Farský kostol sv. Jakuba Staršieho v Kysuckom Novom Meste je významnou sakrálnou pamiatkou s bohatou históriou. Podľa historikov, Martina Turóciho, Drahomíra Veličku a ďalších, predstavuje pôvodne gotický objekt z konca 13. storočia.
Najstaršie Zmienky a Počiatky Existencie
Nepodložené informácie o jeho možnej existencii máme z roku 1284 od farára Andreja Jozefa Najzera.
História a Vývoj Kostola
Farský kostol svätého Jakuba Staršieho počas svojej dlhej histórie niekoľkokrát vyhorel. Prvý, písomne doložený požiar zachvátil Kysucké Nové Mesto aj kostol v roku 1591. Zničený kostol nahradili na pôvodnom mieste novým, kamenným objektom. Nový kostol mal kamennú vežu so 4 zvonmi. V roku 1643 sa spomínajú i vežové hodiny.
Roku 1719 mal kostol nový hlavný oltár s obrazom sv. Jakuba. Obraz bolo možné príležitostne meniť na základe cirkevného kalendára. V roku 1720 sa začala renovácia a nadstavba veže kostola. V interiéri veže možno vidieť zamurované okná, ktoré sa nachádzali v pôvodnej výške veže. V roku 1740 bola pristavená ku kostolu Kaplnka sv. Kríža. Nachádza sa v nej misijný kríž (posvätený v roku 1739), vyrezávané lavice a krásny barokový oltár.
Ďalší požiar zasiahol kostol v roku 1748. Zhorel pôvodný vstup, ktorý bol zhotovený z dreva. Po požiari bol vytvorený nový vstup (ten súčasný) a boli zväčšené okná. Chór bol prístupný z exteriéru výhradne pre mužov, učňov a tovarišov. Roku 1750 bola spevnená strecha veže. Votívny obraz mesta z polovice 18. storočia znázorňuje strechu kostola po barokovej prestavbe v tvare cibule. Na jej vrchole bol osadený pozlátený kríž a nad ním znázornenie sv. Jakuba. V roku 1763 prebehla rekonštrukcia malej veže nad hlavným oltárom, z ktorej sa zvonom oznamovalo čítanie evanjelia.
Okolo kostola je vybudovaný múr, za ktorým nájdeme pôvodne katolícky cintorín. Jedná sa pravdepodobne o najstaršie miesto na pochovávanie v meste. Pred kostolom bol v neskoršom období (1796) umiestnený barokový kríž z pieskovca, ktorý sa v súčasnosti reštauruje. V roku 1904 Kysucké Nové Mesto i kostol opäť postihol požiar. Prehorená drevená konštrukcia, ktorá niesla zvony sa rozpadla a padajúce, ťažké zvony spadli a roztavili sa.
Posledná výrazná rekonštrukcia sa uskutočnila práve po uvedenom požiari v rokoch 1904 - 1906. Architektom prestavby bol Juraj Cigler a rekonštrukciu v novorománskom slohu zrealizoval staviteľ Ján Fulda. Na drevenom tráme, ktorý nesie strechu hlavnej lode je vytesaný dátum ukončenia prestavby po požiari 1906 R. P. (roku Pána).
V rokoch 1745 - 1753 pôsobil v Kysuckom Novom Meste farár Andrej Jozef Najzer. Ten tvrdil, že za hlavným oltárom, priamo nad okrúhlym oknom sa nachádzal nápis A.R.D.R.F a rok 1284. V minulosti prebehol výskum, ktorý sa zameral i na spomínaný Najzerov nápis s letopočtom. Avšak výskum existenciu nápisu nepotvrdil.
KTO BOL APOŠTOL SVÄTÝ JAKUB VEĽKÝ?
Architektúra a Súčasnosť
Farský kostol sv. Jakuba Staršieho je z hľadiska architektúry trojloďová stavba s polygonálnym uzáverom presbytéria (časť s hlavným oltárom). Dve bočné lode obsahujú oltáre z keramických dielov (pôvodné zhoreli). Oltáre sú postavené z keramických dielcov najmä z obavy pred vyhorením.
Na ľavej strane hlavnej lode sa nachádza vstup do sakristie, nad ktorým je osadená tabuľa s erbami a dátumom prestavby kostola v roku 1906. Zo sakristie vedú schody do priestoru s balkónom, ktorý slúžil v minulosti panstvu počas bohoslužieb. Drevené podstavce, ktoré nesú sochy svätých mal vyrobiť v roku 1930 rezbár žijúci v Kysuckom Novom Meste.
Krypta pod Kostolom
Do krypty sa pôvodne vstupovalo z bočnej lode kostola (z interiéru). Tento vstup bol neskôr znemožnený položením novej dlažby a nový vytvorili v exteriéri kostola. Krypta pozostáva z predsiene, z ktorej sa vstupuje do 3 samostatných častí. Vstupy sú v súčasnosti zamurované. Na omietke je vidieť nápisy (nápis v znení: ANNO) a rok 1852 s ďalším textom. V krypte sú pochovaní kňazi, rodina Suňogovcov a majetnejší občania mesta.
Z krypty údajne vedie podzemná chodba až do pivníc bývalej fary, dnes hotel Kriváň, ktorý sa nachádza naproti sv. Jakuba.
Prehľad Významných Udalostí v Histórii Kostola
| Rok | Udalosť |
|---|---|
| 1284 | Prvá nepodložená zmienka o existencii kostola |
| 1591 | Prvý písomne doložený požiar kostola |
| 1740 | Pristavená Kaplnka sv. Kríža ku kostolu |
| 1748 | Ďalší požiar, zhorel pôvodný drevený vstup |
| 1904-1906 | Posledná výrazná rekonštrukcia po požiari |
Zdroje:
- TURÓCI, Martin: Z Makova do Budatína. Kysucké múzeum v Čadci, 2020. 1. vydanie.
- VELIČKA, Drahomír: Dejiny osídlenia Kysúc. Združenie TerraKisucensis, 2017.
- SAMUEL, Marián - MAJERČÍKOVÁ Danka - FURMAN Martin: Zaniknutý stredoveký kostol v Radoli - Koscelisku, výsledky revízneho a zisťovacieho výskumu v rokoch 2012 - 2013).
- Krajský pamiatkový úrad Žilina: Pamiatková zóna v Kysuckom Novom Meste. Zásady ochrany pamiatkového územia.