Kostol sv. Jakuba v Levoči: História a Architektúra

O spišskom meste Levoča sa hovorí, že je „najjagavejším kameňom na spišskej korune”. Mesto Levoča, ktorej Centrálne námestie lemuje vyše 50 pozoruhodných meštianskych a patricijských domov, je od roku 2009 zapísané do Zoznamu svetového dedičstva UNESCO.

Ťažiskom starobylej Levoče je rozľahlé obdĺžnikové námestie, na ktorom stojí rímskokatolícky farský Kostol sv. Jakuba zo 14. storočia. Ten patrí medzi najvýznamnejšie sakrálne stavby na Slovensku.

Samotný kostol sv. Jakuba (zo 14. storočia ) je vyhlásený za národnú kultúrnu pamiatku. Gotická sakrálna stavba zo 14. st. sa nachádza v meste Levoča a spolu s neďaleko stojacou renesančnou mestskou radnicou s arkádami sú dominantou levočského Námestia Majstra Pavla.

História Kostola sv. Jakuba

Chrám sv. Jakuba v Levoči (v roku 2015 vyhlásený za Baziliku minor) patrí medzi najväčšie gotické chrámy na Slovensku. Má bohatú históriu a je klenotnicou mnohých umeleckých pamiatok. Svedčí o tom aj fakt, že je trojnásobnou národnou kultúrnou pamiatkou. Kostol je zasvätený sv. Jakubovi staršiemu, Apoštolovi, ochrancovi bojovníkov, pútnikov a robotníkov, ktorého si uctievala celá stredoveká Európa. Jeho sviatok sa slávi 25. júla.

Chrám sv. Jakuba je jedným z najväčších gotických chrámov na Slovensku, ktorého história siaha až do roku 1263. Je to živý chrám a veriacim slúži denne na bohoslužby už vyše 700 rokov ako farský chrám bývalého slobodného kráľovského mesta Levoče.

Okrem samotného chrámu ďalšou národnou kultúrnou pamiatkou sú diela známeho stredovekého rezbára Majstra Pavla z Levoče a diela barokového zlatníka Jána Szilassyho.

Rímskokatolícky farský Kostol sv. Jakuba patrí k najvýznamnejším pamiatkam sakrálneho umenia na Slovensku. Kostol aj jeho interiérové vybavenie je národnou kultúrnou pamiatkou od roku 1965. Najobdivovanejší je hlavný oltár, ktorý je súčasne najvyšším gotickým oltárom na svete a jeho autorom je známy neskoro gotický rezbár majster Pavol z Levoče. Oltár meria 18 metrov a 62 centimetrov.

Písomné dokumenty o dejinách Levoče sa zachovali len od polovice 16. storočia. Od tohto obdobia môžeme pomerne presne sledovať tak stavebný vývoj, ako aj dejiny kostola. Dovtedy sme odkázaní len na jednotlivé údaje, na tradíciu a na výsledky archeologického výskumu, ktorý však bol urobený len v sakristii a čiastočne v okolí chrámu. Doterajšia literatúra kladie vznik terajšieho Kostola sv. Jakuba zhruba do rokov 1290-1400. Vychádza sa pritom väčšinou len z rozboru architektonických prvkov.

Je známe, že Levoča sa po prvý raz písomne spomína roku 1249 a že roku 1271 sa stala hlavným mestom - civitas capitalis - Spoločenstva spišských Sasov. Z tradície i z archeologického výskumu vieme, že Levoča už predtým mala aspoň dva kostoly: Kostol sv. Ducha - románska rotunda z 11. storočia stojaca na mieste dnešného minoritského kostola pri Košickej bráne, a Kostol sv. Mikuláša nachádzajúci sa južne od dnešného mesta, pri lokalite nazvanej Stará Levoča.

Na základe doterajšieho historického a archeologického výskumu možno lokalizovať základy Levoče na dnešné miesto a približne jej súčasný urbanizmus zaradiť do obdobia po tatárskom vpáde, asi do roku 1245. Keď v tom čase vzniklo mesto, musel vzniknúť aj tento farský kostol, pretože starý Kostol sv. Ducha sa na tomto mieste nenachádzal. Je isté, že dnešná sakristia stojí na murive z polovice 13. storočia. Okolo roku 1270 bola prebudovaná.

Isté je, že rozvoj mesta, najmä po udelení rozsiahleho práva skladu roku 1321, si vyžiadal postavenie väčšieho a honosnejšieho kostola. Podľa toho možno konštatovať, že dnešný Chrám sv. Jakuba bol postavený asi v rokoch 1330-1350 až 1370. Z tohto obdobia sa totiž zachovali nástenné maľby, ktoré predstavujú terminus ad quem.

Najstaršou prístavbou je kaplnka sv. Juraja umiestnená na severnej strane kostola. Vznikla asi roku 1390 ako pohrebná kaplnka košického mešťana Juraja Ulenbacha, ktorý bol v nej roku 1392 pochovaný. V druhej polovici 15. storočia bola Levoča v najväčšom rozmachu. Roku 1474 ju navštívil kráľ Matej Korvín a predpokladá sa, že z tejto príležitosti vznikla južná predsieň s kaplnkou umiestnenou nad ňou, nazývanou korvínovské oratórium.

Približne v tom istom čase bola postavená aj severná predsieň, možno na náklady rodiny Turzovcov, a západná organová empora. Interiér kostola už bol zariadený oltármi a mal aj organ. Ďalšia veľká udalosť Levoče a aj tohto chrámu bola roku 1494, keď sa stretli štyria bratia Jagelovci, medzi nimi uhorský a poľský kráľ. So svojimi sprievodmi tu strávili dlhší čas. Pamiatkou na to stretnutie je lavica umiestnená vzadu strednej lode, a tiež oltár Panny Márie Snežnej.

Krátko potom nastal veľký ruch v zariaďovaní kostola. Spôsobili ho nielen vynikajúce ekonomické podmienky mesta, ale aj skutočnosť, že mesto dostalo vysoko vzdelaných farárov, na čele s dr. Jánom Henckelom, významným humanistom. Vznikali nové bočné oltáre, ale mesto pritom objednalo aj nový hlavný oltár. Kostol dostáva nový organ a vznikajú nástenné maľby. Roku 1519 je postavená účelová budova knižnice, tvoriaca nadstavbu nad severným portálom a na kostole sú umiestnené aj nové vežové hodiny.

V tomto období prichádza do mesta vynikajúci rezbár Majster Pavol z Levoče, ktorý je autorom mnohých výtvarných diel v meste a okolí. Možno povedať, že najvýznamnejšie diela, ktoré kostol má, vznikli práve v prvej štvrtine 16. storočia. Je to šťastná náhoda, že sa zachránili počas požiarov v rokoch 1538 a 1550 i v neskorších rokoch.

Ani reformácia, ktorá v meste zvíťazila roku 1544, sa na zariadení kostola neprejavila. Krídla oltárov ostali zatvorené, a tak nebol dôvod odstraňovať z nich sochy. Roku 1622 sa začala stavať nová organová empora za severným vchodom a krátko nato dostal kostol aj bohato zdobený organ, zavesený na empore zvonka. Oproti organu vznikla drevená kazateľnica.

Je samozrejmé, že kostol bol po celý čas podľa potreby opravovaný (krytina, zvony, strecha), len poškodenie veže bolo tak závažné, že v polovici 17. storočia bola pre zvony postavená osobitná zvonica a vežu neskôr rozobrali. Roku 1667 bola stará organová empora prepojená s novou emporou, tzv. Pre mesto i kostol bola veľmi pohnutým obdobím posledná štvrtina 17. storočia. Roku 1674 bol kostol, v rámci rekatolizácie, odňatý evanjelikom a katolíci ho začali nanovo zariaďovať.

Stavovské povstania spôsobili, že kostol v priebehu rokov niekoľkokrát zmenil majiteľa, pričom nejeden pôvodný oltár bol poškodený, prípadne vyhodený. Odstránené boli tiež svetské zástavy, brnenia, štíty, ostrohy a podobne, ktoré boli zavesené nad hrobmi. Koncom 17. storočia niektorí farári umiestňovali na prázdne miesta po zničených oltároch barokové oltáre.

Ani po týchto zásahoch v interiéri kostola to nebol stav konečný, pretože v rokoch 1706-1710 bol kostol rozdelený medzi evanjelikov a katolíkov. Veľký požiar mesta roku 1747 vnikol troma južnými vchodmi aj do kostola, pričom na zariadení spôsobil len menšie škody. Vchody do kostola, potom boli, okrem jedného, zamurované. Najväčším zásahom do interiéru po tomto požiari bolo odstránenie turzovských hrobiek spred hlavného oltára a vydláždenie kostola pieskovcovou dlažbou.

Koncom 18. storočia bola rozobraná, až po úroveň strechy, kostolná veža a začalo sa uvažovať o výstavbe novej veže. Došlo k tomu až v rokoch 1852-1857 a následne boli postavené bočné zadné kaplnky. V týchto rokoch prvý raz upozornil Václav Merklas svet na hodnotu interiéru levočského chrámu. Identifikovaný bol aj autor hlavného oltára, ktorým bol Majster Pavol z Levoče. Do kostola pribudol neogotický oltár sv.Alžbety s uplatnením pôvodných tabuľových malieb z konca 15. storočia.

V rokoch 1866-1867 bol reštaurovaný slávny organ, pričom bol aj premiestnený na svoje terajšie miesto. Pri tejto príležitosti boli objavené a reštaurované aj nástenné maľby na severnej stene a neskôr aj v presbytériu. V súvislosti s generálnymi opravami dostal kostol v sedemdesiatych a potom v deväťdesiatych rokoch 19. storočia novú výmaľbu.

Po vzniku ČSR bola plánovaná väčšia oprava kostola. Začalo sa s ňou po roku 1923 po požiari mesta, kedy zhorela strecha kostola. Opravy sa predĺžili až do konca tridsiatych rokov 20. storočia. Nová generálna oprava kostola sa začala v rokoch 1948-1949. Vymenená bola krytina strechy, očistené stĺpy a klenby kostola, opravený bol krov i kamenné články.

Pôvodne sa plánovalo s rekonštrukciou elektroinštalácie a so zavedením vykurovania kostola, tiež sa mala vymeniť dlažba. Proticirkevné opatrenia štátu však rekonštrukciu interiéru kostola znemožnili. Dlhodobejšie organizovanie reštaurátorských prác sa začalo roku 1952. Bratia Kotrbovci takto zreštaurovali na náklady štátu hlavný oltár. Ďalšie oltáre boli zreštaurované farárom Františkom Dlugošom po roku 1989. Možno teda povedať, že sú zreštaurované všetky oltáre, kazateľnica i organ, prakticky celý interiér kostola. Reštaurovanie vonkajšej časti kostola ďaleko presahuje možnosti farského úradu.

Architektúra Kostola sv. Jakuba

Chrám sv. Jakuba v Levoči je dôležitým článkom v dejinách slovenskej architektúry. Umeleckohistorická analýza dokazuje, že touto stavbou prišiel na Slovensko vyspelý typ gotickej sieňovej architektúry v modifikácii stupňovitého trojlodia, t. j. pseudobazilikálnej haly. Medzi strednou loďou a bočnými loďami je určitý výškový rozdiel, ktorý je však podstatne menší ako majú baziliky.

Pôdorysná dispozícia levočského chrámu pôsobí neobyčajne vyváženým dojmom a tak isto aj jeho architektúra. Je výsledkom činnosti jednej alebo viacerých veľmi vyspelých stavebných hút, pravdepodobne ovplyvnených architektúrou Podunajska. Vyváženosť architektúry, pomerne jednoduché stĺpy štvorcového pôdorysu i jednoduchá krížová klenba vytvárajú dojem jednoduchosti tejto stavby. V skutočnosti ide o dielo naozaj vyspelej huty, čo dokazuje nielen dôsledná práca staviteľov, ale aj skutočnosť, že tento chrám je postavený podľa zásad stredovekej symboliky čísel, ktoré možno obdivovať najmä na francúzskych katedrálach.

Trojlodie, symbol najsvätejšej Trojice, je bežné aj v iných kostoloch. Dôležitejšie je, že klenba chrámu (symbol neba) spočíva na dvanástich stípoch, tak ako spočíva Cirkev na dvanástich apoštoloch. V latinčine sa význam slov ecclesia - kostol stotožňuje aj so slovom cirkev. Do chrámu sa vchádzalo pôvodne piatimi portálmi - symbol piatich rán Kristových.

Vnútorné rozmery kostola sú: dĺžka 49,5 m, šírka 22 m a výška strednej lode 19 m, zásluhou ktorých patrí levočský chrám medzi priestorovo najväčšie na Slovensku. Je zaujímavé, že pritom svätyňa je pomerne malá a tiež tri predné a posledné klenbové polia sú užšie ako tri v strednej časti lodí. Môže, ale nemusí to mať súvislosti so zmenou stavebného plánu počas stavby. Samostatný celok tvorí dnešná sakristia, tvorená tiež ako svätyňa majúca klenbové polia.

Kostol je osvetlený trojdielnymi gotickými oknami vyplnenými rôznymi geometrickými kružbami, zloženými z trojlistov a štvorlistov. Nad južným portálom je gotická rozeta. Z dvoch hlavných portálov je honosnejší južný, ktorým vstupoval do kostola mestský magistrát i významné návštevy. Je bohato profilovaný a na hlaviciach stĺpov sú umiestnené maskaróny s ľudskou a zvieracou podobou, ktoré mali symbolicky zabrániť vniknutiu nečistých síl do chrámu. Južná predsieň z druhej polovice 15. storočia má zaujímavú hviezdicovú klenbu, ktorej rebrá boli zvýraznené maľovaným ornamentom.

Severná predsieň mala pôvodne trámový strop, ale v prvej štvrtine 16. storočia dostala sieťovú klenbu, postavenú pravdepodobne na náklady vtedajšieho farára Jána Henckela. On dal postaviť aj účelovú budovu knižnice nachádzajúcu sa nad vchodom a kaplnkou sv. Juraja. Predpokladá sa, že erb na konzole patrí jemu a nie Turzovcom, ktorým sa pôvodne pripisoval. Severný portál má jednoduchšiu profiláciu ako južný. Z jeho predsiene vedie jednak gotický portál do kaplnky sv. Juraja a sú tu tiež renesančné portály vedúce k emporám a do knižnice. Hviezdicovú klenbu má aj západná empora. Najmladšími prístavbami kostola sú zadné kaplnky stojace po oboch stranách veže. Ktorá musela byť koncom 18. storočia demolovaná pre svoj zlý stavebno-technický stav, bola nanovo postavená v neogotickom slohu v rokoch 1852-1858 podľa plánov levočského architekta Fridricha Mücka. Práce viedol kamenársky majster Ľudovít Schmidt.

Interiér Kostola

Interiér Kostola je jedinečným múzeom stredovekého sakrálneho umenia. K mimoriadne cenným patrí najmä interiér kostola.

Hlavný Oltár

Hlavný oltár Chrámu svätého Jakuba v Levoči (zasvätený Panne Márii a svätému Jakubovi Apoštolovi) je neskoro gotická sakrálna pamiatka, dielo mimoriadnej umeleckej a historickej hodnoty. Je najcennejším a najobdivovanejším chrámovým artefaktom. Už pri vstupe do kostola upúta každého návštevníka nielen svojou monumentalitou ale aj výtvarným prevedením. So svojou výškou - 20,62 metra (najvyšší neskorogotický krídlový oltár na svete) - a šírkou - 6,27 metra - majestátne vypĺňa priestor záveru chrámového presbytéria. Jeho oltárne retabulum patrí k najväčším umeleckým dielam svojho druhu v zaalpskej Európe. Je to najstarší oltár v Strednej Európe.

Neskorogotický drevený hlavný oltár sv. Jakuba je s výškou 18,62 m najvyšším svojho druhu na svete. Hlavný neskorogotický drevený oltár patrí medzi najvyššie vo svete, dosahuje výšku 18,62 m, celý je z lipového dreva a vznikol v rokoch 1507 - 1517 v dielni sochára Majstra Pavla z Levoče, ktorý dal údajne svoju vlastnú podobizeň jednej z dvanástich sôch apoštolov na nádhernej kompozícii Poslednej večere v predele oltára.

Nástenné Maľby

Kostol sv. Jakuba v Levoči je známy predovšetkým svojimi gotickými tabuľovými oltármi. Popri nich akosi zanikajú nástenné maľby. Okrem toho, že ich je tu celý rad, mnohé z nich sú aj historicky a umelecky cenné. Väčšina z nich pochádza zo 14.-15. storočia. V stredoveku pomáhali vzdelávať sa negramotným obyvateľom mesta v oblastiach viery a mravov, a tak zohrávali významnú úlohu v prehlbovaní kresťanského vedomia a života veriacich. V 17. a 18. storočí stratili svoju funkciu a prakticky všetky boli prekryté výmaľbou kostola, prípadne novými omietkami. Objavené boli začiatkom 60. rokov 20. storočia.

Najstaršie nástenné maľby sa nachádzame v presbytériu za hlavným oltárom. Zachoval sa z nich však len fragment postáv dvoch žencov nachádzajúci sa pod novšími maľbami a možno ho datovať ešte pred rok 1350. Krátko potom dostalo presbytérium novú výzdobu. Maľby idú vo viacerých pásoch nad sebou. Spodný pás asi z roku 1390 prechádza celým presbytériom a tvoria ho maľby apoštolov striedané s maľbami prorokov. Apoštolovia majú okolo hlavy gloriolu a držia v rukách pásy s vetami z Creda - vyznania viery. Pásy s textom majú v rukách aj proroci. Výroky na nich sú analógiami zo Starého zákona k vyznaniu viery. Nad nimi, okolo pastofória, sú maľby obsahujúce v jednom páse naj svätejšiu Trojicu, Narodenie Krista a Ukrižovanie s postavou Piláta na boku. V strednom páse sú postavy sv. Margity, Jána Evanjelistu, žehnajúceho Krista a kňaza pozdvihujúceho Eucharistiu. Najvyšší rad vypĺňajú postavy sv. Apolónie, Agnesy, Doroty a Barbory. Je pravdepodobné, že všetky tieto maľby boli komponované okolo pôvodného malého pastofória a výstavbou nového pastofória v 15. storočí stratili čiastočne svoju funkciu a sčasti boli prekryté.

Na okrúhlych príporách sú postavy Trpiaceho Krista, sv. Kataríny, Doroty, Margity a Barbory, ďalej sv. Peter a Boh Otec. Po stranách prípor pokračuje kristologický cyklus zobrazujúci Zmŕtvychvstanie, Krista v predpeklí, Nanebovstúpenie, Posledný súd a Zoslanie Ducha svätého. Na južnej stene je Kristus symbolicky znázornený ako palmový strom, spod ktorého vyteká voda. Z jeho plodov sa sýtia jelene a vodou sa napájajú baránky. Tieto nástenné maľby boli objavené roku 1862 pri reštaurovaní pastofória.

Počas reštaurovania hlavného oltára odkryli bratia Kotrbovci pôvodnú výmaľbu kamenných článkov svätyne a klenby. Klenbu pokrývajú štvorcové kazety vyplnené štvorlístkovou kružbou s drevenou šesťcípou hviezdou uprostred. Aj víťazný oblúk je pomaľovaný motívom viniča, ktorý symbolizuje Krista.

Klasickým miestom pre nástenné maľby v kostoloch bývajú ich severné steny, ktoré nemávali okná. Aj v tomto levočskom chráme bola severná stena využitá na namaľovanie dvoch rozsiahlych cyklov mravoučného charakteru. V oboch sú obrazy zoradené do dvoch radov a navzájom sú spojené rámom. Reštauroval ich tiež František Storno. Morality roku 1872 a legendu o sv. Ladislavovi. Kresťanskými mravmi sa zaoberajú cykly nad dnešnou sakristiou: "Sedem skutkov milosrdenstva" a "Sedem hlavných hriechov". Čítajú sa sprava doľava.

Skutky milosrdenstva sú komponované pre ľudí vzdelaných, pre mešťanov, ktorí poznali ich symboliku. Dobrý skutok sa vždy koná postave, ktorú symbolizuje Kristus (podľa jeho výroku: Čokoľvek ste urobili jednému z týchto mojich najmenších bratov, mne ste urobili. Matúš, 25, 40). Symbolické je aj to, že Kristus je orientovaný k hlavnému oltáru. Dobré skutky konajú muž a žena v meštianskych oblekoch. V pozadí sú meštianske domy a chrámy, nad nimi sa vznášajú anjeli, ktorí sa ich skutkom tešia. Ide o nasledovné skutky milosrdenstva: zarmútených potešovať, pocestných ...

Informácie pre Návštevníkov

Chrám sv. Jakuba v Levoči - Hlavný oltár sv.Jakuba st. Chrám sv. Chrám sv. Chrám sv. Chrám sv. Zľavy sú nárokovateľné až po preukázaní sa platným preukazom. Zakúpením vstupenky prispievate na opravu Chrámu sv.Jakuba v Levoči.Upozornenie: Počas liturgických slávení v chráme (sv. Chrám sv.

tags: #finalny #kostol #dvo #ch