Na území Banskobystrického kraja sa rozprestiera aj vyšší územný celok - Banskobystrický samosprávny kraj. Kraj sa geograficky delí na 13 okresov, ktorých okresné mestá sú Banská Bystrica, Zvolen, Lučenec, Rimavská Sobota, Brezno, Detva, Žiar nad Hronom, Revúca, Veľký Krtíš, Banská Štiavnica, Krupina, Žarnovica a Poltár.
Slovanské obyvateľstvo kraja bolo zrejme pokresťančené vo viacerých vlnách. Po rozšírení kresťanstva v období Veľkej Moravy z vplyvného biskupstva v neďalekej Nitre sa nové náboženstvo upevňovalo najmä zásluhou uhorských kniežat a kráľov. Vznikali farnosti, stavali sa kostoly a zakladali sa kláštory.
Práve prostredníctvom germánskych kolonistov, ktorí prišli v 13. storočí, sa v 16. storočí začalo šíriť aj v tejto časti Horného Uhorska reformačné učenie Martina Luthera. Sprievodným javom toho bolo zakladanie škôl, vznik tlačiarní a vôbec rozvoj vzdelanosti.
K zaujímavému javu, čo sa týka sakrálnych objektov, dochádzalo v 16. a 17. storočí, keď po bitke pri Moháči bola časť Uhorska okupovaná osmanskou armádou a obyvatelia tej ďalšej žili zoči-voči každodennej osmanskej hrozbe, navyše zosilnenej viacerými protihabsburskými povstaniami. V takomto kontexte sa rozhodlo, že práve na strednom Slovensku budú tri sakrálne objekty prestavané na pevnosť so zámerom pomôcť chrániť tamojšie bohaté banské mestá.
Na území BBSK sa dnes nachádzajú farnosti troch rímskokatolíckych cirkevných územných jednotiek: Banskobystrickej diecézy, Nitrianskej diecézy a Rožňavskej diecézy. Evanjelická cirkev augsburského vyznania na Slovensku je v Banskobystrickom kraji organizovaná v rámci piatich seniorátov: Gemerský, Hontiansky, Novohradský, Rimavský a Zvolenský.
V kraji dominujú rímskokatolíci, nasledujú evanjelici, po nich kalvíni, gréckokatolíci a pravoslávni. Takmer 29 % obyvateľov je bez náboženského vyznania. V 53 obciach sa nenachádza žiaden kostol či chrám.
História Fiľakova
Fiľakovo sa nachádza v okrese Lučenec v Banskobystrickom kraji, v južnej časti stredného Slovenska na slovensko-maďarskom pomedzí. Vďaka strategickej polohe sa viackrát ocitol vo víre protitureckých bojov alebo stavovských povstaní. Predpokladá sa, že vznikol v prvej tretine 13. storočia, pred tatárskym vpádom.
Hrad vystriedal viacerých majiteľov a v rokoch 1554 - 1593 ovládali Fiľakovo turecké vojská. Späť ho získalo vojsko Ferdinanda II. Habsburského. V roku 1678 sa hrad ubránil povstaleckým vojskám Imricha Thökölyho. O štyri roky neskôr, keď sa Imrich spojil s Osmanskou ríšou, spojené turecko-kurucké vojská pevnosť dobyli, vyplienili a zničili.
V roku 1682 pod dobytým hradom budínsky paša odovzdal Thökölymu sultánovu zmluvu, označujúcu ho za kráľa Stredného Uhorska. Cisár Leopold I. Habsburský neskôr daroval Fiľakovský hrad za verné služby Štefanovi Kohárymu II. Vo vlastníctve rodiny Koháryovcov zostal až do roku 1945.
Turecká okupácia v 16. storočí zasiahla do hospodársko-spoločenského i kultúrneho života na Slovensku. Na hrade sa preto používali najmodernejšie opevňovacie techniky a systémy. Vtedajší majiteľ František Bebek venoval stavebným úpravám mimoriadnu pozornosť. Horný hrad, v ktorom sa nachádzal celý zbrojný arzenál, mala chrániť z južnej strany polkruhová bašta. Celý areál chránili aj dva zdvíhacie mosty. Na nádvorí pribudli hospodárske budovy - pekáreň, obilnica, mlyn a iné.
Hrad sa však Turkom podarilo pod vedením sečianskeho bega Kara Hamzu získať takmer bez boja, keď posádka kapitulovala 16. júna 1554. Pre Turkov znamenal významný oporný bod, z ktorého ohrozovali banské mestá a ich okolie. Celá oblasť sa pripojila k Osmanskej ríši a vo Fiľakove bolo zriadené sídlo tureckého sandžaku, zaradeného k Budínskemu pašalíku - vijáletu.
Po znovudobytí hradu cisárskym vojskom 27. septembra 1593 odišlo z Fiľakova spolu s posádkou asi 2 400 Turkov. Dobrovoľne zostalo v meste 300 tureckých obyvateľov. Osmani vo Fiľakove na dobytom území vytvorili systém vlády, spočívajúci na stálej armáde, daňovom systéme a administratívnej byrokracii.
Na pohraničnom území (akým bolo aj Fiľakovo), platili obyvatelia dane obidvom stranám. Velitelia pohraničných hradov zakazovali poddaným odovzdávať dane tureckej správe. Osmani zasa vyzývali mestá a dediny k plateniu daní im. Turecké Fiľakovo sa podobalo iným mestám v tureckých sandžakoch. Podľa tureckého historika Burcu Özgüvena sa centrálne mesto delilo na tri časti. V jednej sa nachádzala citadela so sídlom vojenskej moci a palácom sandžakbega. Druhú časť tvorila mahalle, kde sa sústredil náboženský život. V tretej časti prebiehal obchodný život, ktorý sa realizoval v bazáre (tržnici) a hospodárskych objektoch.
Turci podporovali obchod a do svojich miest privádzali obchodníkov a remeselníkov. Potvrdzuje to aj správa katolíckeho farára Kelemena P. Königa z roku1942 v historickom diele „Fülek vára - Fiľakovský hrad“, kde sa uvádza, že Osmani po dobytí hradu obsadili v podhradí aj Františkánsky kostol, zriadili si v ňom mešitu a vedľa nej kúpele. Fiľakovský hrad dobyli 4. septembera 1554 sečiansky beg Kara Hamza a hatvanský beg Ali.
V roku 1423 Fiľakovo získáva mestské privilégia. Hrad vystrieda niekoľkých majiteľov. V roku 1435 kráľ Žigmund dal hrad do zálohy Perényovcom. V roku 1438 ho vlastní kráľovná Alžbeta. V roku 1483 vojská kráľa Mateja Korvína pod vedením Ondreja Lábatlana dobijú hrad proti majestátu sa búriaceho Štefana Perényho.
V septembri 1682 pritiahli pod Fiľakovský hrad skupiny kuruckých vojsk, a keďže im hrad nebol vydaný dobrovoľne ich vodca Imrich Tököli hrad vyhodil do vzduchu a tým Fiľakovo stratilo vojensko - strategický význam.
Prvá písomná zmienka o Fiľakove je z listu Maďari pápežovi z 2. februára 1242, v ktorom je fiľakovský hrad spominaný ako jeden z hradov, ktoré prežili tatárske nájazdy. Listiny z roku 1348 a 1385 spomínajú Fiľakovo ako kráľovský hrad. Okolo roku 1390 získal hrad Leustach.
Vlastné dejiny fiľakovského hradu sa začali v 13. storočí, keď na hradnom vrchu stála zemná a drevná pevnosť. Neskôr bol vystavaný kamenný hrad. Listinne je doložený z 10. januára 1246, ako Filek, keď uhorský kráľ Belo IV. odobral lúpežnému rytierovi Fulkovi hrad Fiľakovo za jeho zločiny.
Osada Fiľakovo s právom mýta pod hradom je písomne doložená z roku 1255. V roku 1262 nájdeme v listinách hrad Fiľakovo v kráľovskej držbe, kedy tu už mala byť aj fara. Od roku 1283 hrad vlastnili rytier Hartwig, potom majster Egyed a ďalší. Už v roku 1365 sudcovia a prísažní z Fiľakova v jednej listine miesto "oppidum" uvádzajú Fiľakovo zrejme omylom ako "civitas".
Fiľakovo sa stalo "poddaným" mestom v roku 1423. V roku 1435 Fiľakovský hrad i s panstvom bol daný do zálohy z rúk plešiveckého Bebeka pre Perényiovcov - kráľom Žigmundom.
Fiľakovský hrad v roku 1554 dobyli zradou osmanskí Turci a okupovali ho do roku 1593. Podľa zachovaného listu študenta Martina z 9. septembra 1554 zradcovia boli nemeckí žoldnieri. Isté je však to, že hrad bol oslabený neprítomnosťou veliteľa hradu Pavla Jánossyho a neopatrnosťou strážiacich vojakov. Turci vo Fiľakove opevnili múry mesta, vybudovali džámiju s minaretom, turecké kúpele, kvetinové a ovocné záhrady, stajne pre karavány, obchody, remeselnícke dielne, zdokonalili hradný vodovod, studňu a cisternu. Fiľakovo sa stalo sídlom sandžaku, ku ktorému patrilo až 12 okresov v častiach Gemerskej, Malohontskej a Novohradskej stolice.
17. novembra 1593 vojská Mikuláša Pálffyho a Krištofa Tieffenbacha dobyli mesto, dolný a stredný hrad. Turecká posádky horného hradu kapitulovala. V meste dobrovoľne ostalo do 300 tureckých civilných obyvateľov.
V 17. storočí Fiľakovský hrad bol sídlom komitátov Novohrad, Hont, Heveš i Pešť. Podľa nariadenia uhorského snemu hrad bol opevnený v r. 1608, 1609, 1613 a 1619. 4. mája 1615 zhorel fiľakovský hrad i mesto.
Od roku 1630 majiteľkou Fiľakova bola Judita Bosnyákova. Vo Fiľakove prosperovalo evanjelické gymnázium. Rozvíjali sa remeslá, cechy, poľnohospodárstvo.
Na najstaršej Lazarovej mape Uhorska z roku 1528 je hrad Fiľakovo označené ako Filekwar.
Názvy mesta a hradu
1246 Filek, 1262 Fylek, 1348 Castrum Phylek, 1385 Oppidum Fylek, 1528 Filekwar. Ďalšie mená: Vilk, Villagkk, Vieleck, Filekinum, 1684 Villeck, 1685 Filleck, 1742 Filek, 1786 Fülek, Filakowo, 1863-1913 Filekow, 1920 Filakovo, 1938-1945 Fülek, 1948-1990 Fiľakovo, od roku 1991 Fiľakovo (slovensky) a Fülek (maďarsky).
Pôvod pomenovania
Matej Bel spomína legendu, podľa ktorej pastier Filek (Filep) a jeho pes Füles (Ucháň) našli poklad, z ktorého bol hrad vystavaný. Iná legenda hovorí, že hrad dal postaviť rytier Fulko (Folkuš) ako strážny objekt. Je však zrejmé, že hradné bralo bolo osídlené už dávno predtým. Na mape Claudia Ptolemaia nakreslenej pravdepodobne Agathodaemonom, v diele "Geografis hyfogesis" (150 n.l.) je zaznačené tzv. mesto jazygov Philecia, ktoré niektorí autori stotožňujú s Fiľakovom. Názov mesta je najpravdepodobnejšie odvodený z keltského slova Fulaku, ktoré znamená skrýšu, útočisko (polatinčené na 'Filekia'). Uvádza sa aj pomenovanie z osobného mena Filep (Filip).
História - archeologické nálezy z prehistorického obdobia
Veľké množstvo nálezov nájdených na území Fiľakova dokumentuje osídlenie tejto oblasti už v prehistorickom období.
- Staršia doba kamenná - paleolit (600.000-10.000 pred n.l.)
- Mladšia doba kamenná - neolit (5000 - 3000 pred n.l.)
- Neskorá doba kamenná - eneolit (3000 - 2000 pred n.l.)
- Doba bronzová (2000 - 700 pred n.l.)
- Doba železná (700 - 0 pred n.l.)
- Doba rímska (0 - 400 nášho letopočtu)
- Včasný stredovek
Hrad Filakovo | komentovaná prehliadka
Kostoly a náboženský život vo Fiľakove a okolí
S dejinami Fiľakova je oddávna späté pôsobenie rádu františkánov. Prvý kostol a kláštor si tu mnísi postavili ešte v stredoveku. V roku 1554, keď sa Turkom po dobytí Fiľakovského hradu podarilo mesto obsadiť, premenili františkánsky kláštorný komplex na islamskú džámiju (mešitu niekedy spojenú so školou). Počas bojov v 17. storočí ho napokon úplne zničili. Po definitívnej porážke Turkov bol kostol i kláštor obnovený. Niekdajší neskorogotický sloh vystriedal moderný barokový. Kostol s bohatou a vzácnou vnútornou výzdobou bol zasvätený Nanebovzatiu Panny Márie.
Dnešný neorománsky farský kostol sv. Modrý Kameň až do r. 1788 nemal vlastného farára. Slúžením sviatostí a konaním bohoslužieb boli poverení kapláni zo zámku. Títo nebývali v zámku, ale v dedine. Z tohto dôvodu žiadali cirkevnú vrchnosť, aby im povolila zriadiť kaplnku v dedine.
Začiatkom mája roku 1783 položili základný kameň kostola. Stavbu dokončili 1. decembra 1784, ale bez veže. Predstavanú, murovanú vežu dostavali v roku 1808. V roku 1859 bol kostol po vypálení (r.1849) obnovený a architektonicky upravený Miks Ferenczom a Alk Józsefom v historizujúcom slohu do súčasnej podoby. Kostol je národnou kultúrnou pamiatkou.
Kostol Navštívenia Panny Márie bol postavený bol v roku 1783 a do dnešnej podoby bol upravený v roku 1792. Je súčasťou historického jadra mesta Kubínyiho námestí v Lučenci. Hlavný oltár pochádza z druhej polovice 19. storočia. Obnova interiérovej výmaľby sa realizovala v roku 2016.
Kalvínsky kostol je najpôsobivejšou architektonickou dominantou mesta Lučenec.
V Muľi sa nachádza stavebný unikát, ktorý bol pravdepodobne postavený ako prvý na území niekdajšieho Rakúsko - Uhorska.
Tabuľka: Prehľad nálezov z územia Fiľakova
| Obdobie | Názvy | Charakteristika |
|---|---|---|
| Paleolit | Časti kostry mamutov a jaskynného medveďa | Nálezy z Prše, Šávoľa, Beliny, malý kamenný nástroj - diskovitý oštep objavený v Prši |
| Neolit | Črepy z keramiky bukovohorskej kultúry | Nálezy z Prše |
| Eneolit | Zlomky keramiky, čepeľovité škrabadlo a pazúrkovitý hrot | Poloha Földvár (medzi Ratkou a Plešom) a Kistemető |
| Doba bronzová | Črepy pilinskej kultúry | Pustatina Báby |
| Halštat a latén | Črep z okraja nádoby pravdepodobne laténsky | Námestie pred lekárňou |
| Doba rímska | Zlomok z rímskej keramiky tzv. terry sigillaty | Malý cintorín |
| Včasný stredovek | Dve celé nádoby, črepy a železný nožík. | V tehelni v blízkosti železničnej stanice na polohe "Szentfali" |
tags: #filakovo #reformovany #kostol