Farský kostol svätého Filipa a Jakuba v Rači
Farský kostol svätého Filipa a Jakuba je významnou rímskokatolíckou sakrálnou stavbou nachádzajúcou sa na Alstrovej ulici v bratislavskej mestskej časti Rača. Kostol patrí miestnej farnosti Rímskokatolíckej cirkvi. Je v pomerne dobrom stave.
História Kostola
Jeho história siaha až do 14. storočia. Najstaršia písomná zmienka o kostole je z roku 1390, avšak odborníci predpokladajú, že existoval už v prvej polovici 14. storočia. Kostol vznikol postupnou prestavbou. Najskôr ako kaplnka na cintoríne.
V záznamoch z roku 1335 sa spomína „sacerdos“ (kňaz) a z roku 1342 „plebanus“ (farár). Kostol teda v osade či obci bol už v prvej polovici 14. storočia. O staršom pôvode kostola svedčí i to, že veža sa v iných záznamoch uvádza už v roku 1306.
Bratislava - Rača (SK), kostol sv. apoštolov Filipa a Jakuba ml. (horný) - zvony
V roku 1508 bol kostol podľa záznamov zasvätený k úcte Všetkých svätých. Kanonická vizitácia v roku 1561 vykonaná z príkazu arcibiskupa Mikuláša Oláha konštatuje, že vtedajší farár Šebastián udržuje kostol a cintorín v dobrom stave. Za reformácie bol kostol zabratý evanjelikmi, ktorí ho mali v držbe takmer 50 rokov. Kostol bol opravovaný a zasvätili ho sv. Leonardovi; podľa inej verzie Panne Márii.
Prvým katolíckym kňazom po navrátení kostola bol Tomáš Biela, kanonik Dómu sv. Martina v Bratislave, pôvodom Slovák. Na račiansku faru nastúpil 17. júna 1629 a pôsobil tu päť rokov. Od jeho nástupu je vedený zoznam kňazov pôsobiacich v Rači až po súčasnosť.
Na základe kanonickej vizitácie, uskutočnenej v roku 1754, sa dozvedáme, že v kostole bola zriadená krypta. V roku 1762 sa za pôsobenia farára Jána Rexu uskutočnila obnova kostola, oprava sanktuária a bol zadovážený nový hlavný oltár. Dôvodom opravy bola podľa ústneho podania udalosť, pri ktorej sa z veľkého zvona na veži kostola odtrhlo srdce, prerazilo strop sanktuária a poškodilo hlavný oltár.
Zasvätenie kostola apoštolom sv. Filipovi a Jakubovi sa uskutočnilo 1. mája 1844 na sviatok sv. Filipa a Jakuba. Podľa nového liturgického kalendára sviatok patrónov kostola, a teda aj hody v Rači, sa slávia 3. mája. Prvý májový víkend teda už neodmysliteľne patrí k Račianskym hodom, ktoré Račania slávia práve pri tejto príležitosti - zasvätenia kostola sv. Filipa a Jakuba.
V roku 1875 bol do kostola zakúpený v Čechách luster, na ktorý venovala 150 zlatých barónka Vilma Néveryová. Farár Móric Alster (1862 - 1894) už od svojho príchodu do Rače zamýšľal zväčšiť kostol, ktorý kapacitne nepostačoval, čo konštatovali i vizitácie. Jeho zámer sa mu podarilo uskutočniť až v roku 1888, keď bol kostol zväčšený a prestavaný do terajšej podoby. Kostolnú loď predĺžili o 8 m a zvýšili o 1 m. Celú prestavbu a obnovu uskutočnili za jeden rok.
6. augusta 1888 začali rúcať zadný múr kostola a už 24. novembra 1888 bola prístavba stavebne ukončená a zastrešená. Po zime 28. januára 1889 prišli murári pokračovať v práci. 9. mája 1889 odišiel zo stavby posledný murár a kostol bol stavebne ukončený.
V roku 1896 boli v sanktuáriu osadené vitrážne okná. Za pôsobenia farára Štefana Bezáka (1896 - 1908) nahradili v roku 1901 hlavný oltár novým, 6 m vysokým oltárom novogotického tvaru. V priezore oltára, v strede sa nachádzalo vitrážne okno patrónov kostola sv. Filipa a Jakuba a v bočných výklenkoch oltára boli umiestnené sochy sv. Izidora - patróna roľníkov a sv. Štefan kráľ.
V roku 1965 sa odkanalizovalo okolie kostola a nádvoria pred kostolom. Nádvorie bolo parkovo upravené a vydláždené. Interiér kostola a sanktuárium boli upravené podľa II. Vatikánskom koncile. V novembri 1989 bolo drevené pódium v priestore sanktuária vymenené. Bol upravený obetný stôl, sedadlá - sédes a nad obetný stôl bol umiestnený veľký drevený kríž (dovezený v roku 1950 od Uršulínok). Následne boli reštaurované bočné barokové oltáre z roku 1712, ktoré sú pamiatkovo chránené, a bolo nainštalované zabezpečovacie zariadenie kostola.
V roku 1998 bola prečistená a sprevádzkovaná celá odvodňovacia sústava okolo kostola a fary. Boli upravené aj strešné zvody a kostol bol zateplený novým dvojitým zasklením okien, vrátane vitrážnych okien v sanktuáriu.
Architektúra a Interiér
Pôvodný kostol bol postavený v gotickom slohu, čomu nasvedčuje sanktuárium i okná na veži. Sanktuárium je zaklenuté gotickou rebrovou krížovou klenbou so svorníkmi a medziklenbovými rebrami. Rebrá dosadajú do steny podseknutím bez konzol. Kostol je dlhý 26 m, široký 9 m, sanktuárium má dĺžku 9 m, výška lode po klenbu je 10,5 m a hlavný vstup - nazývaný žobračina - zmenšili.
Hlavný oltár je z kararského mramoru a pochádza z roku 1949. Oltár mal byť pôvodne umiestnený u sestier Najsvätejšieho Spasiteľa v Bratislave, čomu však zabránila vtedajšia politická situácia. Nad víťazným oblúkom je veľký nástenný obraz „Sv. Karol Boromejský, venovala rodina K.
V roku 1954 sa uskutočnila významná obnova kostola. Kostol bol vymaľovaný, obnovené boli všetky oltáre a na strope bolo namaľovaných osem nástenných obrazov s výjavmi zo života Pána Ježiša. Pri víťaznom oblúku sa nachádzajú dva bočné dvoj - etážové barokové oltáre z roku 1712.
Bočné Oltáre
Na ľavej strane je neskorobarokový oltár s prvkami klasicizmu, oltár Panny Márie s veľkým obrazom Imaculaty. Po stranách sú sochy sv. Heleny (svätica s krížom) a sv. Floriána. Nadstavec zdobí menší oválny obraz Najsvätejšej Trojice a po stranách sú plastiky sv. Apolónie a sv. Agáty. Na vrchole oltára je socha sv. Michala archanjela s váhami.
Na pravej strane stojí barokový oltár so sochou sv. Jána Nepomuckého od G. K. Dirschbergera zo 16. mája 1712. Socha pochádza ešte spred jeho svätorečenia, ktoré sa uskutočnilo až v roku 1729, v pozadí za sochou je maľba historického mesta. Oltár má točené stĺpy s korintskými hlavicami. Po stranách sú sochy sv. Augustína a sv. Karola Boromejského. V strednej časti oltára sa nachádza veľký erb rodu Pálffyovcov. V strede nadstavca je obraz sv. Júlie a po stranách sú sochy sv. Júlie a sv. Anny. Na vrchole oltára spočíva plastika Madony.
Ďalšie prvky interiéru
Neskorobaroková krstiteľnica pochádza z prvej polovice 18. storočia. Je kamenná, kalichového typu s mušľovou a rokajovou ornamentikou. Na vrchnáku je súsošie sv. Jána Krstiteľa. Pred sanktuáriom na začiatku kostolnej lode sa nachádza krypta - hrobka Pálffyovcov, uzatvorená kameňom s rodovým erbom.
Baroková kazateľnica je z prvej štvrtiny 18. storočia, má polygonálne, stĺpikmi členené rečnište s obrazmi štyroch evanjelistov. Lurdská jaskyňa v zadnej časti lode pochádza z konca 19. storočia. Epitafné dosky nesú kráľovský erb a informujú o prestavbe kostola v r. 1817.
Sochy nachádzajúce sa na pilieroch pravej strany lode kostola: sv. Terezka a sv. Anton - boli pôvodne na bočných stenách v priestore sanktuária a pochádzajú zo súboru oltára z roku 1901. Socha sv. Jozefa na pilieri ľavej strany lode je asi z roku 1930 a daroval ju Dr. Bathány.
Kostol mal pôvodne drevený chór, na ktorý sa vystupovalo cez ľavý pilier pri bočnom oltári Božského Srdca. V roku 1817 ho nahradili murovaným a rozšírili o 7 stôp t. j. o 2,2 m, čo dokumentuje aj mramorová tabuľa osadená na severnom portále lode kostola za prístavbou sakristie.
V roku 1840 bola uzatvorená zmluva na dodávku organa, ktorý v roku 1841 dodal Ján Fazekaš z Bratislavy. Svetlejšie kostolné lavice vyhotovil v rokoch 1948-1949 miestny stolár. Betlehem, ktorý krášli farský kostol v čase Vianoc, zakúpili v roku 1949 v Kutnej Hore.
Pri prestavbe kostola v roku 1888 upravili a zmenšili i hlavný vchod do kostola, nazývaný „žobračina“. Na lavičkách pri hlavnom vchode podľa tradície sedávali žobráčky. Za almužny, ktoré dostávali od farníkov, sa odmieňali tým, že sa starali o upratovanie kostola.
Veža a zvony
Je stavebnou zvláštnosťou. Má gotický pôvod a stojí nad sanktuáriom iba na dvoch bočných múroch hrubých až 1,5 m. Podľa písomných záznamov pochádza z roku 1306. Jej pôdorys má tvar obdĺžnika s rozmermi 9 x 7 m. Kedže pôvod veže sa podľa písomných údajov datuje do obdobia siahajúceho vyše 80 rokov pred vznik kostola, možno sa i podľa stavebných charakteristík domnievať, že veža slúžila aj iným účelom, napr. obranným a pod. O jej gotickom pôvode svedčia vežové okná. Bez krížov dosahuje výšku 33 m. V roku 1855 boli na vežu osadené vežové hodiny. Pri generálnej oprave a výmene krytiny v roku 1970 boli opravené aj kríže na jej vrchole. V septembri 1991 sa začalo s demontážou škridlovej krytiny veže a pokryli ju medenými šablónami. Vo výmene krytiny sa potom pokračovala na celej streche kostola.
Vo farskej kronike písanej po požiari sa uvádza: ... „že veľký zvon pukol a bolo ho treba preliať. Táto udalosť sa stala v roku 1863.“ Vtedajší farár Móric Alster dal zvon preliať a vyhotoviť naň reliéf sv. Cyrila a Metoda s nápisom, že sa tak stalo na 1000-ročnú pamiatku príchodu týchto svätcov k nám. Nový zvon posvätili 19. novembra 1863. Vážil 12 centov a 84 kilogramov. V roku 1916 padli dva zvony za obeť prvej svetovej vojne. Terajšie dva zvony na veži kostola pochádzajú z roku 1923.
Veľký zvon má v hornej časti nápis: „Patrónka Slovenska Oroduj za nás.“ V strede je reliéf Sedembolestnej Panny Márie, v dolnej časti je nápis: „FUSIT ME RICH. HEROLD SUB PAROCHO ADALBERTO RUDROFF 1923“ („Ulial ma Rich. Herold za pôsobenia farára Vojtecha Rudroffa 1923“). Druhý, menší zvon má hore nápis: „Dedičstvo Otcov Zachovaj nám Pane“ a v strede reliéf sv. Cyrila a Metoda. V dolnej časti je nápis ako na veľkom zvone. Zvony odlial Richard Herold v Chomutove. Prvá elektrifikácia zvonov sa urobila pred rokom 1980.
Fara
Severne situovaná pôvodná sakristia bola v roku 1942 prestavaná a zväčšená. Pred kostolom sa v blízkosti hlavného vchodu nachádza socha sv. Jána Nepomuckého, ktorá pôvodne stála - asi od roku 1730 - na námestí (dnes Nám. hrdinov). V roku 1953 ju museli z námestia odstrániť, a preto ju v záujme jej záchrany premiestnili k farskému kostolu. Z priestranstva pred kostolom v roku 1969 odstránili tzv. rechtorský dom, z ktorého už zostali len ruiny.
V máji roku 1732 Raču postihol ukrutný požiar. Vtedajší farár Juraj Pruker ho opísal na prvej strane v matrike narodených a tento opis nachádzame aj vo Farskom vestníku č. Od tejto doby sú písané nové matriky i farská kronika, odkiaľ som čerpal najviac informácii pre túto publikáciu. V roku 1856 vznikol požiar na fare, pri ktorom zhoreli všetky budovy, okrem dvoch izieb na ulicu.
23. januára 1942 zomrel vo veku 67 rokov farár Vojtech Rudroff - školský dekan, národovec, bojovník za slovenskú samostatnosť, ktorý v Rači pôsobil 33 rokov. V roku 1989 bola fara kompletne zrenovovaná a zmodernizovaná. Ďalšiu modernizáciu fary uskutočnili v rokoch 1999, keď opravili krov strechy, položili novú strešnú krytinu.
Ďalšie kostoly v Rači
V Rači majú štyri kostoly, Evanjelický kostol na Alstrovej ulici č. 39, Katolícky farský Kostol sv. Filipa a Jakuba na Alstrovej ulici č. 121, Kostol Panny Márie Pomocnice kresťanov na cintoríne na Detvianskej ulici č. 35 v Starej Rači a Katedrálu sv. Šebastiána na Peknej ceste č. 2 v Krasňanoch.