Kostol na Štrbskom Plese: História a vývoj

Štrbské Pleso, azda najznámejšie pleso na Slovensku, patrí zároveň medzi najrušnejšie miesta vo Vysokých Tatrách. Veď kto by nepoznal scenériu Štrbského plesa s tatranskými štítmi, skokanským mostíkom a ikonickým hotelom? Okolie Štrbského plesa vás dostane v každom počasí aj ročnom období a zakaždým tam nájdete niečo, čo vám predtým uniklo.

V tomto článku sa pozrieme na históriu kostola na Štrbskom Plese a na vývoj farností v regióne Vysokých Tatier.

Štrbské pleso je najtypickejšie morénové ľadovcové jazero na Slovensku. Leží na južnej strane Vysokých Tatier v nadmorskej výške 1346 metrov, ale pohodlne sa k nemu dostanete z priľahlého parkoviska aj s kočíkom a ponúka príjemnú prechádzku v lete aj v zime. Toto pleso vo výške 1 346 m n. m. je druhou najväčšou vodnou plochou slovenskej časti Vysokých Tatier, ktorá vznikla ústupom ľadovca. Rozprestiera sa na ploche vyše 19 ha a na niektorých miestach klesá do hĺbky 26 m. Voda doň nepriteká a nevyteká žiadnym povrchovým odtokom. Napája ho niekoľko výverov, pričom najširší má priemer viac ako meter. Voda sa dostáva von priesakmi v pôde.

Štrbské pleso je druhé najväčšie pleso na slovenskej strane Vysokých Tatier. Voda v ňom sa napĺňa pomocou výverov a tak z neho nevyteká, ani nepriteká žiadna voda.

Dnes patrí Štrbské pleso k najnavštevovanejším lokalitám Slovenska, láka našinca, ale aj turistov zo zahraničia. Nečudo, veď jeho jedinečná atmosféra učaruje azda každému. Môžete si ju užiť vďaka výhľadom na okolité scenérie kopcov nielen z brehu, ale aj priamo z vodnej hladiny - člnkovanie na Štrbskom plese je obľúbenou aktivitou návštevníkov a má už vyše 130-ročnú tradíciu.

História Štrbského Plesa

Z rúk rozprávkových bytostí z legendy sa pleso dostalo do majetku kráľa Bela IV. a postupne sa lokalita stávala viac a viac atraktívnou. Okolie plesa sa začalo viac prebúdzať, keď sa stal jeho majiteľom zemepán Jozef Szentiványi, syn Bohumíra, ktorému územie zveril kráľ. Neďaleko plesa postavil dve drevené horárne, ktorými položil základy osady Štrbské Pleso.

Zárodkom Štrbského plesa bola poľovnícka chata grófa Jozefa Szentiványiho postavená v roku 1872 na brehoch jazera tzv. Jozefova chata, ktorej vznik sa považuje za začiatok rozvoja cestovného ruchu v tejto oblasti. Zruby najskôr poskytoval len svojim priateľom, no napokon jeden z nich prepustil verejnosti. Uhorský karpatský spolok riešil práve v tých časoch otázku podpory turizmu. Jozef Szentiványi prispel spolku pozemkom v blízkosti plesa a aj veľkou sumou peňazí, za ktoré spolok vybudoval chatu otvorenú v roku 1875. Pomenovali ju po svojom štedrom mecenášovi - Jozefova chata.

Netrvalo dlho a Jozef sa rozhodol pokračovať v budovaní ďalších ubytovacích zariadení. Najskôr vyrástla chata Jazierka, neskôr vila Detvan ako objekt nižšej cenovej kategórie. Kúpeľný dom na východnom brehu mal dokonca vlastnú plaváreň priamo na Štrbskom plese. Pribudla vila Tivoli, dnes známa ako Marína, a pôvodná poľovnícka chata bola nahradená novým domom s označením Jánošík. Areál sa rozrástol o administratívne budovy a ubytovňu pre miestnych zamestnancov a horských vodcov. Jozef súhlasil dokonca aj s vybudovaním troch rodinných víl. Jednou z nich bol dnešný hotel Solisko, vtedajšia vilka arcivojvodu Karola Ľudovíta a jeho manželky Márie Terézie.

V roku 1879 sa Štrbské Pleso stalo osadou a v roku 1901 stálo v okolí Štrbského plesa už 15 budov. Už v roku 1901 bolo okolo plesa postavených 15 budov, ktoré poskytovali ubytovanie dokopy 140 turistom. V tom istom roku predal Jozef osadu uhorskému štátu. Až o päť rokov neskôr boli otvorené brány prvého hotela, neskôr premenovaného na Kriváň. Pár rokov nato bol otvorený aj liečebný dom Hviezdoslav, oba časom prepojené do jedného komplexu.

Ďalší významný posun v budovaní atraktivity tejto oblasti nastal, keď sa malo stať Štrbské Pleso dejiskom majstrovstiev sveta v lyžiarskych disciplínach. Postupne teda pribúdali ďalšie ubytovne pre športovcov, turistov aj fanúšikov, medzi nimi hotely Panoráma a FIS aj s lyžiarskym strediskom. V roku 1920 sa stala zamrznutá hladina Štrbského plesa dokonca dejiskom zimných športových hier, na ktorých sa stretli českí a slovenskí hokejisti a krasokorčuliari. Pár rokov nato bol dokončený aj liečebný komplex Helios, ktorý sa stal najvyššie položeným liečebným domom na Slovensku.

V súčasnosti práve tieto a ďalšie bývalé kúpeľné domy zabezpečujú tak ubytovanie, wellness, ako aj bohatý kulinársky zážitok. V kombinácií s čerstvým vzduchom a krásnou prírodou je tak Štrbské pleso skvelým miestom pre relax. Ak však túžite po aktívnejšom programe, nebojte sa, nebudete sa nudiť. V zime je okolie výbornou voľbou pre lyžovanie či bežky. V lete sa návštevníkom núka okrem turistiky aj cyklistika na rôznej úrovni, od začiatočníkov až po pokročilých, alebo prenajatie člnkov. Člnkovanie má viac ako 130-ročnú tradíciu.

Kostolík na Štrbskom Plese

Kostolík na Štrbskom Plese, zasvätený Svätému krížu, dal postaviť vtedajší majiteľ Štrbského Plesa Ján Móry, profesor hudby v Spišskej Novej Vsi, v neogotickom slohu. Kostol vysvätil 5. septembra 1937 Dr. Štefan Barnáš, kanonik a profesor teológie v Spišskej Kapitule. Tá darovala tomuto kostolu oltárny obraz z 15. storočia.

Kapacita tohto kostolíka však nestačila, preto sa v roku 1969 prikročilo ku prestavbe, ktorú viedol miestny správca farnosti vdp. Gejza Findura. Projekt prestavby vypracoval architekt Ing. Jozef Šprlák. Kostol po prestavbe úplne stratil svoju pôvodnú podobu - namiesto neogotického kostolíka tam dnes stojí stavba v modernistickom štýle. V roku 1970, na sviatok sv. Jozefa, posvätil obnovený a rozšírený kostol vtedajší kapitulný vikár Dr. Jozef Ligoš.

V roku 1983 sa prikročilo ku rekonštrukcii kostola. V zadnej časti sa pristavala sakristia, urobila sa nová strecha, nové omietky na celom kostole. Tiež sa opravila veža a urobilo sa nové schodište. Začali sa robiť aj prípravy na postavenie nového píšťalového organa, ktorý mal byť inštalovaný do apsidy, ktorá zostala z pôvodného kostolíka. Na jar v roku 1984 bol postavený nový organ firmou Dřevopodnik Města Brna v organárskej dielni p. Holčapka.

Štrbská katolícka farnosť a jej história

Štrbská katolícka farnosť patrí medzi najstaršie v spišskej diecéze. Datuje sa od roku 1222. V starých schematizmoch sa volá Antiqua parochia starobylá farnosť. Vznik prvého štrbského kostola teda spadá do 70.- 80. rokov 13. stor. Najstaršia správa o jestvujúcom kostole sv. Ondreja apoštola pochádza z 18. storočia.

Kostol sv. Ondreja v Štrbe

Niektoré zmienky nás vedú do prvej tretiny 13. stor., čiže takmer 60 rokov pred rok 1280, oficiálne považovaný za rok založenia obce Štrba. Vynára sa otázka, do akej miery si môžeme byť istí týmto starším vročením.

Z iniciatívy Bohumíra a jeho synov postavili v Štrbe kostol, ktorého výstavbu povolil spišský prepošt Mutimír (1264-1284).Starší gotický kostol bol v Štrbe (zrúcali ho roku1848).

História a zmienky o farnosti:

• 1222: Podľa vizitácie údajne spoločná farnosť Važca a Štrby so zachovávaním slovienskej liturgie až do 15. storočia.
• 1264-1284: Z iniciatívy Bohumíra a jeho synov postavili v Štrbe kostol, ktorého výstavbu povolil spišský prepošt Mutimír.
• 1731: Kanonická vizitácia uvádza, že kostol bol vysvätený.

Architektonické a umelecké prvky kostola

• Oltár hlavný sv. Ondreja apoštola - neskorobarokový z polovice 18. storočia. V strede stĺpovej architektúry obraz sv. Ondreja. Po stranách plastiky sv. Júda a Šimona. V nadstavci obraz sv.
• Oltár bočný s. Jozefa - barokový z polovice 18. storočia - drevorezba. V strede plastika sv. Jozefa. V strede nadstavca obraz sv. Anny, po stranách plastiky sv. Petra a Pavla.
• Oltár bočný sv. Jána Nepomuckého - barokový z polovice 18. storočia. V strede stĺpovej architektúry v nike reliéfna scéna s.
• Kazateľnica - rokoková z 2. polovice 18. storočia. Na okrúhlom rečništi členenom volútami postavy štyroch evanjelistov.

Farnosť Važec

Važec pred rokom 1949 nebol samostatnou farnosťou, ale filiálkou farnosti Štrba. Omše bývali väčšinou len každú druhú nedeľu, a slúžievali ich kňazi pôsobiaci v Štrbe. V nedeľu, keď omša nebola, schádzali sa veriaci v kostole, kde spevom, modlitbami a čítaním Božieho slova oslavovali Pána. V niektoré sviatky svätú omšu chodili vysluhovať aj rehoľníci z okolia.

Kňazi pôsobiaci vo farnosti Važec po osamostatnení:

Za koordinátora stavby kostola sv. Petra a Pavla v Novom Smokovci možno nesporne považovať vtedajšieho správcu tatranskej katolíckej farnosti Štefana Mordela. V roku 1990 sa zrazu otvoril priestor, aby sa tento zámer mohol realizovať.

Farnosť Vysoké Tatry - od filiálky k samostatnej farnosti

Farnosť Vysoké Tatry bola založená 1. júla 1943. V porovnaní s inými farnosťami je pomerne mladá. Podľa kánonu 515 §1 farnosť je spoločenstvo veriacich, natrvalo ustanovené v partikulárnej cirkvi, o ktoré pastoračná starostlivosť je pod autoritou diecézneho biskupa zverená farárovi ako jeho vlastnému pastierovi. Farnosť je teda trvalé spoločenstvo veriacich, ktoré má riadnu duchovnú správu a pastoračné vedenie. Toto spoločenstvo sa rozvíja, rastie a v istom zmysle sa stáva tou základnou bunkou cirkevnej organizácie.

Do 1. júla 1943 patrilo napr. Štrbské Pleso k farnosti Štrba, Tatranská Polianka k Batizovciam, Starý Smokovec k Mlynici, Dolný Smokovec k Veľkému Slavkovu, Tatranská Lomnica k Veľkej Lomnici. Od 1. júla 1943 sa všetky tatranské lokality od Podbanského až po Tatranskú Kotlinu stávajú novým organizačným cirkevným celkom.

Farnosť zriadil vtedajší biskup Mons. Ján Vojtaššák. Zloženie obyvateľstva je podstatne odlišné od bežne mestského, alebo dedinského prostredia. Podstatnou črtou je práve skutočnosť, že veľká časť ľudí prichádzajúcich do Vysokých Tatier sú rekreanti a turisti, ktorí hľadajú v krásach tatranskej prírody odpočinok. Ďalšia početná skupina sú pacienti, ktorí prichádzajú do Tatier hľadať a utužovať svoje zdravie. Napokon sú tu domáci obyvatelia rôznych profesií, či už sú to lekári a zdravotníci, alebo hotelieri, kuchári a čašníci, ktorí zabezpečujú chod a údržbu liečebných a rekreačných zariadení.

Vývoj a rekonštrukcie kostolov vo farnosti Vysoké Tatry

Pri svojom vzniku dostala do vienka štyri malé kostolíky a jednu kaplnku. Malé kostolíky nestačili svojou kapacitou poňať ten počet ľudí, ktorý prichádzal na bohoslužby. Preto bolo potrebné kostoly prestavať a zväčšiť. Niektoré kostoly ako napr. v Starom Smokovci a v Dolnom Smokovci nebolo možné zväčšiť, pretože tvoria konštrukčne jednoliaty prvok ku ktorému sa už nič nedá pristavať. Okrem toho kostol v Starom Smokovci bol bez veže, pretože veža počas víchrice v roku 1929 sa zrútila. Táto veža bola znovu postavená v roku 1958. Stalo sa predovšetkým zásluhou vtedajšieho správcu farnosti vdp. Jána Slávika.

V roku 1970 z príležitosti Majstrovstiev sveta v severských lyžiarskych disciplínach (FIS) sa prestavbou zväčšil kostol na Štrbskom Plese a v Tatranskej Lomnici. Pričinil sa o to vtedajší správca farnosti vdp. Gejza Findura. Po ňom nastúpil vdp. Jozef Pataky, ktorý sa usiloval tieto kostoly zveľadiť predovšetkým vnútorným zariadením. Začiatkom roka 1978 nastúpil na jeho miesto vdp. Štefan Mordel.

Napriek týmto ťažkostiam sa podarilo uskutočniť v roku 1983 generálnu opravu kostola na Štrbskom Plese, kde sa pristavila sakristia a urobila s úplne nová strecha vrátane nových omietok vnútri aj vonku. V roku 1985 prebiehala oprava kostola v Tatranskej Lomnici, pričom sa mali dokončiť práce, ktoré sa začali prestavbou v roku 1970.

Pri príchode vdp. Štefana Mordela nebol ani v jednom kostole organ. Organ je veľmi potrebný pri bohoslužbách, pretože dotvára slávnostnú atmosféru a napomáha liturgickému spevu, preto si pán farár dal ako prvoradú úlohu postaviť nový organ Starom Smokovci. Zámer sa podarilo zrealizovať a v roku 1981 mohli veriaci v tomto kostole po prvýkrát počuť hlas nového organa. O rok neskôr sa podarilo postaviť ďalší organ v Tatranskej Lomnici a napokon v roku 1984 aj na Štrbskom Plese.

Medzitým sa v roku 1979 opravoval kostol v Starom Smokovci. Bol vymaľovaný zvnútra aj zvonka a ošetrená celá strecha aj s vežou. Napokon prišiel november 1989 a s ním aj spoločenské premeny. Pre cirkev sa tu otvorila nová možnosť a dalo sa uvažovať o realizácií plánu biskupa Jána Vojtaššáka, ktorý už v roku 1946 chcel dať postaviť v Starom Smokovci nový farský kostol. Na jar v roku 1990 sa začalo vybavovať stavebné povolenie, ale podarilo sa ho dostať až v júni roku 1997. Stavebné práce začali 12. júla 1997 a trvali presne päť rokov. Slávnostnú posviacku kostola vykonal kardinál Jozef Tomko v sobotu 13. júla 2002 za účasti diecézneho biskupa Mons. Týmto aktom slávnostnej posviacky nového farského kostola sa farnosť prejavila ako zrelá a životaschopná ustanovizeň, ktorá má perspektívu.

tags: #kostol #na #strbskom #plese