymná, tekutá a masifikujúca spoločnosť potrebuje silnú komunitu osôb, ktoré dokážu prepojiť radosť viery so životom. Preto sa dnes hľadajú kňazi, ktorí 1) sú predovšetkým duchovnými osobami hlboko ponorenými v tajomstve Božej prítomnosti, 2) osobami dialógu a kvasom jednoty a 3) osobami nadšenými za to, aby všetci ľudia spoznali Krista a moc jeho slova.
Ak kňaz žije v komunite kňazov, spoločne môžu byť nielen aktuálnymi a dôveryhodnými svedkami Ježiša Krista, ale reprezentujú to, čo svet dnes najviac potrebuje: blízkosť a milosrdnú lásku Boha, ktorý zakúsil bolesť a temnotu, krach jeho snáh a odmietnutie, opustenosť a umlčanie.