Farský kostol Božieho milosrdenstva vo Svinej: História a súčasnosť

Odhaľte fascinujúcu históriu farnosti Višňové pri Žiline, ktorú musíte poznať! Ponúkame vám pohľad na Farský kostol Božieho milosrdenstva vo Svinej a jeho miesto v obci a okolí.

Je pravdou, že okolie kostola je naozaj príjemné a esteticky upravené, a slúži nám ako inšpirácia pri ďalších zmenách či rekonštrukciách v obci. Práve na kostol a jeho okolie by mali nadväzovať projekty, ktoré by postupne mali pretvoriť širšie okolie centra našej obce.

Aby však boli naše zámery a myšlienky komunikované jasne a presne, dala obec vypracovať vizualizácie toho, čo by sme v konečnej fáze chceli v Ladcoch dosiahnuť. Tieto zmeny a úpravy nie sú jednoduché ani z hľadiska plánovania, ani projektovania či financovania. Cieľom vizualizácie je ukázať nám všetkým lepšie zámery obecného úradu, naplánovať a premyslieť zmeny, ku ktorým, veríme, časom dôjde.

Centrum obce by sa zväčšilo - už by to nebol len dom kultúry alebo kostol, už by to bola väčšia plocha pretkaná zeleňou, kvetmi, lavičkami, verejným osvetlením a plochou, na ktorej sa môžu občania stretávať či prechádzať. Prostredie by bolo kultúrne, estetické, moderné. Takto zmenený profil obce by snáď viac upútal aj návštevníkov a zanechal v nich lepší dojem.

Predkladaná vizualizácia ukazuje smer, ktorým sa naša obec chce uberať. Je to zároveň dôkaz toho, že aktuálny vizuál Ladiec obecný úrad rieši, premýšľa nad jeho zlepšením a aktívne hľadá aj riešenia.

Každý plán, a to aj v rámci zmien v obci, začne ako nápad, pri ktorom je potrebné prebrať všetky jeho pozitíva, negatívna, či prípadné komplikácie. Následne je vhodné ho naprojektovať, prípadne spraviť z neho vizualizácie, ktoré pomôžu lepšie odkomunikovať názory a pohľad na danú vec. Potom je už ľahšie pripraviť finálny obraz toho, čo chceme dosiahnuť. Preto nová tvár centra Ladiec vzniká práve v tejto forme, ku ktorej sa môže každý občan vyjadriť, poremýšľať nad ňou.

Zmeny čakajú aj náš miestny cintorín a jeho okolie. Aj tu hľadáme riešenia na zlepšenie funkčnosti, poskytnutia alternatív a zlepšenia služieb. Výhľadovo už riešime aj budúce rozšírenie cintorína, s ktorým počítalo ešte minulé vedenie našej obce.

V roku 1898 bola do farnosti Svinia pričlenená filiálna obec Kojatice. Hoci sa pôvodný chrám nezachoval, patrocínium v roku 1646 prebral nový klasicistický svätostánok s murovanou svätyňou a drevenou loďou.

Do drevených lavíc si sadajú prosebníci od roku 1784 a odvtedy sú súčasťou vnútornej výzdoby vzácne sochy sv. Jána Nepomuckého a sv. Ignáca z Loyoly. V roku 2007, po generálnych opravných prácach, ho Mons.

Klasicistický kostol postavený v roku 1784. Obnovený bol v roku 1896. Je to pozdĺžna jedno loďová stavba s oblým presbytériom a predstavanou západnou vežou. Presbytérium je zaklenuté konchou, v lodi sú dve polia českej placky. Fasády sú členené lizénovým rámom, veža pilastrami. Veža je zakončená ihlancom.

Hlavný oltár je neskorobarokový z druhej polovice 18. storočia so stĺpovou architektúrou a novším obrazom sv. Ondreja apoštola (kópia). V nadstavci s rokajovou ornamentikou je plastika najsvätejšej Trojice. Po bokoch obrazu sú sochy sv. Ignáca z Loyoly - zakladateľa rádu jezuitov a sv. Jána Nepomuckého - kňaza, spovedníka a mučeníka. Kazateľnica je neskorobaroková z druhej polovice 18. storočia.

Kostol sv. Ondreja začali stavať jezuiti a bol dokončený v roku 1784 v klasicistickom štýle. Interiéru dominuje bohostánok a oltárny obraz sv. Ondreja. Po bokoch obrazu sú sochy sv. Ignáca z Loyoly - zakladateľa rádu jezuitov a sv. Jána Nepomuckého - kňaza, spovedníka a mučeníka. Kostol 5.augusta 2007 konsekroval Mons. Alojz Tkáč - košický arcibiskup-metropolita. Sviatok sv.Ondreja - 30.

Z rozhodnutia otca arcibiskupa Mons. Bernarda Bobera sa v našej arcidiecéze otvorili Brány milosrdenstva okrem katedrály sv. Alžbety v Košiciach aj v iných kostoloch. Jednou z nich je aj kostol v tejto farnosti.

Na začiatku pobožnosti nás privítal správca farnosti vdp. Juraj Valluš. Pokračovali sme krížovou cestou, ktorá bola zameraná na povolania.

Poloha Svinej na mape Slovenska

Významné udalosti a púte

Býva zvykom v našej farnosti cez pôstne obdobie putovať. Inak tomu nebolo ani tento rok.

Na I. pôstnu nedeľu sa v popoludňajších hodinách konala naša prvá pôstna púť. Tentokrát naše kroky smerovali do Železníka, do farnosti Kračúnovce. Našim duchovným sprievodcom bol p. kaplán Pavol Fedorko, ktorý aj pôsobil v tejto farnosti. Znova sme sa v hojnom počte stretli aj s pútnikmi z farnosti Svinia a spolu s domácimi farníkmi sme sa spoločne zamýšľali nad jednotlivými zastaveniami krížovej cesty, ktorá bola zameraná na manželstvo. Po skončení sme si mohli v tomto kostolíku uctiť aj relikvie, ktoré sú na oltári - sv. sestry Faustíny a sv.

Aj keď nám počasie na II. pôstnu nedeľu príliš neprialo, predsa mnohí prišli - bolo nás 120 - a tak sme mohli spoločne s pánom kaplánom Štefanom mohli vyraziť na ďalšiu púť.

Bola 3. pôstna nedeľa - 28. február - a my pútnici solivarskej farnosti sme sa opäť vydali na púť tentoraz, ani nie ďaleko. Našou zastávkou bola filiálna obec Teriakovce. Našim duchovným sprievodcom bol p. kaplán Pavol Vandžura. Znova sme sa stretli s pútnikmi z farnosti Svinia a tak sme spoločne sa zúčastnili na krížovej ceste. A neskôr pred Najsvätejšou sviatosťou oltárnou pri modlitbe Korunky Božieho milosrdenstva.

Mimoriadny Svätý rok milosrdenstva

Mimoriadny SVÄTÝ ROK MILOSRDENSTVA bude trvať od 8. 12. 2015 do 20. 11. 2016. Svätý Otec František slávnostne otvorí Svätú bránu milosrdenstva na Vatikánskej bazilike pri eucharistickom slávení, ktorému bude na slávnosť Nepoškvrneného počatia Panny Márie o 9:30 predsedať na Námestí sv. Petra. Tejto slávnosti sa zúčastní aj emeritný pápež Benedikt XVI. V tento deň odvysielajú priamy prenos aj TV LUX a RTVS (Dvojka).

V nedeľu 13. decembra 2015 bude otvorenie Brán milosrdenstva aj vo všetkých katedrálach sveta. Katedrála sv. Konkatedrála sv. Bazilika sv. Bazilika Narodenia Panny Márie vo Vranove nad Topľou o 11:00 hod. V našej Košickej arcidiecéze bude možné za zvyčajných podmienok získať úplné odpustky v dvadsiatich chrámoch, ktoré budú mať Bránu milosrdenstva. Okrem katedrály, konkatedrály a dvoch bazilík aj na týchto miestach: Farský kostol mučeníckej smrti sv. Farský kostol sv. Farský kostol sv. Pútnický kostol sv. Pútnický kostol sv.

1. Ježiš Kristus je tvárou Otcovho milosrdenstva. Zdá sa, že tajomstvo kresťanskej viery nachádza v tomto slove svoju syntézu. Stalo sa živým, viditeľným a dosiahlo svoj vrchol v Ježišovi z Nazareta. Otec «bohatý na milosrdenstvo» (Ef 2,4), po tom, ako zjavil svoje meno Mojžišovi ako «Boh milosrdný a láskavý, zhovievavý, veľmi milostivý a verný» (Ex 34,6), nikdy neprestal dávať spoznať rozličnými spôsobmi a mnoho ráz v dejinách svoju Božskú prirodzenosť. V «plnosti času» (Gal 4,4), keď bolo všetko pripravené podľa jeho plánu spásy, poslal svojho Syna, narodeného z Panny Márie, aby nám definitívnym spôsobom zjavil svoju lásku. Kto vidí jeho, vidí Otca (porov. Jn 14,9). Ježiš z Nazareta so svojím slovom, so svojimi skutkami a s celou svojou osobou (porov. II.

2. Vždy potrebujeme kontemplovať tajomstvo milosrdenstva. Je prameňom radosti, vyrovnanosti a pokoja. Je podmienkou našej spásy. Milosrdenstvo je slovo, ktoré zjavuje tajomstvo Najsvätejšej Trojice. Milosrdenstvo je definitívny a najvyšší čin, ktorým nám Boh prichádza v ústrety. Milosrdenstvo je najzákladnejší zákon, ktorý prebýva v srdci každého človeka, keď s úprimným pohľadom hľadí na brata, ktorého stretáva na ceste života.

3. Sú chvíle, v ktorých sme ešte mocnejšie povolaní, aby sme upreli svoj pohľad na milosrdenstvo, aby sme sa aj my sami stali účinným znamením Otcovho pôsobenia. Svätý rok sa začne 8. decembra 2015, na slávnosť Nepoškvrneného Počatia Panny Márie. Táto liturgická slávnosť naznačuje spôsob Božieho konania už od prvopočiatku našich dejín. Po hriechu Adama a Evy Boh nechcel ponechať ľudstvo osamotené a v područí zla. Preto myslel na Máriu a chcel ju svätú a nepoškvrnenú v láske (porov. Ef 1,4), aby sa stala Matkou Vykupiteľa človeka. Na závažnosť hriechu Boh odpovedá plnosťou odpustenia. Milosrdenstvo bude vždy väčšie ako každý hriech a nik nemôže obmedziť Božiu lásku, ktorá odpúšťa. Na slávnosť Nepoškvrneného Počatia s radosťou otvorím Svätú bránu. Na nasledujúcu, Tretiu adventnú nedeľu, sa otvorí Svätá brána v katedrále Ríma, v bazilike sv. Jána v Lateráne. Následne sa otvorí Svätá brána ostatných pápežských bazilík. Ustanovujem, aby sa v tú istú nedeľu v každej miestnej cirkvi, v katedrále, ktorá je materským chrámom pre všetkých veriacich, alebo v konkatedrále či v chráme osobitného významu, otvorila na celý Svätý rok podobná Brána milosrdenstva. Podľa rozhodnutia ordinára sa bude môcť táto brána otvoriť aj vo svätyniach, ktoré sú cieľom mnohých pútnikov, ktorí sú na týchto posvätných miestach často vo svojich srdciach zasiahnutí milosťou a nachádzajú cestu obrátenia. Každá miestna cirkev bude teda priamo vyzvaná, aby prežívala tento Svätý rok ako mimoriadny čas milosti a duchovnej obnovy.

4. Vybral som dátum 8. december, pretože je veľmi významný pre nedávne dejiny Cirkvi. Otvorím totiž Svätú bránu na päťdesiate výročie ukončenia Druhého vatikánskeho ekumenického koncilu. Cirkev pociťuje potrebu udržiavať túto udalosť živú. Začal sa pre ňu nový úsek jej dejín. Otcovia zídení na koncile silne vnímali, ako pravé vanutie Ducha, mocnú požiadavku hovoriť o Bohu ľuďom ich doby zrozumiteľnejším spôsobom. Odstránením bariér, ktoré pridlho držali Cirkev uzavretú v privilegovanej bašte, nastal čas ohlasovania evanjelia novým spôsobom. Bola to nová fáza vždy tej istej evanjelizácie. Nové nasadenie sa všetkých kresťanov svedčiť s väčším oduševnením a presvedčením o svojej viere. V mysli sa vynárajú významné slová, ktoré sv. Ján XXIII. vyslovil pri otvorení koncilu, aby naznačil, akou cestou sa uberať: «Dnes Kristova nevesta uprednostňuje používanie lieku milosrdenstva, než by mala siahať po zbraniach strohosti… Katolícka cirkev, zatiaľ čo týmto ekumenickým koncilom vztyčuje pochodeň katolíckej pravdy, chce sa ukázať ako matka plná lásky ku všetkým, ako matka dobrotivá, trpezlivá, pobádaná milosrdenstvom a dobrotou voči synom, ktorí sa od nej odlúčili» (Príhovor pri otvorení II. vatikánskeho koncilu, Gaudet Mater Ecclesia, 11. októbra 1962, 2-3). V tom istom horizonte sa pohyboval aj blahoslavený Pavol VI., ktorý sa na záver koncilu takto vyjadril: «Chceme predovšetkým podotknúť, že náboženskou črtou nášho koncilu bola v prvom rade láska… Starobylý príbeh o dobrom Samaritánovi slúžil za príklad a pravidlo, ku ktorému smerovala duchovná povaha nášho koncilu… Prúd vľúdnosti a obdivu sa vylial z koncilu na moderný ľudský svet. Odsúdili sme omyly, to áno, pretože si to vyžaduje láska a práve tak aj pravda, ale pre ľudí máme iba opätovné pozvanie, rešpekt a lásku. Namiesto ubíjajúcich diagnóz povzbudivé lieky; namiesto smutných predpovedí vyšli z koncilu v ústrety dnešnému svetu posolstvá dôvery: jeho hodnoty boli nielen rešpektované, ale aj uctené, jeho snahy podporené, jeho túžby očistené a požehnané… Ešte inú skutočnosť musíme zdôrazniť: všetko doktrinálne bohatstvo bolo zamerané jediným smerom: slúžiť človeku. Človeku takpovediac v každom jeho rozpoložení, v každej jeho slabosti, v každej jeho potrebe» (Vystúpenie pri poslednej verejnej sesii, 7.

S týmito pocitmi vďačnosti za všetko, čo Cirkev dostala a zodpovednosťou za úlohu, ktorá nás očakáva prejdeme Svätou bránou s plnou dôverou, že nás sprevádza sila vzkrieseného Pána, ktorý neprestajne podporuje naše putovanie.

5. Jubilejný rok sa skončí v deň liturgickej slávnosti Ježiša Krista, Kráľa vesmíru, 20. novembra 2016. V ten deň budeme pri zatváraní Svätej brány pociťovať predovšetkým vďačnosť a poďakujeme sa Najsvätejšej Trojici za to, že nám udelila tento osobitný čas milosti. Zveríme život Cirkvi, celé ľudstvo a nekonečný vesmír Kristovmu panovaniu, aby vylial svoje milosrdenstvo ako rannú rosu pre plodnú budúcnosť, ktorú sú všetci povolaní spoluvytvárať v čase, ktorý je pred nami. Ako si len želám, aby nasledujúce roky boli poznačené milosrdenstvom, aby sme išli v ústrety každému človeku prinášajúc Božiu dobrotu a nežnosť! Nech sa ku všetkým, veriacim aj vzdialeným, dostane balzam milosrdenstva ako znamenie Božieho kráľovstva, ktoré je už prítomné medzi nami.

8. S pohľadom upretým na Ježiša a na jeho milosrdnú tvár môžeme zakusovať lásku Najsvätejšej Trojice. Poslaním, ktoré Ježiš dostal od Otca, bolo zjaviť tajomstvo Božej lásky v jej plnosti. (…) Jeho osoba nie je nič iné ako láska, láska, ktorá sa dáva zdarma. Jeho vzťahy s ľuďmi, ktorí sa k nemu vinú, majú v sebe čosi jedinečné a neopakovateľné. Znamenia, ktoré koná, zvlášť voči hriešnikom, chudobným, vylúčeným, chorým a trpiacim, sa dejú v mene milosrdenstva. Všetko v ňom hovorí o milosrdenstve. Ničomu, čo je v ňom, nechýba súcit.

10. Pilierom, na ktorom život Cirkvi spočíva, je milosrdenstvo. Každá jej pastoračná činnosť by mala byť zahalená do nežnosti, s ktorou sa obracia k veriacim; žiadnemu jej ohlasovaniu a svedectvu pred svetom nesmie chýbať milosrdenstvo. Dôveryhodnosť Cirkvi sa overuje cestou milosrdnej a spolucítiacej lásky. (…) Asi sme dlhodobo zabúdali naznačovať cestu milosrdenstva a prežívať ju.

12. (…) Prvoradá pravda Cirkvi je Kristova láska. Vďaka tejto láske, ktorá sa skláňa až k odpusteniu a sebadarovaniu, sa Cirkev stáva služobníčkou a sprostredkovateľkou pre ľudí. Takže, kde je prítomná Cirkev, tam musí byť zrejmé Otcovo milosrdenstvo. V našich farnostiach, v našich spoločenstvách, v združeniach, hnutiach, jedným slovom, všade, kde sú prítomní kresťania, musí byť každému umožnené, aby našiel oázu milosrdenstva.

15. V tomto Svätom roku budeme môcť zakusovať otvorenie srdca pre tých, ktorí žijú na najrozličnejších existenciálnych perifériách, ktoré moderný svet často vytvára dramatickým spôsobom. Koľko situácií neistoty a utrpenia je prítomných v dnešnom svete! Koľko rán je zasadených do tela toľkých, ktorí nemajú hlas, lebo ich volanie sa oslabilo a zmĺklo kvôli ľahostajnosti bohatých národov! V tomto Jubileu bude Cirkev ešte viac povolaná, aby liečila tieto zranenia, hojila ich olejom útechy, obväzovala ich milosrdenstvom a zaceľovala ich solidaritou a náležitou pozornosťou. Veľmi si želám, aby sa kresťanský ľud počas Jubilea zamýšľal nad skutkami telesného a duchovného milosrdenstva.

19. Nech sa slovo odpustenia dostane ku všetkým, a povolanie zakúsiť milosrdenstvo nech nenechá nikoho ľahostajným. Moje pozvanie k obráteniu sa ešte raz naliehavo obracia k tým ľuďom, ktorí sú vzdialení od Božej milosti pre ich spôsob života. Osobitne myslím na mužov a ženy, ktorí patria do zločineckých skupín akéhokoľvek druhu. Pre vaše dobro vás prosím, zmeňte život. Žiadam vás o to v mene Božieho Syna, ktorý zničil hriech, no nikdy neodmietol žiadneho hriešnika. To isté pozvanie nech zaznie aj pre páchateľov a komplicov korupcie. Táto hnilobná rana spoločnosti je ťažkým hriechom, ktorý volá k nebu, pretože od základu podkopáva osobný aj spoločenský život. Korupcia bráni hľadieť do budúcnosti s nádejou, pretože jej svojvôľa a nenásytnosť ničí plány slabých a utláča najchudobnejších. Je to zlo, ktoré sa zahniezďuje v každodenných prejavoch, a následne prepuká vo verejných škandáloch. Toto je priaznivý čas na zmenu života! Toto je čas, v ktorom máme umožniť, aby sme boli dotknutí v srdci. Zoči-voči spáchanému zlu a ťažkým zločinom je momentom na načúvanie plaču nevinných, ktorí boli olúpení o majetok, dôstojnosť, o city, o samotný život. Boh k nám neprestajne vystiera svoju ruku.

23. Milosrdenstvo má v sebe jednu schopnosť, ktorá prekračuje hranice Cirkvi. Spája nás so židovstvom a islamom, ktoré ho považujú za jeden z najurčujúcejších Božích atribútov. Kiež by tento Jubilejný rok prežitý v milosrdenstve napomohol stretnutiu s týmito náboženstvami a s inými vznešenými náboženskými tradíciami.

24. Naše myšlienky sa teraz obracajú k Matke milosrdenstva. Vľúdnosť jej pohľadu nech sprevádza tento Svätý rok, aby sme všetci mohli znovu objaviť radosť z Božej nežnosti. Nik tak ako Mária nespoznal hĺbku tajomstva Boha, ktorý sa stal človekom. Všetko v jej živote bolo stvárňované prítomnosťou milosrdenstva, ktoré sa stalo telom.

25. Mimoriadny svätý rok je na to, aby sme v každodennom živote prežívali milosrdenstvo, ktoré nám Otec neustále udeľuje. Nechajme sa v tomto Jubileu prekvapiť Bohom. On nikdy neprestane otvárať dvere svojho srdca, aby nám opakoval, že nás miluje a chce sa s nami deliť o svoj život. Cirkev mocne pociťuje naliehavú potrebu ohlasovať Božie milosrdenstvo. Jej život je autentický a dôveryhodný vtedy, keď je milosrdenstvo obsahom jej presvedčeného ohlasovania. Vie, že jej prvou úlohou, najmä vo chvíľach, aké prežívame aj my, plných veľkých nádejí a silných protirečení, je voviesť všetkých do veľkého tajomstva Božieho milosrdenstva, kontemplujúc Kristovu tvár. Zo srdca Najsvätejšej Trojice, z najhlbšieho vnútra Božieho tajomstva, vyviera a bez ustania prúdi veľká rieka milosrdenstva. Tento prameň sa nikdy nevyčerpá pre tých, ktorí sa k nemu priblížia. Zakaždým, keď to niekto potrebuje, môže k nemu pristúpiť, pretože Božie milosrdenstvo je nekonečné. V tomto Jubilejnom roku nech sa Cirkev stane ozvenou Božieho slova, ktoré mocne a presvedčivo zaznieva ako slovo a skutok odpustenia, podpory, pomoci a lásky. Nech sa nikdy neunaví v ponúkaní milosrdenstva a nech je vždy trpezlivá pri potešovaní a odpúšťaní. Dané v Ríme u svätého Petra, 11.

Ctenému bratovi Mons. Blízkosť mimoriadneho Svätého roku milosrdenstva mi dovoľuje, aby som sa zameral na pár bodov, ktoré sa mi zdajú dôležité, lebo umožnia, aby sa slávenie svätého roku pre všetkých veriacich stalo opravdivým momentom stretnutia s Božím milosrdenstvom. Moje myšlienky smerujú v prvom rade k všetkým veriacim, ktorí budú prežívať milosť svätého roku či už v jednotlivých diecézach alebo ako pútnici v Ríme. Želám si, aby sa odpustky svätého roku pre každého stali skutočným zážitkom Božieho milosrdenstva, ktoré všetkým vychádza v ústrety s tvárou Otca, ktorý prijíma a odpúšťa, a úplne zabúda na spáchaný hriech.

Aby veriaci mohli zažiť a dosiahnuť odpustky musia na znak hlbokej túžby po opravdivom obrátení uskutočniť krátku púť k svätej bráne, ktorá bude otvorená na každej katedrále alebo na kostole, ktorý určí diecézny biskup, a tiež na štyroch pápežských bazilikách v Ríme. Taktiež stanovujem, že bude možné získať odpustky vo svätyniach, kde bude otvorená brána milosrdenstva, a v kostoloch tradične považovaných za milostivé. Je dôležité, aby bol moment získania odpustkov spojený predovšetkým so sviatosťou zmierenia a so slávením Eucharistie, zahrnujúcim reflexiu nad milosrdenstvom. Okrem toho myslím aj na tých, čo z rozličných dôvodov nemôžu prísť k svätej bráne - predovšetkým na chorých, starých a opustených, ktorí často nie sú schopní vyjsť z domova. Pre nich bude veľkou pomocou, ak budú prežívať chorobu a utrpenie ako zakúšanie blízkosti Pána, ktorý v tajomstve svojho utrpenia, svojej smrti a zmŕtvychvstania ukázal kráľovskú cestu, ako dať bolesti a osamelosti zmysel.

Moje myšlienky sa uberajú aj k väzňom, ktorých sloboda je obmedzená. Svätý rok vždy bol príležitosťou na rozsiahlu amnestiu určenú tým, ktorí si síce zaslúžili trest, no uvedomili si spáchanú neprávosť a úprimne si želajú znova sa začleniť do spoločnosti a priniesť do nej svoj poctivý vklad. Títo všetci môžu konkrétne dosiahnuť milosrdenstvo Otca, ktorý chce byť blízko tých, čo najviac potrebujú jeho odpustenie. Môžu získať odpustky vo väzenských kaplnkách a tiež zakaždým, keď prejdú bránu svojej cely a obrátia sa myšlienkou a modlitbou na Boha Otca.

Želal som si, aby Cirkev v tomto milostivom čase znovu objavila bohatstvo obsiahnuté v dielach telesného i duchovného milosrdenstva. Skúsenosť milosrdenstva sa totiž stáva viditeľnou skrze svedectvo konkrétnych znamení, ako nás to učil sám Ježiš. Zakaždým, keď veriaci sám vykoná jeden alebo viac takýchto skutkov, určite dosiahne odpustky svätého roku. Z toho plynie povinnosť žiť z milosrdenstva, ak chceme dosiahnuť úplné a všetko zahŕňajúce odpustky z moci Otcovej lásky, ktorá nikoho nevylučuje. A konečne odpustky svätého roku môžu dosiahnuť aj tí, ktorí zomreli. S nimi sme spojení cez svedectvo viery a lásky, ktoré nám zanechali. Jedným z vážnych problémov našej doby je zaiste zmenený postoj k životu. Veľmi je rozšír...