Fašiangy predstavujú obdobie od Troch kráľov (šiesteho januára) do Popolcovej stredy. Tá v roku 2025 pripadá na 5. marca. Názov je odvodený z nemčiny.
Fašiangy sa slávia najmä v posledných dňoch pred pôstom a sú podľa Etnografického atlasu Slovenska vyvrcholením prechodného obdobia medzi zimným a jarným cyklom. V Mastný štvrtok sa tradične vypekali šišky / kreple a potom nasledoval - dnes by sme povedali - "fašiangový víkend".
Charakteristické sú pre ne oslavy a zábava. Fašiangové obrady sa tradične spájajú s očakávaním zmeny. Fašiangové obrady sú spojené s očakávaním zmeny - prírodnej, alebo aj spoločenskej - a svojským spôsobom dočasne rušia zavedené poriadky a normy.
Pre fašiangy je typické imitovanie a parodovanie zavedených vzťahov v bežnom živote a bujaré veselie. V minulosti ženy v rozpore s niekdajším tradičným životným štýlom usporadúvali počas fašiangov roztopašné ženské zábavy. Nechýbal ani alkohol. Do sýtosti sa tancovalo. Obmenou bola sánkovačka na čerstvo napadanom snehu. Zvyky majú v sebe dávku symboliky - zabezpečiť sa mala bohatá úroda a nezanedbateľný dôraz sa kládol aj na plodnosť.
Fašiangové oslavy v Tirolsku.
Ľudové masky
Fašiangy si nevieme ani len predstaviť bez masiek. Na dedinách muži s maskami robili pochôdzky po domoch.
Tradičnými maskami boli medveď, koza či kôň. Mali znázorňovať mužskú silu plodnosti. Masky však predvádzali aj smrť či ožitie zvieraťa. To malo poukázať na obnovu, prebúdzanie prírody k životu po dlhej zime. K najstarším maskám však patrilo aj prezliekanie sa mužov za ženy, čo slúžilo na parodovanie.
Na dedinách robili pochôdzky po domoch s maskami muži. Tradičné masky - medveď, turoň, koza, kôň - znázorňujú mužskú silu plodnosti. Masky predvádzali najčastejšie smrť a ožitie zvieraťa, čo malo vyjadriť obnovu, prebúdzanie prírody k životu po zime. K najstarším maskám patria muži preoblečení za ženy, prespanky alebo Cigánky, ktoré zdôrazňujú alebo parodujú erotické momenty, napríklad v správaní svadobného páru. Muži v maskách majú aj typické rekvizity, napríklad ražeň na napichovanie slaniny, šabľu, ale aj tanečné rekvizity, zvonce a hrkálky.
Slameník alebo kurina baba
Je jednou z najstarších masiek. Túto masku nazývali aj Slama. Symbolizuje obilie a hojnosť. Slameník mohol byť celý obtočený slamou, alebo ako Kurina baba mal len slamenú sukňu. Na hlave mali korunku z prekrížených povriesiel alebo kláskov obilia a zvonček.
Slameník.
Turoň
Turoň patril k najčastejším fašiangovým maskám. Meno masky pochádza zo slova tur, čiže býk.
Woodcarving "Krampus mask" ►► Timelapse
Medveď, koza, kôň
Najtypickejšie zvieracie masky fašiangov. Medveď je symbolom sily, kôň zosobňuje život a energiu a koza predstavuje plodnosť.
Fašiangové rekvizity
K fašiangovým maskám neodmysliteľne patrili aj rekvizity. Slúžili jednak na upútanie pozornosti zvukmi...
K maske neodmysliteľne patrili aj typické rekvizity, napríklad ražeň na napichovanie slamy, šabľa. Pri tanci nechýbali zas zvonce či rôzne hrkálky.
Fašiangové rekvizity slúžili na upútanie pozornosti bubnovaním, zvonením na zvoncoch, hrkaním hrkálkami, práskaním bičov, ale chlapci a chlapi ich využívali najmä na zbieranie výslužky. Šable a ražne boli najlepšie nástroje na napichávanie slaninky, klobás a iných fašiangových pochúťok. Aj tanečníci boli vybavení typickými rekvizitami, napríklad hrkálkami.
Fašiangové rekvizity.
Fašiangové pesničky
Obľúbená fašiangová pesnička Fašiangy, Turíce:
Fašiangy, Turíce, Veľká noc ide,
kto nemá kožúška zima mu bude.
Ja nemám, ja nemám, len sa tak trasiem,
dajte mi slaninky, nech sa popasiem.
Pod šable, pod šable, aj pod obušky,
tuto nám nedali, len plané hrušky.
Tuto nám nedali, hentam nám dajú,
zabili komára, slaninu majú.
Ďalšia verzia pesničky Fašiangy, Turíce podľa podľa Evy Kerepeckej z kraja okolo Partizánskeho:
Fašiangy, Turíce, Veľká noc bude,
kto nemá kožuška zima mu bude.
Ja nemám kožucha, len sa tak trasiem,
dajte mi slaninky, nech sa popasiem.
A tam hore na komore,sedí kocúr na slanine.
Choďte si ho odohnaťa mne kúsok odrezať.
Až sa máte porezati,pôjdem si sám odrezati.
Kus, kus, ako hus.
Ďalšia verzia pesničky Fašiangy, Hromnice z Kokavy nad Rimavicou (Malohont):
Fašange, Hromnice, Veľká noc iďe,
kto ňemá kožuška zima mu buďe.
Ja ňemám, ja ňemám, ľen sä ta träsien,
dajťe mi slaňinku, ňech sä vypasien.
A tan hore na komore,seďí kocúr na slaňine.
Chojťe že ho odohnaťa mne kúšťik odrezať.
Kus, kus, ako hus.
Ere, bere, ako dvere.
Om, om, ako dom!
Noty a zvuková ukážka z obľúbenej fašiangovej pesničky - Fašiangy, Turíce...
Pochovávanie basy
Posledné tri dni fašiangov boli najveselšie a zábavy vyvrcholili v utorok poslednou muzikou pred Popolcovou stredou. Vtedy sa pochovávala basa. Pri symbolickom pohrebe muži prestrojení za farára, organistu, kostolníka uskutočnili obrad, pri ktorom bolo veľa smiechu a zábavy.
Tradičným jedlom tohto obdobia sú fánky, šišky, slaninka s klobáskou a huspenina.
A aké pesničky sa spievajú pri pochovávaní basy? Napr. Už je toho fašánečku namále... Pesnička pochádza z obce Záblatie na Považí.
Už je toho fašánečku namále,
komuže tí staré dievky predáme?
Predáme ich do Trenčína židovi,
dá nám za ne tristo zlatích šajnovích.
Predáme ich my židovi na millo,
dá nám za ne štiri groše na pivo.
Pochovávanie basy.
Fašiangy v mestách dostali inú podobu, vychádzala z tradícií mestských stredovekých a renesančných slávností, ktoré mali svoje korene v starorímskych slávnostiach karnevalového typu. Fašiangy v mestách majú v súčasnosti už inú podobu. V tomto období akoby sa roztrhlo vrece s plesmi či karnevalmi.
Časový úsek od sviatku Troch kráľov až do Popolcovej stredy je známy ako Fašiangy. Nimi sa odštartoval štyridsaťdňový pôst pred Veľkou nocou, preto sú známe ako sviatky jedla a sýtosti. Hoci dnes máme dostatok jedla po celý rok, tieto príjemné zvyky našich predkov sme si do veľkej miery zachovali aj v súčasnosti.