História farnosti Družstevná pri Hornáde

Farnosť Kostoľany nad Hornádom, ležiaca v malebnom údolí rieky Hornád, sa pýši bohatou históriou siahajúcou až do stredoveku. Táto oblasť, obklopená obcami Sokoľ, Malá Vieska a Tepličany, je svedkom stáročných udalostí, ktoré formovali jej duchovný a kultúrny charakter.

Asi desať kilometrov severne od Košíc sa nám otvára pohľad na obec ležiacu pri rieke Hornád, nad ktorou sa týči chrám. V jej tesnej blízkosti sú i ďalšie - Družstevná pri Hornáde s dvoma miestnymi časťami Malá Vieska a Tepličany a obec Sokoľ.

Počiatky a stredoveký vývoj

Počiatky farnosti spadajú do 12. - 13. storočia, kedy bol medzi obcou Sokoľ a Tepličany vystavaný kostol. Farnosť sa prvýkrát písomne spomína v pápežských desiatkoch z roku 1334 - 1337 ako Alzokole (Nižný Sokoľ). Farármi v tom čase po sebe boli Stanislav a Ján. Samostatná farnosť s názvom Szent István vznikla až v roku 1482 po dostavbe nového kostola už v rozvinutej obci Kostoľany (Sz. István).

Stredoveké osídlenie na mieste dnešnej obce vzniklo zrejme niekedy v polovici 13. storočia na území staršej obce Sokoľ patriacej do panstva rovnomenného hradu. Z tohto zápisu vyplýva, že v tej dobe tu už musel stáť pôvodný chrám nesúci tiež patrocínium sv. Štefana. Okolo kostola musel zákonite vzniknúť aj farský dvorec so sídlom farára a s nevyhnutnou čeľaďou, čo bolo zárodkom neskoršej obce, ktorá svoj názov odvodila od patróna kostola Sv. Štefana. Medzi ľuďom bola však pomenovaná ako Kostoľany, už z roku 1555 máme správu o ľudovom názve obce výstižne ako "Kosceľanka." Prvú písomnú správu, v ktorej sa Kostoľany spomínajú dôsledne ako rozvinutá dedina - villa, pochádza až z roku 1423.

Románska rotunda

Niekedy v priebehu 13. storočia postavili v dominantnej polohe v obci Kostoľany nad Hornádom románsku rotundu. Jej existenciu pri pôvodne stredovekom Kostole sv. Existenciu staršej murovanej stavby na vyvýšenine nad riekou preukázali už prieskum a sondy v rokoch 2015 a 2017. Vtedy bolo objavené murivo datované orientačne do 13. - 14. storočia, v roku 2020 posunuli výskumníci vznik objektu už minimálne do druhej polovici 12. V roku 2021 nastal ďalší posun v datovaní, tento raz predbežne do 13. storočia. Archeologický výskum na jar 2020 odkryl základové murivo rotundy, ako aj viacero stredovekých hrobov z 15. storočia, ktoré rešpektujú jej pôdorys.

Rotunda zanikla niekedy v priebehu 15. Význam objavu tejto rotundy je o to väčší, že v tento typ stavby je v našich najvýchodnejších regiónoch Abov, Zemplín a Šariš pomerne vzácny. V súčasnosti poznáme tento typ stavby len z archeologických výskumov lokality kláštora v Krásnej nad Hornádom a v Michalovciach. Podrobnejšie výsledky výskumu neboli zatiaľ publikované.

Zdroje:

• Šimčík, P.: Výskum pozostatkov románskej rotundy priniesol niekoľko zaujímavých nálezov. In: Kosceľanka, obecné noviny, december 2020, roč. XVI., č. 1.
• Medvec, A.: Objavili sme najstarší artefakt stredovekých Kostolian-prvý farský kostol. In: Kosceľanka, obecné noviny, marec 2016, roč. XII., č. 17.

Románska rotunda v Kostoľanoch nad Hornádom.

Reformácia a jej vplyv

Reformácia neobišla ani našu farnosť. Počas reformácie v 16. a v 17. storočí tu pôsobili títo evanjelickí farári: v r. 1560 Jeronym, 1586 - 1591 Peter Lindak, v r. 1595 - 1599 Daniel Fábry, v r. 1620 - 1621 Pavel Wigastius.

Farský kostol sv. Štefana - protomartýra

Farský kostol sv. Štefana - protomartýra bol nad obcou vystavaný pravdepodobne už v 12. - 13. storočí. Nový rím. kat. kostol bol postavený v roku 1480 mestom Košice v gotickom štýle. V roku 1774 bol úplne prestavaný v rokokovo - klasicistickom štýle. V roku 1891 bol upravený a v roku 1929 obnovený. Z roku 1774 pochádzala vzácna rokokovo - klasicistická kazateľnica, ktorá bola neskôr odstránená. V roku 1950 bol odstránený aj hlavný oltár z roku 1891. Z pôvodného zariadenia kostola sa zachovalo veľmi málo. V roku 1999 bola opravená strecha kostola. V súčasnosti sa upravil vstup do kostola a pripravuje sa rekonštrukcia strechy.

Kostol je jednoloďový so segmentovým uzáverom presbytéria a do štítového priečelia vstavanou vežou. Presbytérium je zaklenuté vysokou českou klenbou, v lodi sú tri polia pruskej klenby. Vonkajšia architektúra sa sústreďuje na štítové priečelie, členené nárožnou a dvoma pilastrami vysokého radu, medzi ktorými je rokokový vstupný portál. Na portáli je letopočet výstavby kostola (AD 1774) a supraporný reliéf s poprsím sv. Štefana - kráľa. Veža má nárožné pilastre a terčíkovú podstrešnú rímsu, na ktorú dopadá baroková baňa so slepou laternou.

Kostol sv. Štefana v Kostoľanoch nad Hornádom.

Filiálky farnosti

Filiálkami farnosti Kostoľany nad Hornádom v minulosti boli obce Sokoľ, Malá Vieska a Tepličany a do roku 1787 aj Kavečany. V roku 1960 po zlučení obcí sa farnosť premenovala na Farnosť Družstevná pri Hornáde a ako filiálka bola začlenená obec Sokoľ. Odčlenením Kostolian od Družstevnej pri Hornáde v roku 2003 vznikla opätovne aj Farnosť sv. Štefana Kostoľany nad Hornádom.

Malá Vieska

Časť Malá Vieska - Kostol v Malej Vieske bol vystavaný už v roku 1433. V XVI. storočí ho zaujali protestanti a používali do roku 1698 a mali ho v rukách i na začiatku 18. storočia (1707 - 1714). V roku 1733 ho dalo mesto Košice zrenovovať. Význam chrámu vzrástol keď v roku 1773 ho doň previezli kópiu zázračnej póčskej ikony. Od tej chvíle začali do Malej Viesky putovať gréckokatolíci, neskôr aj katolíci. Staroveký kostolík nevyhovoval najmä na sviatok Narodenia P. Márie, kedy prichádzalo najviac pútnikov zo širokého okolia. Preto mesto Košice dalo roku 1803 postaviť na vyvýšenom mieste blízko lesa nový kostol v neskorobarokovom štýle. Dňa 29. októbra 1831 pápež Gregor XVI. udelil plnomocné odpustky pútnikom, ktorí na sviatok Narodenia P. Márie navštívia kostol v Malej Vieske.

Ide o kópiu ikony slziacej Bohorodičky, ktorú vyhotovili košickí Jezuiti a pri prepuknutí náboženských nepokojov ju umiestnili v mariánskom kostolíku v Malej Vieske. Neoficiálnym farským odpustom je septembrová slávnosť Narodenia Panny Márie pri pútnickom kostole v Malej Vieske z roku 1803. Pápež Gregor XVI. v roku 1831 udelil pútnikom, ktorí na sviatok Narodenia Panny Márie navštívia tento chrám, úplné odpustky.

4. a 5. septembra sa tam uskutočnil tradičný odpust, ktorý tento rok navštívilo okolo 1500 veriacich. Z programu zaujala prezentácia ružencových bratstiev, vystúpenie speváčky Anky Servickej, či nočná mládežnícka svätá omša. Podľa správcu farnosti Stanislava Strončeka je výborné, že veriacich neodradilo ani pomerne chladné počasie a každým rokom sa zvyšuje aj počet mladých účastníkov tejto odpustovej slávnosti. Jej vrcholom bola nedeľná svätá omša slúžená emeritným arcibiskupom Mons. Alojzom Tkáčom. Ten v homílii pripomenul históriu slávnej ikony slziacej Bohorodičky a prepojil ju s biblickými udalosťami, kedy Mária počas svojho života zažívala plač radosti, ale aj smútku, podobne ako to vo svojich životoch zažívame denne aj my.

Arcibiskup Tkáč zároveň veriacim z Malej Viesky poďakoval a poblahoželal ku skutočnosti, že práve v tomto roku si ružencové bratstvo v Malej Vieske pripomína 100 rokov svojej existencie.

Kostol Narodenia Panny Márie v Malej Vieske.

Tepličany

Časť Tepličany - V tejto časti sa kostol nenachádza, ale v blízkej budúcnosti sa plánuje jeho výstavba. Budúci kostol bude zasvätený Božiemu milosrdenstvu. V obci Tepličany prvý kostol slávnostne konsekroval 12. novembra 2016 košický arcibiskup metropolita Bernard Bober.

Sokoľ

Kostol v Sokoli bol postavený v roku 1995. Slávnosť posvätenia sa konala 8. 10. 1995. V súčasnosti sa bohoslužby konajú v Dome smútku. „Vo filiálke Sokoľ sa prvý drevený Kostol sv. Kozmu a Damiána spomína v 17. Nový kostol zo štedrosti tunajších veriacich bol postavený v roku 1993 a je zasvätený Božskému Srdcu Ježišovmu, konsekroval ho 8.

„V Sokoli sme mali veľké šťastie, že k nám isto Božím riadením prišla zapálená učiteľka a potom aj riaditeľka miestnej základnej školy Valika Kurucová. Neskôr sme spolu mladých hercov zoskupili do Divadielka Červienka,“ odkrýva Vladimír Franka netradičnú farskú aktivitu, ktorú s nadšením podporoval (aj herecky) i predošlý duchovný otec Stanislav Stronček. „Prezentujeme ich v kostoloch farnosti aj mimo nej, čo umocňuje duchovné posolstvo hier. Preto sa vždy, keď sa zídeme, spolu modlievame. A až potom hráme,“ vysvetľuje farník zo Sokoľa.

V nej spal v jasličkách živý ,Ježiško‘, jeho sen strážila ,Panna Mária‘ so ,svätým Jozefom‘.

Súčasnosť farnosti

„Naša farnosť má približne štyritisíc rímskokatolíkov. Pri každom kostole pôsobí ružencové bratstvo.

„Tento čas je skúškou viery,“ hovorí nielen svojim veriacim dekan, farár farnosti Kostoľany nad Hornádom Miroslav Kyšeľa. Oporu však majú v ich patrónovi - svätom Štefanovi, mučeníkovi, ktorý ostal verným až do konca, rovnako i v Panne Márii. K nej sa utiekajú už stáročia.

Aj život kostolianskej farnosti ovplyvnili v nej pôsobiaci kňazi vedení Božími rukami. Spolu s dekanom vyzdvihuje prácu doterajších kňazov. „Medzi najstaršími žijúcimi pamätníkmi rezonuje meno Ernesta Perháča. Ovládal osem cudzích jazykov, ako hudobník vychoval niekoľkých organistov vo farnosti,“ predstavujú kňaza, ktorý priviedol k miništrovaniu mnohých chlapcov, medzi nimi i Vladimíra Franku. Dejiny farnosti pokračujú usmievavým kňazom a dobrým diplomatom Michalom Rimárom, veľkým nadšencom liturgického spevu, ktorý inicioval opravu farského kostola.

Ústrednou sochou hlavného oltára vo farskom kostole je socha ich patróna sv. Štefana prvomučeníka s typickými atribútmi - palmou a knihou. Súčasný farár Miroslav Kyšeľa prišiel do farnosti s veľkými plánmi v júli 2020. Čas bol však už poznačený pandémiou. Prázdnejšie kostoly počas bohoslužieb duchovného otca síce veľmi netešia, hlavu však nevešia. „Pre nás všetkých je tento čas skúškou viery. Nielen v ťažkých časoch sa veriaci utiekajú k svojmu patrónovi - sv. Štefanovi, mučeníkovi. „Ako čítame v Skutkoch apoštolov, sv. Štefan bol vyvolený za diakona. Práve jeho hrdinské svedectvo mučeníctva je pre veriacich dnešnej doby veľkým príkladom vernosti vo viere a láske ku Kristovi,“ vidí v jeho odkaze paralelu so súčasnosťou správca farnosti.

Ako sa dozvedáme od starostu Antona Medveca, kostol, ktorý stojí na výraznej terasovej plošine nad obcou, bol zrejme od počiatku zasvätený sv. „Patrocínium kostola dalo názov aj samotnej obci vo forme Svätý Štefan (Szent István), hoci ľudovo sa obec nazývala Kosceľany, v roku 1555 nachádzame aj zmienku o názve Kosceľanka.“ Terajší chrám z 18. „Starobylosť farnosti nám dokladajú archeologické nálezy, najmä objav pozostatkov základov románskej rotundy s pristavanou apsidou, ktoré sa nachádzajú vedľa súčasného kostola a datujú sa do 12. - 13. „V 18. Dodáva, že „stráži pokoj týchto dedín v údolí Hornádu. Azda sám Boh pri tvorení tohto údolia predurčil tamojší vrch na stavbu svojho príbytku.

tags: #farnost #druzstevna #pri #hornade