Biblia je pre mnohých kresťanov jedným z najdôležitejších vyjadrení Tradície a pre niektorých dokonca jediným definitívnym vyjadrením. Bola napísaná pod inšpiráciou Svätého Ducha v spoločenstve veriacich, Cirkvi, a prostredníctvom neho, a opisuje jej rastúce uvedomovanie si Boha, ktorí pôsobí v živote spoločenstva veriacich. Preto je to denník Cirkvi a len Cirkev mu môže správne porozumieť.
Aby sme pochopili Bibliu, musíme ju vnímať v kontexte Cirkvi. Tak ako náhodný pozorovateľ nemôže znovu zažiť nostalgiu rodinného albumu bez citového puta s ľuďmi na fotografiách, tak aj Biblii môžeme správne porozumieť len v rámci spoločenstva viery.
Rôzne prístupy k Biblii
Existujú rôzne spôsoby, ako pristupovať k Biblii:
- „Folklórny“ prístup: Vníma Bibliu ako zbierku starobylých príbehov, ktoré zobrazujú náboženské presvedčenia alebo predsudky určitého ľudu v určitej dobe.
- Prístup klaňania sa Biblii: Vníma Bibliu ako tuhý a nemenný text, ktorý poskytuje odpovede na všetky otázky a jeho jednotlivé zložky majú rovnakú hodnotu.
- Cirkevné chápanie: Prijíma Bibliu ako inšpirovanú a uchovávanú Bohom pre konkrétny účel, pričom Boh používa ľudské inštitúcie a schopnosti v spojení s božskou prozreteľnosťou podľa doby, v ktorej boli zaznamenané jednotlivé zložky.
Cirkev vníma určité biblické predpisy alebo chápania ako predstavujúce Božiu vôľu pre dočasné alebo prechodné etapy v živote jeho ľudu.
Vznik Biblie
Naše anglické slovo Bible pochádza z gréckeho slova Biblia, ktoré znamená Knihy. Boh začal svoje dielo zasahovania do našich dejín sebazjavovaním. Tí, ktorí zažili jeho prítomnosť, rozprávali o jeho konaní svojim potomkom. Títo ľudia rozprávali tento príbeh svojim potomkom, pretože tento zásah bol vždy desivý alebo krásny. Tento príbeh sa odovzdával z generácie na generáciu a tým sa vytvorila ústna tradícia.
Po celý čas Boh inšpiroval ľudí, aby pokračovali v rozprávaní tohto príbehu, takže Boh je vnímaný nielen ako zdroj Zjavenia, ale aj ako sila jeho pokračovania a uchovávania. Keď každá generácia pridávala k tejto ústnej histórii svoju vlastnú skúsenosť s Bohom, nový materiál mal tendenciu posilňovať ten starý. Nové skúsenosti sa chápali ako potvrdenie prisľúbení, ktoré boli dané predkom, a pokračovanie zmluvy, ktorá bola uzavretá medzi Bohom a ľudom.
Nakoniec niektorí ľudia, ktorí vedeli písať, začali tieto príbehy spracúvať do literatúry, opäť pod vplyvom Svätého Ducha. Tieto texty sa následne revidovali a upravovali, aby sa objasnila táto úžasná iniciatíva Boha a výhody, ktoré z nej ľudstvo malo. Stručne povedané, veríme, že Svätý Duch pritiahol týchto spisovateľov, aby prerozprávali tieto udalosti, a potom pritiahol ďalších, aby ich zozbierali a upravili v rámci pokračujúceho tvorivého impulzu. Pretože Boh zvláštnym spôsobom ako zvláštnu láskavosť (alebo milosť) uskutočňuje toto formovanie Biblie, On je skutočným autorom.
Tak ako je Boh stvoriteľom všetkých vecí, je aj udržiavateľom svojho stvorenia. Musíme dodať, že občas Boh zasahuje silnejšie alebo priamejšie, aby dosiahol veľmi zvláštny vývoj a tak preukázal - nápadným spôsobom - svoju tvorivú prítomnosť. Biblia je takýmto vyjadrením Božej stvoriteľskej prítomnosti. Bez toho, aby narušil prirodzený spôsob, akým takáto literatúra vzniká, Boh zorganizoval tento proces s osobitnou vitalitou, aby sa zaoberal niektorými z najdôležitejších prvkov života.
Sväté písmo posilňuje skúsenosť s Bohom
Písomná správa (Sväté písmo) o skúsenosti, ktorú máme s Bohom, stojí ako svedectvo o samotnej skúsenosti. Jedným z príkladom je epizóda, v ktorej sa Boh Mojžišovi charakterizoval ako „milostivý a láskavý Boh, zhovievavý, veľmi milosrdný a verný. On preukazuje milosrdenstvo tisícom, odpúšťa neprávosť, zločiny a hriech“ (Ex 34, 6 - 7). Táto trvalá vľúdnosť sa prejavila v niekoľkých nádherných skutkoch a skúsenosť s každou ďalšou udalosťou posilnila presvedčenie, že tento Boh je skutočne láskavý a milujúci.
Vo svojich pokynoch Mojžišovi o slávení Paschy Boh poveril proroka, aby ľudu povedal: „Keď sa vás opýtajú vaše deti: ‚Čo to máte za zvyk?‘, vy odpoviete: ‚To sa robí pre to, čo pre mňa urobil Pán, keď…‘“ (porov. Exodus 12, 26 - 27; 13, 8). Dodnes pri paschálnom sedere zbožní Židia pripomínajú svojim deťom, že „v každom pokolení sa človek musí vnímať ako osobne oslobodený Najvyšším“.
Tento reťazec spoločných skúseností tvorí dejiny a práve v dejinách Boh uchováva záznam o svojom zaobchádzaní so spoločenstvom. Dejiny sú je viac než záznam, je to formujúci vplyv. Ľudské bytosti sú reflexívne. Môžeme uviesť takýto príklad: ak napíšem hudobnú skladbu a potom si ju vypočujem, ako je hraná, ovplyvní ma interpretácia. Buď schválim svoje pôvodné úsilie, alebo partitúru prepracujem. Rovnakým spôsobom, pretože Boh sa nám stal jasnejším, keď sa objavil v dejinách, akt zjavenia a záznam zjavenia nás ovplyvňujú striedavo.
Inšpirácia je zameraná na dve rôzne úlohy. Boh inšpiroval niektorých ľudí, aby konali určitým spôsobom (Mojžiša, aby prevzal vedenie nad spoločenstvom, Jozueho, aby sa stal jeho nástupcom, prorokov, aby hovorili v Božom mene, atď.). Potom Boh inšpiroval ďalších, aby si tieto udalosti alebo výroky všimli, zaznamenali ich a sprístupnili ostatným. Keď tieto akty inšpirácie prijímajú ďalší, musia byť tiež inšpirovaní, aby ich správne interpretovali.
Význam spoločenstva pri interpretácii Písma
Ľudia, ktorí hľadajú Boha, potrebujú uvedenie do Božieho ľudu a v jeho spoločenstve ožíva záznam o úžasnom Božom zaobchádzaní s ľudským pokolením! Keď prichádzame ako veriaci do Cirkvi, aby sme skúmali Sväté písmo, aby sme hľadali Pánovo slovo pre nás, prichádzame vo viere. Veríme, že ten istý Duch, ktorý inšpiroval napísanie týchto kníh a bol prítomný pri ich upravovaní a pri tom, ako Cirkev rozlišovala, ktoré knihy sú a ktoré nie sú od Boha, že ten istý Duch hovorí k nám prostredníctvom tohto prvku posvätnej Tradície.
Vieme, že Sväté písmo nie je len historickým záznamom, ale spôsobom, akým s nami Boh zaobchádza, keď k Svätému písmu prichádzame s vierou. Keďže tieto knihy sú predovšetkým dielom Ducha v Cirkvi, prichádzame k nim s vierou v Cirkev a prítomnosť Ducha v nej. Na Sväté písmo sa nepozeráme ako na niečo, čo je mimo Cirkvi alebo nejakým spôsobom nad ňou (a už vôbec nie ako na niečo nahrádzajúce Cirkev). Sväté písmo vnímame ako jeden zo spôsobov, akým Boh od počiatku až dodnes zaobchádza so svojou Cirkvou a s každým jej členom.
Keďže veríme, že Sväté písmo je prostriedkom, ktorým v nás pôsobí Duch, môžeme oprávnene povedať, že Boh k nám osobne hovorí na stránkach Biblie. Pán neprišiel zanechať svetu súbor abstraktných teórií, ale premeniť životy, a preto je jeho slovo určené pre nás v hlbinách nášho bytia. Občas vieme, že napríklad Pánove slová v evanjeliu sú adresované priamo nám: „Milujte sa navzájom, ako som ja miloval vás!“ V takýchto úryvkoch hovorí k tým, ktorí tieto slová čítajú, tak priamo, ako keby sme boli s ním na galilejskom úbočí v prvom storočí.
V iných prípadoch je jasné, že slová sú adresované konkrétnym osobám. Aj keď nemusia byť nevyhnutne určené mne, zvyčajne sa dá povedať, že sú o mne. Aj keď možno nemám päť manželov, určite sa môžem vidieť v Samaritánke, ktoré je bez Boha nenaplnená, ale skrýva sa za otázkami cirkevnej správy. Keď čítam Sväté písmo, najmä Nový zákon, s vierou si uvedomujem, že je napísané mne, je napísané o mne.
Ako ku mne Duch „hovorí“ v Božom slove? Určite nie počuteľným hlasom, ani nám nevytvára slová v našej mysli. Nedáva nám iné slová než tie, ktoré nájdeme na stránkach posvätného textu, ale to, čo čítame, pre nás nadobudne význam a stane sa živým, keď to čítame vo viere. Možno sme to čítali alebo počuli už mnohokrát predtým, ale stáva sa, že teraz vieme, že je to adresované nám osobne. Práve to sa vraj stalo svätému Antonovi Pustovníkovi a svätému Augustínovi v rozhodujúcich okamihoch ich života. Počuli Božie slovo, ktoré sa čítalo na bohoslužbách, a hlboko vedeli, že tieto slová sú určené im.
Tieto zážitky sa nedajú nijako vynútiť ani naprogramovať, ale v živote veriacich sa dejú, keď k Svätému písmu pristupujeme s modlitbou a vnímame ho ako to, čím skutočne je: prostriedkom, ktorým sa nám Duch dáva poznať.
Ako zaobchádzať so Svätým písmom ako s Božím slovom?
Nie jednoduché čítanie Biblie, ako keď si prelistujeme dennú tlač alebo prezrieme časopis Time, nás privedie k skúsenosti s naším zjavujúcim sa Bohom. K Svätému písmu treba pristupovať s duchom, ktorý túži spoznať Boha a je ochotným slúžiť Bohu akýmkoľvek spôsobom, ku ktorému nás Boh povolá.
Prvým krokom je uvedomiť si, že Sväté písmo má byť našim každodenným chlebom. Jedávame každý deň a nejako nás to nenudí. Rovnako aj Božie slovo treba uznať ako našu každodennú potravu, ktorá nás má pravidelne sýtiť a formovať ako Pánov ľud. Začiatočníkom sa vo všeobecnosti odporúča začať s Novým zákonom a najmä s jedným z evanjelií. Denné čítanie malého úseku, následné uvažovanie o ňom a venovanie sa mu v osobnej modlitbe je praktickým a zmysluplným spôsobom, ako začať počuť Pánov hlas v jeho slove.
Čo je človek a ako nájsť zmysel života | 3-MINÚTOVÝ KATECHIZMUS 1
Väčšina zoznamov biblických čítaní alebo iných biblických citácií uvádza pasáže podľa kapitol a veršov. V stredoveku sa podniklo takéto rozdelenie každej biblickej knihy. Ak chceme nájsť konkrétny úryvok zo Svätého písma, najskôr musíme uviesť, aký je názov knihy (napr. Jn, čo odkazuje na Evanjelium podľa svätého Jána), kapitolu a verš (napr. Jn 3, 16, čo čítame ako 16. verš 3. kapitoly Jánovho evanjelia). Texty Svätého písma, ktoré sa používajú v liturgických bohoslužbách, sa často delia iným spôsobom, a to na „začala“ alebo časti, ktoré sú určené pre konkrétny deň.
Spôsob, akým čítame, rozhoduje o plodnosti čítania v našom živote. Začnite tým, že sa postavíte do Božej prítomnosti a budete zvolávať vedenie Toho, ktorého je slovo. Mnohí ľudia v byzantskej cirkvi začínajú svoje čítanie modlitbou zvolávania Svätého Ducha „Kráľu nebeský“ alebo liturgickou modlitbou, ktorá je uvedená na začiatku tejto druhej kapitoly.
Po prečítaní premýšľajte nad tým, čo vám Boh možno hovorí v týchto slovách. Ako už bolo povedané vyššie, niekedy sa jasne vníma Pánovo vedenie vo Svätom písme pre osobný život jednotlivca. Zároveň si uvedomujeme, že ľudia sa často klamú o tom, čo od nich Boh chce alebo očakáva. Samotná dobrá vôľa nestačí.
Náš modlitbový úmysel by mal byť podporený štúdium: používaním darov, ktoré nám Boh dal, aby sme rozoznali, čo Boh chce svojím slovom vyjadriť. Každý človek, ktorý seriózne číta Sväté písmo, by mal napríklad do istej miery rozumieť každému typu literatúry v Biblii, aby mohol lepšie pochopiť Božie zámery v Biblii. Kniha Genezis, Izaiášovo proroctvo, List Rimanom sú veľmi odlišné druhy spisov. Porozumenie niečomu z ich štýlu a zámeru nám umožní sústrediť sa na to, čo Svätý Duch v tejto knihe skutočnosti učí, namiesto toho, čo si možno myslíme, že hovorí.
Neštudujeme úryvky, ako keby sa nimi nikto nikdy predtým nezaoberal. Našou zásadou pri štúdiu akéhokoľvek vyjadrenia posvätnej Tradície Cirkvi je to, že Duch, ktorý pôsobil pri ich formovaní, stále pôsobí v Cirkvi. Z tohto dôvodu pristupujeme k Svätému písmu v širšom kontexte toho, čo Cirkev chápe ako Boží plán pre svoje stvorenie. V tomto širšom kontexte vidíme, že určité úryvky sa počas života kresťanského spoločenstva dôsledne vykladali určitým spôsobom. Toto nám ukazuje cestu. Z toho istého dôvodu vidíme, že Cirkev niekedy chápala Starý zákon ako najúplnejšiu výpoveď len vtedy, keď sa naň pozerala vo svetle Krista, na ktorého Starý zákon poukazoval. Starozákonné udalosti a osobnosti sa chápali ako „predobrazy“ alebo ukazovatele na Krista a jeho dielo.
Pri štúdiu Svätého písma sa teda snažíme rozlišovať tri veci. Snažíme sa porozumieť, čo chcel jeho ľudský autor povedať, keď ho písal. Potom sa snažíme zistiť, ako Cirkev vnímala danú pasáž z hľadiska širšej vízie Ducha o Božom spásnom diele.
Biblia a postavenie žien
Trent Horn vo svojej knihe Hard Sayings spomína, ako mu raz jedna žena odpovedala na otázku prečo je ateistom slovami: „Dôvod je ten, že ak človek číta Bibliu tak hneď vidí, že je silno proti ženám.“ Je tomu naozaj tak? Je Biblia proti ženám, teda berie ich za menej cenných od mužov a nabáda mužov, aby sa k ženám správali ako k veciam?
Podľa jednotlivých pasáži sa nezdá, že by Biblia považovala ženské pohlavie za horšie od mužského, či už v Starom, alebo Novom Zákone. Ženy majú dokonca v Biblii osobitné postavenie. Negatívne ženské postavy v Biblii by sme napočítali možno na prstoch jednej ruky. Pozitívnych ženských postáv je pomerom k tým negatívnym oveľa viac ako tých mužských.
Kniha Rút hovorí o vzťahu nevesty a svokry; Kniha Judit predstavuje ideál ženy, ktorá je pekná, múdra a bojujúca za svoju vlasť a krajanov; a Kniha Ester hovorí o žene, ktorá zachránila Židov pred vyvraždením. Potom sú to príbehy žien ako Agar, Rebeka, Zuzana, Sára, Tamar, Debora, Rachab, atď. Tam, kde zlyhávajú také veľké mužské postavy, ako Dávid či Šalamún, ktorí sklamali svojou zbabelosťou, neresťami, či slabosťami, vytrvávajú ženy v Biblii až dokonca. Veru, nie nadarmo sú ženy spomenuté v rodokmeňoch Ježiša Krista na začiatku evanjelií.
Úryvky z Biblie o zmysle života
V Biblii nájdeme odpovede na mnohé otázky o zmysle života. Niektoré z úryvkov, ktoré nám môžu pomôcť nájsť útechu v ťažkých životných situáciách, sú:
- Evanjelium podľa Matúša 5: 3-5: „Blahoslavení chudobní v duchu, lebo ich je nebeské kráľovstvo. Blahoslavení plačúci, lebo oni budú potešení. Blahoslavení tichí, lebo oni budú dedičmi zeme.“
- List Korinťanom 13-13: „A tak teraz ostáva viera, nádej, láska, tieto tri; no najväčšia z nich je láska.“
- List Rimanom 8: 31-32: „Čo teda na to povieme? Ak je Boh za nás, kto je proti nám? Keď on vlastného Syna neušetril, ale vydal ho za nás všetkých, akože by nám s ním nedaroval všetko?!“
- List Rimanom 5: 4-5: „Trpezlivosť prináša osvedčenú čnosť a osvedčená čnosť zasa nádej. A nádej nezahanbuje, lebo Božia láska je rozliata v našich srdciach skrze Ducha Svätého, ktorého sme dostali.“
- 1. Jánov list 4: 8-9: „Kto nemiluje, nepoznal Boha, lebo Boh je láska. A Božia láska k nám sa prejavila v tom, že Boh poslal svojho jednorodeného Syna na svet, aby sme skrze neho mali život.“
- Žalm 86: 14-15: „Bože, pyšní povstali proti mne a tlupa násilníkov mi čiahala na život; nechceli ťa mať pred očami. No ty, Pane, si Boh milosrdný a láskavý, zhovievavý, veľmi milostivý a verný.“
Tieto úryvky nám pripomínajú, že Boh je s nami v každej situácii a že nás miluje bezpodmienečne.
Krátkosť života v Biblii
Biblia nám hovorí o krátkosti života mnohými opisnými spôsobmi. Jakub nám hovorí, že život je ako kvet, ktorý pominie. Život je neistý ako tráva na poli. Jeden deň je lúka pokrytá krásnymi kvetmi kvitnúcimi všetkou krásou. Vyjde slnko a v páľave dňa kvety uvädnú. Jakub v kontexte varuje v spoliehaní sa na bohatstvo, pretože bohatstvo nezachráni od smrti nikoho. Smrť prichádza ku všetkým. Peter takisto opisuje život ako trávu na poli: „Lebo všetko telo je ako tráva, všetka jeho sláva ako kvet trávy: uschla tráva, opršal kvet, ale slovo Pánovo zostáva naveky. A toto je to slovo, ktoré sa vám zvestovalo ako evanjelium.“ 1Pt 1:24 - 25, citujúc z Iz.40:6-8.
Život je krátky, ale v kontraste s ním Slovo Pánovo ostane navždy. Ťažkosťou ohľadom života je, že veríme, že život pozostáva z vecí, ktoré máme a z plánov, ktoré si robíme. Život sa objaví iba na chvíľu a potom je preč. Aj keď by sme sa dožili 100 rokov život je ako para.
Jób mal čo rozmýšľať o živote. V jeho biede a utrpení videl život takto: „Moje dni sú rýchlejšie ako člnok tkáča a miznú bez nádeje. Rozpomeň sa, že môj život je len vánok, moje oko neuvidí znova, čo je dobré. Neuzrie ma už oko, ktoré ma (teraz) vidí. Tvoje oči sa budú upierať na mňa, ale mňa nebude. Oblak zmizol a zašiel; tak nevyjde zo záhrobia ten, kto tam zostúpi. Nevráti sa už do svojho domu, ani jeho miesto ho už nepozná.“ (Jób 7:6 - 10)
Jób si uvedomoval krehkosť života a že je ako nádych, alebo oblak, ktorý sa tratí. Jób ďalej opisuje aký krátky je život: "Moje dni utekajú rýchlejšie ako bežec, prchajú a nevidia nič dobré. Šinú sa ako lode z tŕstia, ako orol, ktorý sa vrhá na korisť.... Človek narodený zo ženy žije krátko, ale je plný vzrušenia. Vypučí ako kvet a zvädne, mizne ako tieň a nemá stálosť." (Jób 9:25,26; 14:1,2)
Jeremy Taylor povedal, "Život je krátky a pritom na tomto krátkom živote závisí večnosť." Krátky čas, ktorý strávime tu na zemi ovplyvní náš večný domov. Pisateľ listu Hebrejom nám pripomína: "A ako je ľuďom uložené raz umrieť a potom príde súd...“ (Žid 9:27) Život je taký krátky a smrť je tak istá.
Modlitba
Láskyplný Pane, rozsvieť v našich srdciach neuhasínajúce svetlo tvojho božského poznania a otvor náš duchovný zrak, aby sme chápali tvoju evanjeliovú náuku. Vlož do nás bázeň pred tvojimi prikázaniami, aby sme premáhali žiadosti tela, viedli duchovný život a vo všetkom zmýšľali a konali tak, ako sa to páči tebe. Veď ty si svetlo našich duší a tiel, Kriste Bože, a my ti vzdávame slávu i tvojmu Otcovi, ktorý nemá počiatku, s tvojím presvätým, dobrým a životodarným Duchom teraz i vždycky i na veky vekov.