Osídlenie územia, na ktorom sa nachádza farský chrám apoštolov Petra a Pavla, je podľa archeologických nálezov veľmi dávne. Už v predslovanskom období sa tu povrchovo dolovali rudy. Neskôr Slovania prevzali povrchovú ťažbu kovov.
V 12. a 13. storočí existovali fary po osadách, ktoré boli podriadené hradnej fare z praktických potrieb. Veriaci museli voziť zosnulých ku hradnému kostolu, kde bol cintorín, ktorý bol miestom pohrebiska. Roľníci dostali vo výmere 24 katastrálnych jutár pôdy duchovného pastiera. Výživa bola zabezpečená dupľovaným majetkom, 48 katastrálnych jutár. Pôdu mu obrábali farníci, čím zabezpečovali jeho potreby.
Zakladanie nových farností malo dobrý vplyv na duchovný život veriacich. K zakladaniu dochádzalo tam, kde to potreba ukazovala. Najväčší rozmach v zakladaní farností nastal za vlády Márie Terézie a Jozefa II.
How Was Notre-Dame Built? | Daily Life of Cathedral Builders
Kostol sv. Pavla na Sídlisku KVP v Košiciach
Cirkevná organizácia a jej vývoj
Za Uhorska, z čias panovania sv. Štefana, bola cirkevná organizácia stabilizovaná. Vznikali farnosti z desiatich osád, v strede ktorých sa mal postaviť kostol. V 12. a 13. storočí mali fary po osadách, ktoré boli podriadené hradnej fare. Zakladanie nových farností malo dobrý vplyv. Ťažkosť bola s dotáciou novej farnosti.
Na konci 19. storočia boli zriadené fary a expozitúry v Podbrezovej, Partizánskom, Bacúchu a Uľanke. Ďalšie boli zriadené po druhej vojne v Mýte a Príbovciach.
Banská činnosť a jej vplyv
V okolí Košíc bola rozsiahla občina saskej národnosti. V 13. storočí značná časť baní sa nachádzala v rukách Štefana Schweingertla Junga. Neskôr, v 70. rokoch 15. storočia, prenajali všetky bane Ján Thurzo z Betlanoviec a krakovský konšel. Vlastnili huty v Tajove, Harmanci, Starých Horách, Balážoch a Liptovských Revúcach. Postavili aj hámor na plech a kotle, a tiež mlyny.
V 16. storočí sa už aj Slováci začali uplatňovať svoje práva v magistráte. R. 1608 nariaďoval, aby aj Slováci boli volení do magistrátu. Zlé platenie baníkov vyvolalo veľké banícke povstanie. Na konci 14. storočia mestá vytvorili Zväz hornouhorských banských miest. Sem patrili: Banská Bystrica, Pukanec, Ľubietová, Nová Baňa a Banská Belá.
Reformácia a protireformácia
V období reformácie sa richtár a cirkev snažili šíriť novoty zavedené luteránmi. Farár im nedovolil kázať bez jeho súhlasu. Do sporu zatiahli aj kráľovnú Máriu, ktorej mesto patrilo právom vena. V roku 1526 richtár Spettinger z Nem. Ľupče bol synodou uväznený do žalára. Po vyslobodení zaujal banskobystrickú faru. Následne prišiel Anton, bývalý prešovský kaplán, ktorý bol taktiež naklonený novotám.
Keď sa r. 1561 Zathay vizitoval BB, nebolo farára. Boli tam kazatelia: nemecký, slovenský a komorský. Jezuiti začali duchovne obsluhovať mesto od r. 1648. Provinciál vyhovel a poslal r. 1649 do BB P. Pavla Hellensteina a P. Mateja Fabera. R. 1655 Trikell povýšil misiu na rezidenciu.
R. 1671 plukovník Alex. vojenskou mocou prevzal kostoly. Od r. 1672 jezuiti natrvalo vykonávali farskú duchovnú správu. R. 1679 gen. vyhnali „falošných pastierov, ktorí pôsobili na dedinách“. Po potlačení povstania sa jezuiti vrátili. R. 1695 začali stavať budovu budúceho kolégia. R. 1702 začali stavať kostol sv. Františka.
Opis kostola
Kostol má prvky románskeho, gotického i barokového staviteľstva. Rozmery: dĺžka 45,5m, šírka 12m, výška 21 m. Do veľkosti bol počítaný ako piaty kostol v bývalom Uhorsku. Kostol je jednoloďový s pristavenými kaplnkami. Svätyňa bola polygonálna, dlhá 14 m. Vzadu je organový chór klenbovej architektúry. V priečelnej strane, troška bokom, stojí veža štvorcového pôdorysu. Na profilovanej rímse sedí cibuľovitá helmica s laternou.
V bočnej kaplnke sa nachádza cenný gotický oltár z r. 1504. V strede skrine je socha P. Márie, vedľa nej sv. Hieronym a sv. baníkov. V predele sú figúry štrnástich svätých pomocníkov. V kostole sa nachádza krstiteľnica, dielo majstra Jodoka z r. 1475. Jedinečné dielo.
Kostol románskeho štýlu stál už pred r. 1255. V 18. storočí sa bane vyčerpali a zanikli. Tým zanikli aj huty. Banská Bystrica sa stala remeselníckym strediskom. R. 1725 bola založená súkenka. Na význame zase získala za SNP, keď sa stala centrom povstaleckých síl.
Tabuľka: Významné udalosti v histórii chrámu
| Rok | Udalosť |
|---|---|
| Pred 1255 | Stál kostol románskeho štýlu |
| 1504 | Vytvorený gotický oltár v bočnej kaplnke |
| 1648 | Jezuiti začali duchovne obsluhovať mesto |
| 1671 | Plukovník Alex. vojenskou mocou prevzal kostoly |
| 1702 | Začali stavať kostol sv. Františka |