Fašiangy patria k najveselším obdobiam roka. Začínajú po konci Vianoc príchodom Troch kráľov a končia sa pred veľkonočným obdobím, presnejšie Popolcovou (škaredou) stredou. Počas fašiangov sa konajú zábavy, plesy, sprievody, zabíjačky, ľudia sú uvoľnenejší, obliekajú sa do masiek, vypekajú. Je to jedno krásne obdobie v roku, ktoré je nabité tradičnými rituálmi.
V minulosti ale aj dnes sú fašiangy obdobím radosti a osláv, vrcholom ktorých je fašiangová zábava s maskami. Je to veselá udalosť, kde sa ľudia obliekajú do masiek, tancujú a spolu oslavujú. Je to čas, keď sa tradičné spoločenské pravidlá uvoľňujú, a všade sa šíri vôňa zabíjačkových jedál a typických šišiek. Je to obdobie, kedy sa ľudia tešia z voľnejšieho životného štýlu a bláznivých zábavných akcií. Fašiangy na Slovensku sa líšia v rôznych oblastiach, podľa miestnych tradícií a zvykov.
Vo všeobecnosti sa fašiangami nazývalo obdobie od Troch kráľov až do Popolcovej stredy, keď sa začínal 40-dňový veľkonočný pôst. No keďže Veľká noc je pohyblivý sviatok, ani dĺžka fašiangov nebola vždy rovnaká, a tak sa striedali dlhé fašiangy s krátkymi. Paradoxom bolo, že práve počas krátkych sa vraj vydalo omnoho viac dievčat.
Názov fašiangy je odvodený z nemeckého „Fastenschank“, čo znamená - posledné čapovanie alkoholických nápojov pred pôstom. Na území Slovenska sa vo Veľkomoravskom období používal výraz „mjasopust“.
História a pôvod fašiangov
Nemožno presne povedať, kde a kedy karnevalové oslavy začali. Ich pôvod siaha do dávnych čias. Už v starovekom Grécku a Egypte sa konali oslavy, ktoré pripomínali karneval. Tieto oslavy boli venované mytologickým bohom, kde ľudia nosili masky. Fašiangy sú tradicionálny rímsko-katolícky karneval.
Začiatok obdobia fašiangov je pred Veľkou Nocou. Začína na Zjavenie Pána, ktoré sa slávi 6. januára, na Troch kráľov, a končí o polnoci pred Popolcovou stredou. Potom nasleduje obdobie 40-dňového pôstu, ktoré bolo zavedené kresťanskou cirkvou už koncom 4. storočia, a tento pôst trvá do Veľkého Piatku. Fašiangy sú bežne nazývané aj karneval.
Pôvod slova je od latinského výrazu “carnem levare” alebo “carnelevarium” alebo carnevale, čo označuje “odstránenie mäsa”. Tradične sa karneval koná v čase pred Veľkým pôstom ako symbolické rozlúčenie s mäsom.
Fašiangové zvyky poznáme z územia stredoeurópskeho priestoru, a najmä z nášho, ešte v predkresťanskom kontexte. Boli to obchôdzky slúžiace na privolanie jari rôznymi magickými spôsobmi. Toto obdobie poznali aj východní Slovania, u ktorých sa slávili v podobe "maslenice". Samotný názov hovorí, že to bolo obdobie bohaté na kalorické jedlá. Naši predkovia žili a stravovali sa veľmi striedmo, ale počas fašiangov pred pôstom zvyčajne jedli do sýtosti.
Inú formu získali fašiangy po prijatí kresťanstva. To, čo z nich ako fragment zostalo, boli obchôdzky v maskách. V súčasnosti ide skôr o zábavu, ale v minulosti mali masky rituálny význam. Tie fašiangové boli najmä zvieracie a vyzerali strašidelne. Čím strašidelnejšia maska, tým väčšiu moc jej pripisovali a ľudia verili, že démoni a zlí duchovia sa vyplašia a nebudú ich obťažovať.
Fašiangové masky a symbolika
Fašiangy si nevieme predstaviť bez masiek. Tieto sviatky a oslavy vytvárajú prostredie, kde ľudia môžu experimentovať s inakými roľami a správaním, čo by inokedy bolo neprijateľné. Masky umožňujú účastníkom vymaniť sa zo stereotypu a prezentovať sa v inom svetle. Vo fašiangových sprievodoch sa často objavujú masky zvierat, rôznych povolaní, alebo národností.
Jednou zo špecifických masiek na fašiangy je maska tura, ktorá je inšpirovaná vyhynutým zvieraťom tura divého / pratur. Ďalšími tradičnými maskami sú medveď, koza a kôň. Medveď reprezentuje silu, kôň symbolizuje život a vitalitu, zatiaľ čo koza a tur predstavujú plodnosť. Masky často zobrazovali symboliku smrti a následného oživenia zvieraťa, čo symbolizovalo obnovu a prebudenie prírody. Ďalšou zaujímavou maskou bol “slameník”, iným slovom “kurina baba”. Patrí medzi najstaršie masky. Človek znázorňujúcu túto masku nosil slamenú sukňu, alebo bol celý obalený v slame.
V prvej polovici 20. storočia k maskám pribudol aj vojak so šabľou a práve na túto šabľu napichovali gazdiné potravinové podarúnky. Každá obec mala vlastné tradičné vinšovačky a masky na dvore domu nikdy nezabudli domácich vyzvŕtať. V sprievode nechýbal ani ľudový zabávač.
Zvyky a tradície počas fašiangov
Aké zvyky a tradície sprevádzajú tento fašiangový čas? Najmä posledné tri dni pred popolcovou stredou robili sa magické obradné úkony, napríklad: na zabezpečenie dobrej úrody ľanu a konope ženy varili dlhé rezance alebo šúľance, sánkovali sa po poliach, muži rozpletali a ťahali ženám dlhé vlasy, či vyskakovali do výšky počas rituálneho tanca. Usporadúvali sa bujaré zábavy, oslavy a sprievody v maskách, karnevaly. Ľudia chceli maskami zahnať zlých duchov a podporiť dobrá. Mládenci vykonávali zábavné obchôdzky po domoch, kde si za vystúpenie vyslúžili slaninu, klobásy, vajíčka, pampúchy, šišky i peniaze. Obchôdzky v maskách sprevádzala živá hudba a spev. Konali sa spoločné zakáľačky, varila sa huspenina, pieklo mäso, klobásy a šišky.
Počas fašiangov na Záhorí pracuje len ten, kto musí. Fašiangy sú časom hojného jedenia, pitia a holdovania. V tomto období sa v mnohých obciach a mestách konajú reprezentačné a maškarné plesy, karnevaly a veselice. Nechýbajú ani neodmysliteľné domáce zakáľačky.
Fašiangové obchôdzky a zábavy vrcholili na spoločnej veselici v krčme, kde sa z naturálií zozbieraných po celej dedine vystrojila hostina spojená s tancovačkou a o polnoci sa pochovávala basa.
V úzkom ponímaní sa za fašiangy považuje posledné trojdnie pred Škaredou stredou (Popolcovou stredou), a to fašiangová nedeľa, pondelok a utorok. Desiatky prezlečených mladých ľudí prechádzali za spevu a tanca ulicami, strašili deti a predvádzali sa. Obľúbené boli masky tura, kozy, koňa či medveďa, ktorého väčšinou ťahali na vôdzke, kým on vtipne tancoval. Prezliekali sa však aj za ľudské postavy. Časté boli kostýmy Cigánok a Cigánov či bábätiek. Nechýbali ani muži a ženy preoblečení za opačné pohlavie, pričom vzájomne parodovali ich typické vlastnosti.
S veľkým klobúkom so zastoknutým perom na znak mládenectva ako prvý prichádzal do dvora a pýtal sa domácich: Máte fašang? Ak odpovedali kladne, mládenec kývol na muzikantov a zábava sa mohla začať. Zvykom bolo, že každá maska musela vytancovať gazdinú alebo gazdu. Jednou z najznámejších piesní fašiangového sprievodu bola i tá s názvom Fašiangy, Turíce.
Fašiangy, Turíce, Veľká noc ide, kto nemá kožucha, zima mu bude. A tam hore na komore sedí kocúr na slanine. Tuto nám nedali, tuto nám dajú.
V Petržalke sa rozlúčili s Fašiangami pochovaním basy
Pochovávanie basy
Zábava vrcholila v utorok posledným fašiangom, teda poslednou tanečnou zábavou. Končila sa presne o polnoci tradičným pochovávaním basy. Posledný fašiang väčšinou organizovali mladí z dediny, no ani starší si ho nenechávali ujsť. Potom nasledovalo nekonečné hodovanie, spev a zábava. Mladí parodovali skutočný pohreb na znak toho, že sa končí zábava, spev a tanec na dlhé pôstne obdobie. Mládenci ju vykopávali, oplakávali, lamentovali nad ňou a menovali všetky jej pozitívne aj negatívne vlastnosti. Keď bola basa zasypaná, v dedine sa rozhostilo ticho.
Regionálne rozdiely vo fašiangových zvykoch
Fašiangy na Slovensku sa líšia v rôznych oblastiach, podľa miestnych tradícií a zvykov.
Fašiangy na Búroch
Fašiangy na Búroch majú osobitý slávnostný ráz a zvykom venujú mimoriadnu prípravu. Už dva - tri týždne pred Popolcovou stredou sa v Borskom Mikuláši zídu mládenci, aby pod vedením richtára vybrali spomedzi seba 10 - 12 šabliarov na fašiangové chodenie a tance. Mládenci si zvolia „pokladníka“, dvoch slaninárov a mládenca, ktorý chodí pred hlavnou skupinou. Po rozdelení úloh nastane doba nácviku tanca „šable“, príprava oblečenia a rekvizít.
Šabliari začínajú chodiť vo fašiangový deň - pondelok už v skorých ranných hodinách. Mikulášski idú do Petra a naopak. Večer si každá skupina drží zábavu vo svojej obci. S hlavnou skupinou chodia „slaninkári“, oblečení za mäsiarov so zafarbenými tvárami. Tí majú právo hocičo potiahnuť, vyvádzať šibalstvá, odstraňovať nepovolaných. Gazdiná ani nezbadá, že jej chýba kus slaniny či klobásy - už sú na ich vidličke, šiška na nožíku či smotana v žalúdku... Pred šabliarmi ide „pýtač“ oblečený do vojenských šiat s vytesanou šabľou. V každej domácnosti sa spytuje, či chcú šable alebo tanec. Želanie domácich oznámi richtárovi a ten dá pokyn.
Keď sa z fašiangujúcich niekto nejako previní, richtár ho feruľou (z dreva vytesanou lopatkou - žezlom) vypláca po chrbte, kým nezakričí: Ďakujem! Podobne vyplácajú i ostatných chlapcov či mládencov, ktorí sa nezapájajú do tanca a len tak postávajú po dedine.
Keď šabliari obídu celú dedinu, večer sa začne zábava. Prichádza sem každý, kto len môže, lebo tu sa tancuje, aby konope narástlo vysoké. Pri tradičnom tanci „adamica“ musia ženy do pokladnice platiť. Okolo polnoci začnú vystrájať ženáči. Na rozchod si obyčajne dávajú popolec, natierajú si tváre navzájom popolom.
Oficiálny rozchod je však o polnoci, keď pochovávajú basu. Vyvalia ju, naposledy vrznú slákom po strunách, plačú a vystrájajú ako na pohrebe, že sa až do Veľkej noci neozve. Počas posledných fašiangových dní pracuje len ten, kto naozaj musí, lebo fašiangy bývajú raz do roka a na Búroch ich odbavujú s veľkou parádou.
Turci v Šaštíne - Strážach
Už od skorých raných hodín sa v uliciach najmladšieho mesta na Záhorí, v Šaštíne - Strážach, v posledných dňoch fašiangu ozývajú slová piesne „Už sa fašank kráci, už sa nenavráci“. Spieva ju skupina Turkov v čele so svojím kapitánom. Pred sprievodom Turkov idú maškary, ktoré udávajú miesto, kde sa majú Turci zastaviť a zatancovať turecký tanec.
Sprievod Turkov s maškarami prechádza všetkými ulicami mesta. Navštívi každý dom, každú rodinu a tancujú turecký tanec. V rodinách, v ktorých majú slobodné dievčatá, tieto dobre vyzvŕtajú a pozvú na fašiangovú zábavu. V predposledný deň fašiangu, v pondelok, chodia za Turkov mládenci, v utorok ženáči, či starí mládenci. Fašiangové zábavy majú každá skupina samostatne. No na utorňajšej fašiangovej zábave sa pochováva basa.
Fašiangy v Sološnici
V Sološnici, rázovitej obci pod Roštúnom, býva veselo. O fašiangové zvyky a ich priebeh sa veľmi dobre stará 10 - 15-členná skupina členov dobrovoľného hasičského zboru, ktorá sa už niekoľko rokov sa podieľa na rozvoji kultúry. Maškarné postavy sa menia a aj počet účinkujúcich je z roka na rok vyšší. Žezlo, pravda, držia tí najstarší aktéri, ktorí sa už vyše 15 rokov venujú udržiavaniu tradícií v obci.
Už v sobotu, štyri dni pred Popolcovou stredou, prechádza obcou maškarný sprievod, pričom na saniach alebo koči vezú basu. Zapriahnuté krásne koníky obcou vedie ich majiteľ Laci Špoták v maškarnom prestrojení za gazdu. Celý sprievod masiek hudobne sprevádzajú na harmonike Vlado Suchánek a na bubon Ľudovít Dinuš. Maškarný sprievod sa zastaví pri každom dome. Muzikanti zahrajú ľudovú pesničku, maškary popritom vykrútia dievčatá i staršie ženy do sýtosti a pozvú ich na fašiangovú zábavu, na pochovávanie basy. Táto zábava sa koná v posledný deň fašiangov, teda v utorok pred Popolcovou stredou.
Maškarný sprievod má aj svojho pokladníka, ktorý pri volaní na fašiangovú zábavu inkasuje za rozdávané pozvánky. S tou sa môžu preukázať pri vstupe na tanečnú zábavu, pretože slúži ako vstupenka. Do tanca i na počúvanie na tejto zábave už veľa rokov vyhráva hudobná skupina Klasik zo Studienky pod vedením kapelníka Jozefa Kratochvílu. Kultúrny dom v Sološnici je v posledný fašiangovú deň zaplnený do posledného miesta. Veď, kto by sa nezúčastnil na pochovávaní basy a nešiel sa dobre vytancovať. Do Veľkej noci je pôst a tancovačky sa nekonajú. Smútočného obradu pochovávaniu basy sa zúčastňujú mladí i starší občania. Začína sa spravidla pár minút pred polnocou.
Ďalšie regióny
Fašiangové tradície však žijú aj v ďalších obciach nášho regiónu. V ich uliciach sa objavujú rôzne maškarné postavy - cigánky, strigy, žobráčky, nevesty i ľahké ženy. V Lábe spomínajú na žandára, v Brodskom koňa i medveďa, v Lakšárskej Novej Vsi koňa i kominára, vo Veľkých Levároch zasa medveďa i cigáňa.
Fašiangové pranostiky
- „Keď sa mačka cez fašiangy na slnci opeká, potom v pôste za kachle uteká.“
- „Na fašiangy výskaj, v pôste brucho stískaj!“
- „Keď sú masky na tvári i žalúdku sa zadarí.“
- „Aký je prvá fašiangový deň, také budú prvé jariny.“
- „Aké fašiangy, taká Veľká noc.“
- „Suché fašiangy, dobrý rok.“
- „Krátke fašiangy, tuhá zima.“
- „Aké je počasie na Popolcovú stredu, také je po celý rok.“
Tabuľka tradičných fašiangových jedál
| Jedlo | Popis |
|---|---|
| Fánky | Smažené cesto posypané cukrom |
| Šišky | Smažené kysnuté cesto plnené lekvárom |
| Pampúchy | Smažené cesto podobné šiškám |
| Zabíjačkové špeciality | Klobásy, jaternice, tlačenka, oškvarky |
| Huspenina | Roztok z bravčového mäsa a kože |