Kostol Krista Kráľa v Prešove na sídlisku Sekčov je slovenský rímskokatolícky farský kostol, ktorý zohráva dôležitú úlohu v živote miestnej komunity. Jeho história a architektúra sú úzko späté s rozvojom sídliska Sekčov a náboženským životom v Prešove.
Kostol sa rozkladá na priestrannom Námestí Krista Kráľa.
Umiestnenie kostola bolo plánované v strede sídliska Sekčov. Keďže však sídlisko nebolo nikdy dostavané tak, ako bolo plánované, nachádza sa v severnej časti sídliska, ktoré sa nachádza vo východnej časti mesta Prešov.
Ku kostolu smeruje päť lúčovitých chodníkov, ktoré majú symbolizovať stred sídliska a odkazovať na symboliku výroku „Všetky cesty vedú do Ríma.“ Na zelených plochách medzi chodníkmi rastú stromy, na tráve sa s obľubou hrajú deti. Medzi chodníkmi rastie tráva, stromy a kry.
Na Námestí Krista Kráľa, kde sa kostol nachádza, je okrem samotného kostola a farského úradu aj Pastoračné centrum - Dom Jána Pavla II., viacúčelové športové ihrisko, detské ihrisko a lezecká stena.
Architektúra a Dizajn
Kostol je riešený kompiláciou centrálneho a pozdĺžneho typu. Zvonku svojou strechou vytvára dojem latinského kríža, alebo holubice či kalicha s hostiou. Kostol je klasickým centrálnym kostolom.
Pôdorys presbytéria tvorí polkruh, respektíve poloelipsa. Po celom obvode kostola, okrem časti kde je presbytérium, sa tiahne chór.
Oltár je zložený z dvoch travertínových blokov, medzeru medzi nimi spája mosadzná guľa s priemerom 25 centimetrov.
- Dva bloky symbolizujú Starý zákon a Nový zákon.
- Mosadzná guľa symbolizuje Ježiša Krista, ktorého Starý zákon predpovedá, Nový zákon ohlasuje a na oltári sa sprítomňuje.
Na vrchnej stene blokov je položená travertínová menza v tvare lichobežníka s vypuklou dlhšou základňou smerom k ľudu.
Na pravej strane bohoslužobného priestoru (z pohľadu ľudu) sa nachádza kríž, na ľavej ambona. Bohostánok je vytesaný do pravého nosného piliera na hranici centrálneho kruhu. Vonkajšok bohostánku tvorí travertínová doska v tvare domčeka a mosadzná pologuľa, ktorá slúži ako dvere do bohostánku.
Zvonica je z dôvodov symbolickosti a funkčnosti umiestnená na kopci za kostolom, nie je teda súčasťou budovy kostola.
Umelecké Prvky v Kostole
Interiér kostola zdobia dve významné sochy: Socha Krista Kráľa a Socha Panny Márie.
Socha Ježiša Krista
Kostolu dominuje viac ako dvojmetrová mosadzná socha Krista Kráľa, ktorá je umiestnená nad predsedníckym miestom. Socha Krista má zámerne zväčšené žehnajúce ruky. Vytvoril ju sochár a reštaurátor z Pezinka, Mgr. arch. Štefan Kollár, ktorý je aj autorom krstiteľnice.
Socha Krista Kráľa v kostole na Sekčove
Socha Panny Márie
Na ľavej strane od oltára je umiestnená socha Panny Márie, ktorá pochádza z Landau pri Stuttgarte. Socha patrila sestrám z rádu Congregatio Jesu (IBMV). V roku 1938 museli sestry opustiť svoju školu a dom a sochu premiestnili do susedného kostola Panny Márie.
Kostol, v ktorom bola socha počas Druhej svetovej vojny umiestená bol zbombardovaný, soche Panny Márie sa však nič nestalo a ostala nepoškodená. V roku 1965 sestry obnovili školu a socha sa vrátila do ich kaplnky. Keď v roku 2001 z Landau odišli, sochu darovali do kostola Krista Kráľa. 15. septembra 2001 pri svätej omši o 9.00 ju vdp.
Duchovná Správa a Aktivity
Farský kostol je často využívaný, sväté omše sa v pracovné dni konajú dvakrát denne, v nedele päťkrát. Do farnosti kostola patrilo 13 690 veriacich, no od 1. júla 2019 sa toto číslo navýšilo začlenením do farnosti časti sídliska, ktoré predtým patrilo farnosti Najsvätejšej Trojice na Solivare. Okrem farského kostola sú vo farnosti aj filiálky: kostol sv. Františka Xaverského v Šalgovíku.
Farnosť spravuje od 1. júla 2020 farský administrátor Vdp. Pavol Kožuško. Pred ním v rokoch 2007 až 2020 farár Vdp. Marek Kreheľ, jeho predchodca Vdp.
Sídlisko Sekčov
Sídlisko Sekčov je rezidenčná štvrť v Prešove na Slovensku s počtom obyvateľov 24 596 k 19. 12. 2015. Je to jedno z najväčších sídlisk v meste, ktoré vzniklo v období komunizmu v bývalom Československu.
Štvrť pozostáva najmä z panelákov (prefabrikovaných bytových domov), ktoré boli postavené s cieľom prispôsobiť sa rýchlemu rastu miest a migrácii do miest v druhej polovici 20. Dnes je Sekčov zavedenou štvrťou s rôznou občianskou vybavenosťou, ako sú školy, obchody, parky a zdravotnícke zariadenia, ktoré uspokoja potreby svojich obyvateľov.
Sídlisko Sekčov v Prešove má dobre rozvinutú občiansku vybavenosť, ktorá zahŕňa množstvo služieb a zariadení pre každodenný život obyvateľov. Táto vybavenosť sa postupne rozvíjala od čias výstavby sídliska v 70. a 80. rokoch 20. Občianska vybavenosť Sekčova sa za posledné desaťročia výrazne rozšírila a modernizovala, čo robí z tejto mestskej časti plne funkčné a komfortné miesto na bývanie.
Sekčov je domovom veľkých nákupných centier, napríklad ZOC Max alebo Eperia Shopping Mall, ktoré poskytujú širokú ponuku obchodov, kaviarní, reštaurácií a zábavy. Sekčov je dobre napojený na MHD, s viacerými autobusovými a trolejbusovými linkami, ktoré poskytujú rýchly prístup do centra Prešova a iných častí mesta.
Toto je pôvodná časť Sekčova, ktorá bola predtým samostatnou dedinou. Aj keď sa po výstavbe panelových sídlisk výrazne zmenila, niektoré stopy pôvodnej obce sú tu stále prítomné. Ide o novšiu časť Sekčova, ktorá vznikla najmä počas urbanizácie v 70. a 80. rokoch 20. storočia. Zahŕňa väčšinu panelákových domov, ktoré dominujú celému sídlisku. Kombinuje moderné nákupné zóny, husté panelové obytné bloky, ako aj tichšie časti s rodinnými domami.
Na Sekčove a v jeho blízkosti je niekoľko stredných škôl, ktoré poskytujú rôzne typy vzdelania. Patrí sem gymnázium, stredné odborné školy a učilištia.
Premávajú sem linky č. 4, 8 a 38, na ktoré sú vypravované kĺbové trolejbusy. Posledný krátky trolejbus zavítal na Sekčov v roku 2007, dnes už ako nočné spoje chodia autobusy.
Sídlisko Sekčov je najväčšie prešovské sídlisko, s počtom obyvateľov 24 596 k 19. 12. 2015. Nachádza sa na ľavom brehu rovnomennej rieky. Pôvodne na pozemkoch, kde sa dnes rozprestiera sídlisko Sekčov, boli rozsiahle lúky a lány polí, ktoré katastrálne patrili k Solivaru a Šalgovíku. Miestni obyvatelia toto územie nazývali „Kučere“.
Archeologický výskum, pri výstavbe Rusínskej ulice v roku 2001, v blízkosti dnešného obchodného domu Lidl potvrdil, že na území sídliska Sekčov, sa už v 6. storočí nachádzalo slovanské sídlisko, ktoré malo asi 50 obyvateľov.
S výstavbou bytov na tomto sídlisku sa začalo 22. novembra 1978 slávnostným aktom, pri ktorom stavbári Pozemných stavieb n.p. Výstavba sa mala rozširovať ďalej k Ľuboticiam, ale s pádom socializmu sa nerealizovala. Posledný novopostavený 8-poschodový obytný dom obsahujúci 71 bytových jednotiek sa nachádza na rozhraní ulíc Magurskej a Sibírskej. Dĺžka sídliska od ul. Pavla Horova až po ulicu Sibírsku je 2,2 km.
Návrh na urbanistické riešenie celého územia sídliska vznikol v r. 1969 a jeho autormi boli: Ing. arch. T. Alexy, CSc., Ing. arch. J. Kavan, CSc. a Ing. arch. F. Trnkus. Konečnú projektovú štúdiu vypracovali pracovníci prešovského Stavoprojektu na čele s Ing. arch. Alexandra Matušku, Armádneho generála Svobodu, Bernolákova, Bratislavská, Čergovská, Dargovská, Dubová, Ďumbierska, Exnárova, Federátov, Jurkovičova, Justičná.
V druhej polovici deväťdesiatych rokov na sídlisku vyrástol prvý Supermarket Vario (dnešná Billa) na Čergovskej ulici, ktorý otvorili 13. februára 1997. O osem rokov neskôr sa pokračovalo výstavbou hypermarketu Hypernova (dnešný CBA Komfos) ktorý bol otvorený 21. októbra 2004. Následne koncom novembra 2004 bol dostavaný aj supermarket Lidl na Rusínskej ulici.
O 4 roky neskôr, presnejšie 29. marca 2008, bolo dostavané prvé Prešovské zábavno-obchodné centrum MAX. Po ňom nasledoval Fast food McDonald’s, ktorý bol dokončený na opačnej strane štvorprúdovej cesty Arm. Gen. Neďaleko obchodného strediska Opál sa nachádza veľkosklad Karmen. Bol otvorený v marci 2008. Na sídlisku sa ďalej nachádza športová predajňa Inter Sport, dom nábytku Möbelix a hypermarket Kaufland.
V decembri 2010 bolo otvorené obchodné centrum FMZ (v súčasnosti StopShop), ktoré sa nachádza medzi Kauflandom a Möbelixom. V decembri 2016 bolo vybudované zábavné centrum Koral, ktoré bolo otvorené oproti obchodnému centru MAX. V súčasnosti najnovším vybudovaným obchodným centrom na sídlisku je Eperia, otvorená 24. novembra 2017.
V súčasnosti prebieha výstavba 2. etapy, ktorá prinesie ďalších 11 000 m² obchodných plôch, päťsálové kino Star a samostatnú prevádzku Burger king. Dostavbou 2. etapy vzniklo napojenie obchodného centra aj na Rusínsku cestu, a v pláne je aj zastávka MHD priamo pred Eperiou. V obchodnom centre Eperia sa od 8. januára 2019 zlúčili dve doterajšie pobočky Slovenskej pošty na sídlisku a vytvorili jednu pobočku s názvom Pošta Prešov 9. Toto zlúčenie prijali najmä obyvatelia v okolí Sibírskej ulice s nevôľou a začali spisovať petíciu.
V rokoch 2019 a 2020 bol vybudovaný aj projekt Hobby Park Prešov, ktorý zahŕňa maloobchodnú hobby predajňu Hornbach, predajňu SIKO kúpeľne a predajňu ASKO nábytok.
Komplexné zdravotnícke služby zabezpečuje Poliklinika Sekčov (ProCare) na ulici Jurkovičovej. Kde je aj lekáreň. Ostatné lekárne sa nachádzajú najmä v obchodných centrách. Pobočky pošty a bánk poskytujú aj bankomatové služby. Ubytovanie zabezpečuje Študentský domov Prešovskej univerzity, ul. Exnárova č.36 a hotel POLO, ul. Karpatská č.18/A. Motoristi môžu využívať čerpacie stanice na ulici Rusínskej, armádneho generála Svobodu a Vihorlatskej.
Filmové predstavenia uvádza kino Cinemax Prešov, ulica Vihorlatská 1/A. Knižnica P. O. Hviezdoslava Prešov, má svoje oddelenie na ulici Exnárovej 5. Krytý bazén určený pre verejnosť je na Májovom námestí. Ing. arch.
Kostol Krista Kráľa v Prešove na sídlisku Sekčov je rímskokatolícky farský kostol. Umiestnenie kostola bolo plánované v strede sídliska Sekčov, nakoľko však sídlisko nebolo nikdy dostavané tak, ako bolo plánované, nachádza sa teda v severnej časti sídliska, ktoré sa nachádza vo východnej časti mesta Prešov.
Kostol sa rozkladá na priestrannom Námestí Krista Kráľa, na ktorom sa okrem kostola a farského úradu nachádza aj Pastoračné centrum - Dom Jána Pavla II., viacúčelové športové ihrisko, detské ihrisko a lezecká stena. Na zelených plochách medzi chodníkmi rastú stromy, na tráve sa s obľubou hrajú deti.
Ku kostolu smeruje päť lúčovitých chodníkov, ktoré majú symbolizovať stred sídliska a odkazovať na symboliku výroku „Všetky cesty vedú do Ríma.“ Medzi chodníkmi rastie tráva, stromy a kry.
Kostol je riešený kompiláciou centrálneho a pozdĺžneho typu. Zvonku svojou strechou vytvára dojem latinského kríža, alebo holubice či kalicha s hostiou. Kostol je klasickým centrálnym kostolom.
Pôdorys presbytéria tvorí polkruh, respektíve poloelipsa. Po celom obvode kostola, okrem časti kde je presbytérium, sa tiahne chór.
Oltár je zložený z dvoch travertínových blokov, medzeru medzi nimi spája mosadzná guľa s priemerom 25 centimetrov.
Dva bloky symbolizujú Starý zákon a Nový zákon, mosadzná guľa symbolizuje Ježiša Krista, ktorého Starý zákon predpovedá, Nový zákon ohlasuje a na oltári sa sprítomňuje. Na vrchnej stene blokov je položená travertínová menza v tvare lichobežníka s vypuklou dlhšou základňou smerom k ľudu.
Na pravej strane bohoslužobného priestoru (z pohľadu ľudu) sa nachádza kríž, na ľavej ambona. Bohostánok je vytesaný do pravého nosného piliera na hranici centrálneho kruhu. Vonkajšok bohostánku tvorí travertínová doska v tvare domčeka a mosadzná pologuľa, ktorá slúži ako dvere do bohostánku.
Kostolu dominuje viac ako dvojmetrová mosadzná socha Krista Kráľa, ktorá je umiestnená nad predsedníckym miestom. Socha Krista má zámerne zväčšené žehnajúce ruky. Vytvoril ju sochár a reštaurátor z Pezinka, Mgr. arch. Štefan Kollár, ktorý je aj autorom krstiteľnice a spolu s Mgr. art.
Na (z pohľadu ľudu) ľavej strane od oltára je umiestnená socha Panny Márie, ktorá pochádza z Landau pri Stuttgarte. Socha patrila sestrám z rádu Congregatio Jesu (IBMV). V roku 1938 museli sestry opustiť svoju školu a dom a sochu premiestnili do susedného kostola Panny Márie.
Kostol, v ktorom bola socha počas Druhej svetovej vojny umiestená bol zbombardovaný, soche Panny Márie sa však nič nestalo a ostala nepoškodená. V roku 1965 sestry obnovili školu a socha sa vrátila do ich kaplnky. Keď v roku 2001 z Landau odišli, sochu darovali do kostola Krista Kráľa. 15.
Farský kostol je často využívaný, sväté omše sa v pracovné dni konajú dvakrát denne, v nedele päťkrát.
Kostol Krista Kráľa v Prešove na sídlisku Sekčov je rímskokatolícky farský kostol. Umiestnenie kostola bolo plánované v strede sídliska Sekčov, nakoľko však sídlisko nebolo nikdy dostavané tak, ako bolo plánované, nachádza sa teda v severnej časti sídliska, ktoré sa nachádza vo východnej časti mesta Prešov.
Sídliisko Sekčov je rezidenčná štvrť v Prešove na Slovensku s počtom obyvateľov 24 596 k 19. 12. 2015. Je to jedno z najväčších sídlisk v meste, ktoré vzniklo v období komunizmu v bývalom Československu. Dnes je Sekčov zavedenou štvrťou s rôznou občianskou vybavenosťou, ako sú školy, obchody, parky a zdravotnícke zariadenia, ktoré uspokoja potreby svojich obyvateľov.
Kostol sa rozkladá na priestrannom Námestí Krista Kráľa, na ktorom sa okrem kostola a farského úradu nachádza aj Pastoračné centrum - Dom Jána Pavla II., viacúčelové športové ihrisko, detské ihrisko a lezecká stena. Na zelených plochách medzi chodníkmi rastú stromy, na tráve sa s obľubou hrajú deti.
Ku kostolu smeruje päť lúčovitých chodníkov, ktoré majú symbolizovať stred sídliska a odkazovať na symboliku výroku „Všetky cesty vedú do Ríma.“ Medzi chodníkmi rastie tráva, stromy a kry. Kostol je riešený kompiláciou centrálneho a pozdĺžneho typu. Zvonku svojou strechou vytvára dojem latinského kríža, alebo holubice či kalicha s hostiou.
Kostol je klasickým centrálnym kostolom. Pôdorys presbytéria tvorí polkruh, respektíve poloelipsa. Po celom obvode kostola, okrem časti kde je presbytérium, sa tiahne chór.
Oltár je zložený z dvoch travertínových blokov, medzeru medzi nimi spája mosadzná guľa s priemerom 25 centimetrov. Dva bloky symbolizujú Starý zákon a Nový zákon, mosadzná guľa symbolizuje Ježiša Krista, ktorého Starý zákon predpovedá, Nový zákon ohlasuje a na oltári sa sprítomňuje. Na vrchnej stene blokov je položená travertínová menza v tvare lichobežníka s vypuklou dlhšou základňou smerom k ľudu. Na pravej strane bohoslužobného priestoru (z pohľadu ľudu) sa nachádza kríž, na ľavej ambona. Bohostánok je vytesaný do pravého nosného piliera na hranici centrálneho kruhu. Vonkajšok bohostánku tvorí travertínová doska v tvare domčeka a mosadzná pologuľa, ktorá slúži ako dvere do bohostánku.
Zvonica je z dôvodov symbolickosti a funkčnosti umiestnená na kopci za kostolom, nie je teda súčasťou budovy kostola.
Farský kostol je často využívaný, sväté omše sa v pracovné dni konajú dvakrát denne, v nedele päťkrát. Do farnosti kostola patrilo 13 690 veriacich, no od 1. júla 2019 sa toto číslo navýšilo začlenením do farnosti časti sídliska, ktoré predtým patrilo farnosti Najsvätejšej Trojice na Solivare. Okrem farského kostola sú vo farnosti aj filiálky: kostol sv. Františka Xaverského v Šalgovíku. Farnosť spravuje od 1. júla 2020 farský administrátor Vdp. Pavol Kožuško. Pred ním v rokoch 2007 až 2020 farár Vdp. Marek Kreheľ, jeho predchodca Vdp.
Pôsobiaci Kňazi
Vo farnosti Bardejov - sv. Egídia pôsobia nasledovní kňazi:
- Vdp.
- Vdp. Mgr.
- Vdp. Mgr.
- Vdp. Mgr.
- Vdp. Mgr.
- Mons.
- Vdp. Mgr.
- Vdp. Mgr.
- Vdp. Mgr.
- Vdp.