Trinitársky Kostol Najsvätejšej Trojice v Bratislave: Dejiny a Význam

Trinitársky kostol sv. Jána z Mathy, známy aj ako Kostol Najsvätejšej Trojice, je jeden z najvýraznejších kostolov v Bratislave. Väčšina Bratislavčanov ho pozná ako tzv. Trojičný kostol. Kostol vyniká nielen svojou barokovou architektúrou, ale aj netradične tvarovanými strieškami na vežiach.

Trinitársky kostol v Bratislave

Rád Trinitárov

Kostol patrí rádu trinitárov (lat. Ordo Sanctissimae Trinitatis), jednému z mníšskych rádov Rímskokatolíckej cirkvi. Rád trinitárov založili svätí Ján z Mathy a Félix z Valois. Podľa legendy sa Jánovi zjavil anjel s červeno-bielym krížom na prsiach, ktorý viedol za ruky dvoch spútaných otrokov, kresťana a maura. Toto zjavenie malo Jána viesť k založeniu rádu na vykupovanie otrokov.

Svätý Félix z Valois sa ako mladík zúčastnil s križiakmi na ťažení do Svätej zeme a neskôr sa utiahol do samoty. Pápež Innocent III. potvrdil novú rehoľu 17. decembra 1198. Rád sa rýchlo rozšíril do Francúzska, Španielska a Talianska.

Hlavným poslaním trinitárov bolo vykupovanie zajatcov z rúk Arabov, neskôr Turkov, Tatárov a iných moslimov. Okrem toho sa starali o chorých a pocestných vo svojich špitáloch. V roku 1236 vznikla aj ženská vetva rádu trinitárov.

Vykupovanie zajatcov bolo finančne náročné, preto trinitári zbierali milodary medzi bohatými šľachticmi. Niekedy vymenili trinitári za uväzneného aj svoju vlastnú slobodu a mnohí ukončili svoj život predčasne mučeníckou smrťou.

Do Viedne prišli trinitári zo Španielska na žiadosť cisára Leopolda I. v roku 1688. Cisár Leopold I. si uvedomoval, že mnohí jeho poddaní sa dostali do tureckého a tatárskeho zajatia a práve trinitári im pomáhali sa z neho dostať. Usadili sa na predmestí Viedne v Alser Vorstadt. Prví trinitári pochádzali výlučne zo Španielska a Talianska. V roku 1690 začala stavba kláštora a základný kameň položil biskup Trautson. O päť rokov, keď kládli základný kameň kostola, bol prítomný samotný panovník Leopold I.

Pôsobenie trinitárov vo Viedni, podobne ako v celej habsburskej monarchii, trvalo až do roku 1783, kedy ich podľa nariadenia cisára Jozefa II. rozpustili. V tomto čase bolo v konvente 32 pátrov, 12 laických bratov a dvaja novici. Následne kláštor premenili na kláštor minoritov.

Po príchode trinitárov do Habsburského impéria vzniklo viacero kláštorov na rozvíjajúcich sa predmestiach. Trinitári prišli do Bratislavy až ako do druhého miesta v Uhorsku. Arcibiskup Leopold Karel von Széchényi sa dozvedel o príchode trinitárov do Viedne a vyjadril prianie uviesť tento rád aj do Uhorska. Széchényi bol prekvapujúco uzdravený po návšteve trinitárov. Čoskoro ich navštívil osobne vo Viedni a snažil sa získať trinitárov pre svoje arcibiskupstvo, aby pomáhali vykúpiť kresťanov zo zajatia.

Pôsobenie Trinitárov v Ilave

Trinitári prišli do Ilavy z Viedne v roku 1695 a usadili sa v severozápadnom trakte vonkajšieho hradu. Po uzavretí zmluvy so spolumajiteľom panstva Sigfrídom Breunerom sa presťahovali do horného hradu, ktorý upravili podľa projektu architekta. Aj v Ilave pôsobili trinitári až do zrušenia rádu Jozefom II.

Hlavný oltárny obraz kostola Trinitárov v Bratislave od Františka Antona Palka z roku 1728

Príchod a usadenie sa v Bratislave

Viaceré mestá sa skoro uchádzali o príchod tohto nového rádu, ale voľba padla na hlavné mesto Uhorska. Trinitári boli uvedení do Bratislavy 23. apríla 1699. Na župnej kongregácií bol schválený zámer postaviť nový kostol a kláštor trinitárov. Župná kongregácia vyčlenila na tento zámer 1000 zlatých na štri roky. Spočiatku bývali trinitári v dome vdovy po Jánovi Bartholomeidesovi na Michalskej ulici. Väčšia sála slúžila ako domáca kaplnka, ktorá bola prístupná pre veriacich z ulice. Hoci bol tento dom priestranný, pre poslanie rádu bol z dlhodobého hľadiska nevhodný.

Kráľ Leopoldov I. dekrétom, ktorý im vlastnoručne odovzdal 23. septembra 1700, povolil trinitárom postaviť kláštor a kostol. Neskôr získali zákonným článkom č. 102 8. decembra 1715 povolenie na verejné zbierky pre stavbu nového kostola. Kvôli polohe v centre mesta a sčasti pre nevyhovujúce danosti objektu sa rozhodli presťahovať. Kúpili tri priľahlé domy, ako aj tretí domček ako stavenisko kostola, ktoré sa nachádzali v susedstve cintorína sv. Michala na jeho severnej hranici, ktorá bola otočená k Michalskej bráne. Zo zadnej strany bolo treba jeden dom zbúrať, aby vznikla väčšia záhrada. Činnosť provizórneho kláštora slávnostne inaugurovali nové priestory.

Na útraty prispel predseda dvorskej komory gróf Krištof Erdödy. Kázne v dočasnom kostole prednášal trinitár z Viedne, páter Izidor a Visitatione, ktorého rečnícke nadanie vyvolalo obdiv množstva veriacich.

Stavba kostola

Myšlienka postaviť nový kostol vznikla predovšetkým kvôli moru, ktorý si v roku 1713 v Bratislave vyžiadal krutú daň 3860 mŕtvych. Pochovávali ich bratia z trinitárskeho konventu. Rozhodli sa preto, že treba postaviť a od základu prestavať malý kláštorný kostol, ktorý nevyhovoval veľkému počtu veriacich. Kostol bol postavený na mieste, kde kedysi stával stredoveký farský kostol sv. Michala, ktorý bol v 20. rokoch 16. storočia zbúraný kvôli predpokladanou tureckou ofenzívou. Na cintoríne sa prestalo pochovávať, lebo od 17. storočia tu boli pochovávaní občania evanjelického vierovyznania.

Trinitári vynaložili veľké úsilie, aby rád získal vhodné miesto bez krivdy kohokoľvek. Na tento účel vypracoval architekt J. Thallera, prvý staviteľ uhorskej stavebnej komory v Bratislave, plán, ktorý predložili Bratislavskej kapituly grófovi Gabrielovi Antonovi Erdődymu, ako aj ostatných uhorských biskupov a svetských hodnostárov na sneme v Bratislave, aby si zaistili ich podporu. Na tento cieľ usporiadal gróf Gabriel Anton Erdődy na sviatok hostinu, na ktorú pozval arcibiskupa, Pálffyho, Koloniča atď. Zároveň sa snažili dohodnúť s evanjelikmi, ak ich veriacim bude prisľúbené nové miesto, kde by mohli pochovávať svojich mŕtvych.

So stavbou kostola začali trinitári v roku 1717 a vysvätený bol o desať rokov neskôr. Zároveň tento rád vybudoval vedľa kostola aj kláštor. Je zaujímavé, že si umelec na obraz namaľoval svoju podobizeň. Oltár z oboch strán lemujú sochy sv. Agnesy (naľavo) a sv. Kataríny Alexandrijskej (napravo), ktoré sa pripisujú bavorskému sochárovi Johannovi Baptistovi Straubovi.

Zrušenie rádu a ďalšie osudy kostola

Na rozkaz cisára Jozefa II. bol rád v roku 1782 zrušený. Trinitársky kláštor sa stal majetkom štátu a kostol filiálkou mestskej fary sv. Martina. Po zrušení rádu bol Hyacintus Desider ako posledný zo zrušeného rádu vybraný za správcu kostola. Dostal nový dom v susedstve kostola a žil z finančného fondu až do smrti v roku 1829. Po jeho smrti nebol ustanovený žiadny stály správca kostola.

V roku 1854 bol bratislavský kostol trinitárov sv. Trojice povýšený na druhý farský kostol v meste. Nový farský kostol sa stal vďaka odslúženým misiám slávnejším a získal novú úctu.

Architektúra a Umenie Kostola

Projekt kostola odráža nové myslenie 18. storočia, čo sa prejavovalo vo funkcii a tvare barokových kostolov, podčiarkujúcich priestor a svetlo. Architektonický návrh Kostola trinitárov sa údajne inšpiroval Kostolom sv. Petra vo Viedni. Je možné, že architekt viedenského kostola k projektu nejakým spôsobom prispel.

V kostole sa nachádza hlavný oltár a niekoľko bočných oltárov. Najvýznamnejším dielom nachádzajúcim sa v chráme je veľký oltárny obraz predstavujúci sv. Jána z Mathy a sv. Felixa z Valois - zakladateľov rádu trinitárov - ako vykupujú otrokov z tureckého zajatia. Autorom tohto veľdiela z roku 1745 je Franz Xaver Palkó.

Ďalej napravo od hlavného oltára vyčnieva umelecky prepracovaný oltár, ktorý vznikol roku 1736 na objednávku grófa Zičiho. Fasáda Kostola Najsvätejšej Trojice prekvapuje po rekonštrukcii novou, bielou farbou - bádanie totiž ukázalo, že práve takýto bol originál.

Kostol sv. Jána z Mathy, Kostol Najsvätejšej Trojice alebo jednoducho Trojička patrí k najvzácnejším dominantám nášho mesta. Stavať ho začali trojiční bratia trinitári v roku 1717 podľa vzoru Kostola sv. Petra vo Viedni od rakúskeho barokového architekta Johana Lukasa von Hildebrandta.

Prešlo teda viac ako 130 rokov do času, keď trinitári začali stavať Kostol Najsvätejšej Trojice. Umeleckými maľbami ho vyzdobili Unterhuber, Palko a Ján de Matta. V rokoch 1690 - 1730 vykúpili trinitári z tureckého otroctva 2 043 kresťanov.

Tabuľka: Prehľad Kľúčových Dátumov a Udalostí

tags: #farsky #chram #najsvatejsej #trojice