Františkánsky kláštor Bratislava: História a Architektúra

Františkánsky kostol Zvestovania Pána je lokalizovaný v centre Bratislavy. Je super, že sa bratia františkáni vydali touto cestou, ktorá je v iných krajinách bežná. Že kostoly sú tu pre ľudí a útechu, oddych, pokoj, silu, ale tiež pre poznanie. Verím, že aj ďalšie bratislavské kostoly sa vyberú touto cestou.

Staré kostoly sú živou históriou, miestami s energiou generácií ľudí, ktorí v nich hľadali pomoc, duchovnú posilu a zmysel života. Bratislava je na kostoly bohatá a mnohé z nich sú nielen kresťanskými svätostánkami, ale aj historickými pamiatkami.

História františkánov v Bratislave siaha až do polovice 13. storočia. Rád si v Bratislave vybudoval rozsiahly komplex s kláštorom a ranogotickým kostolom, vysväteným v roku 1291 za prítomnosti uhorského kráľa Ondreja III.

Po roku 1291 vzniklo gotické mesto, uzavreté do hradieb. Do vnútorného mesta bola zahrnutá cirkevná časť románskeho Podhradia, dom ostrihomského arcibiskupa a kláštor františkánov s rozsiahlou záhradou obohnanou kamenným múrom (1870m !).

Rakúske kroniky spomínajú, že v roku 1273 za vpádu českého kráľa Přemysla Otakara II. viaceré ženy z mesta hľadali v ich kláštore útočište. 24. marca 1297 biskup Jakub, za prítomnosti uhorského kráľa Ondreja III., ostrihomského arcibiskupa Lodomera, cirkevných a svetských hodnostárov, ako aj veľkého počtu veriaceho ľudu, posvätil kostol Zvestovania Panny Márie (Zvestovania Pána).

Kostol Zvestovania Pána, má dlhú históriu. Kostol nechal postaviť uhorský kráľ Ladislav IV. Kumánsky v 13. storočí ako pamiatku na víťazstvo nad českým kráľom Přemyslom Otakarom II. v bitke na Moravskom poli. Kostol bol postavený v gotickom slohu ako jednoduchý jednoloďový chrám.

Je v súčasnosti najstarší funkčný kostol na území Starého mesta - Bratislavy. Viac než 2 storočia boli bratislavskí richtári volení vo františkánskom kostole. Kostol s priľahlými kaplnkami a kláštorom vytvárajú unikátny komplex, ktorý v sebe spája architektonické, výtvarné a duchovné umenie rôznych období.

Od počiatku tu mala sídlo tzv. Mariánska uhorská františkánska provincia, ktorá bola najstaršou františkánskou provinciou v Uhorsku. Veľakrát sa tu počas histórie konali tzv.

Po bitke pri Moháči v roku 1526, keď sa politické vedenie Uhorska presídlilo do Bratislavy, zasadali v priestoroch kláštora predstavitelia stavov. V stredoveku sa tu volil mestský richtár a v r. 1526 tu za uhorského kráľa zvolili prvého Habsburga - Ferdinanda I.

Kláštor bol sídlom provinciálneho ministra až do roku 1900, kedy bolo prenesené do Budapešti. Po obnovení Provincie Najsvätejšieho Spasiteľa v roku 1924 sa opäť stal sídlom provinciálneho ministra, avšak už nie Mariánskej, ale obnovenej provincie Najsvätejšieho Spasiteľa.

Od roku 1610 sa v bratislavskom kláštore spomína filozofická škola, ktorá bola v roku 1750 uznaná Generálnou kapitulou v Ríme za generálne štúdium. Vysokú úroveň mala aj hudobná činnosť bratislavských Františkánov, v 16. -17. storočí mala popri Dóme sv. Martina už európsku povesť a preukázateľnú históriu. Pôsobil tu väčší hudobný zbor.

Františkánsky kostol patril medzi významné miesta bratislavských korunovačných slávností a s ohľadom na korunovácie, pri ktorých sa vo františkánskom kostole pasovali noví rytieri uvoľnili františkáni časť záhrady pre rozšírenie komunikácie.

Presbytérium kostola je v súčasnosti zreštaurované v pôvodnom gotickom štýle s príjemnou gotickou nepravidelnou ornamentálnou výmaľbou okolo okien a so vzácnymi umeleckými kamenárskymi detailami z konca 13.

Na hlavnom oltári z polovice 18. storočia sú pôvodné barokové sochy sv. Štefana, 1. uhorského kráľa a jeho syna, sv. Imricha. a pri nej archanjela Gabriela, ktorý v slávnostnom postoji a geste zvestuje Panne Márii, že sa stane Matkou Spasiteľa. Vitráž je z konca 19. storočia.

Pôvodne gotická loď kostola bola po zemetraseniach, ktoré zasiahli Bratislavu v r. 1586 a 1590, prebudovaná v renesančnom štýle a táto prestavba lode bola ukončená v r.1619. Všetky oltáre v lodi sú barokové.

Centrom najväčšieho oltára v lodi je gotická socha Piety zo 14. z mramoru . a motívy zo života sv.

Šesťboká gotická veža bola k južnej strane lode pristavená v rokoch 1410 - 1420. Počas výstupu na vežu návštevníkov čakajú zaujímavé exponáty, ako napr. srdce pôvodného zvona, špička z vrcholu veže.

V bývalej hornej sakristii je možné vidieť výber najreprezentatívnejších umeleckoremeselných diel z drahých kovov a liturgických odevov z inventára františkánskeho kostola a kláštora. Spomedzi dochovaných zlatníckych liturgických predmetov je najstarším strieborná kadidelnica datovaná rokom 1208.

Možnosť výstupu na vežu, prehliadka klenotnice a VR vizualizácia je za poplatok 1 EUR.

Kaplnka sv. Jána Evanjelistu

V 60. rokoch 14. storočia (cca 1367 - 1370) dal richtár Jakub ku severnej stene kostola pribudovať nádhernú gotickú Kaplnku sv. Jána Evanjelistu, ktorá patrí k vrcholným dielam gotiky francúzskeho typu na Slovensku. a ohňom úplne zničený.

Reprezentatívnu kaplnku postavili ako bočnú prístavbu františkánskeho Kostola Zvestovania Panne Márii z konca 13. storočia zrejme už niekedy v 50. - 60. rokoch 14. storočia. Novopostavená kaplnka mala slúžiť podľa všetkého ako pohrebná kaplnka rodine bratislavského richtára, pričom v tejto súvislosti sa spomína v listine z roku 1361 richtár Jakub. Postavená bola v štýle klasickej fázy francúzskej katedrálnej architektúry a patrí do skupiny tzv. krásnych kaplniek 14.

Patrocínium: sv. Vznik: cca 50. - 60. roky 14.

Kaplnka sv. Jána Evanjelistu je postavená ako bočná prístavba kostola. Z kaplnky vedie vchod ku kryptám, kde sa v minulosti nechávali pochovávať okrem bratov františkánov aj slávne rody uhorského kráľovstva, šľachtici a biskupi. V kaplnke je vystavený najväčší známy barokový obraz na Slovensku.

Kaplnka je súčasťou františkánskeho kostola a využíva sa aj ako výstavný priestor. Je v pomerne dobrom stave. Kostol s kaplnkou stojí v historickom centre mesta a je prístupný primárne z Františkánskeho námestia. Kaplnka je voľne prístupná mimo časy sv.

V roku 1439 bol kláštor ťažko poškodený požiarom a v roku 1590 utrpel škody pri zemetrasení. Je pravdepodobné, že v oboch prípadoch bola zasiahnutá aj kaplnka. Do stredovekej podoby stavby výrazne zasiahla baroková prestavba celého kláštorného komplexu v 17. a 18. storočí. K západnému priečeliu pribudli prístavby, pričom bol zamurovaný západný bohato zdobený portál. Približne od polovice 18.

Obnovy sa kaplnka dočkala v roku 1831 a inicioval ju minister františkánskej provincie Panteleon Golesényi pri príležitosti korunovácie Ferdinanda V. Na jej realizáciu sa mu podarilo získať finančnú podporu aj od viacerých šľachticov. Ukončená bola slávnostným posvätením 27. decembra 1831. V hornom podlaží vymaľovali steny, vymenili okenné tabule a reštaurovali obrazy. V dolnom podlaží zrejme v tomto období rozdelili priestor a vytvorili tam kostnicu a ďalšie hrobové niky.

Oprava kaplnky sa stala aktuálnou opäť koncom 19. storočia v súvislosti s prácami na novej veži františkánskeho kostola. Návrh na obnovu predložil architekt Fridrich Schulek, napokon sa však pre nedostatočné financovanie neuskutočnila. Výskum kaplnky pred obnovou priniesol významné objavy na západnom priečelí - odkrytý bol západný portál s poškodenou sochárskou výzdobou i plastické členenie fasády prekryté barokovou prístavbou. Taktiež sa ukázalo, že exteriér objektu je v horšom stave, než sa myslelo. Na oporných pilieroch musela byť vymenená tretina až polovica hmoty ich soklov a armovania. Práce na severnej fasáde kaplnky boli ukončené 3. decembra 1910.

- Kaplnka vychádza z typu Sainte Chapelle a je štýlovo blízka Kaplnke sv. Kataríny kláštora dominikánoch v rakúskom Imbachu, ako aj Kaplnke sv. Elígia Dómu sv. Štefana vo Viedni. Spolu s kaplnkou pri Kostole Sv. Ladislava v Spišskom Štvrtku a južnou kaplnkou pri Katedrále sv.

- Dlhé roky odborníci opisovali kaplnku ako stavbu, ktorá vznikla až po roku 1361 a jej stavba sa mohla pretiahnuť aj na začiatok 15. storočia. Dôvodom bolo využitie viacerých na svoju dobu moderných prvkov, ktoré sa aj vo viedenskom prostredí rozšírili až na prelome 14. a 15. storočia a jej pripisovaná práci Majstra Michala. Najnovšie závery odborníkov ale naznačujú výstavbu už v 50. a 60. rokoch 14. storočia, čo znamená, že staviteľ kaplnky mal prehľad o najnovších prúdoch v gotickej architektúre vtedajšieho Rakúska a samotná kaplnka mohla slúžiť ako inšpirácia mladších stavieb.

- Pri mapovaní pamiatok v rámci Uhorska zameral významný rakúsky znalec pamiatok Fridrich Schmidt v 60. rokoch 19.

- Kaplnka je dvojpodlažná, pričom dolné podlažie, ktoré malo slúžiť ako miesto posledného odpočinku, je z veľkej časti zapustené pod úroveň terénu.

- Horné podlažie je zaklenuté troma poliami krížovej rebrovej klenby, ktorú dopĺňa rebrová klenba polygonálneho záveru. Nájdeme tu aj štyri visuté svorníky, ktoré majú podobu trojlistov s erbovými štítmi uprostred. Tie mali ešte v 19.

- Západný portál mal bohato členené ostenia a sochársku výzdobu v tympanóne členenom dvoma lomenými oblúkmi po stranách. Kľačiace postavy sú dnes už neidentifikovateľné, keďže boli podobne ako veľká časť ostatných ozdobných prvkov zosekaná.

- Niekoľko rokov po objavení portálu boli zo strany mesta silné snahy zbúrať barokovú prístavbu a odkryť tak opätovne západné priečelie kaplnky s vysokým štvordielnym oknom a portálom.

- Kaplnka bola prístupná okrem západného portálu aj dvoma rozdielne veľkými arkádovými oblúkmi z južnej strany, z priestoru kláštorného kostola.

Ďalšou kaplnkou, postavenou pri sakristii, južne od hlavnej lode je Kaplnka sv. v r. Čelná gotická fasáda bola v roku 1745 prestavaná v barokovom štýle a nad vstup bolo osadené súsošie Immaculaty s dvoma anjelmi.

Kláštorná záhrada františkánov

Kláštorná záhrada františkánov patrí k najstarším záhradným úpravám na území Bratislavy.

Kláštorné záhrady sa rozvíjali od stredoveku a tvorili významnú súčasť kláštorných komplexov.

Pri kostole bol kláštor, ktorého súčasťou bola pravdepodobne už vtedy kláštorná záhrada. V r. 1457 sa uskutočnila veľká oprava kamenného záhradného múru.

Táto murovaná ohrada mala okrem ochrany záhrady pred vstupom a pohľadom zvonka aj architektonickú funkciu uzatvárať celistvosť kláštorného komplexu a dotvárala celistvosť kompozície záhradného interiéru. Popritom plnila úžitkovú funkciu zadržiavanie tepla, pôsobila ako vetrolam, zabraňovala prieniku prízemných mrazov a chránila mikroklímu záhrady.

Na rozľahlej ploche záhrady pestovali františkáni nielen zeleninu a ovocie, ale aj liečivé byliny, potrebné pri ošetrovaní chorých v kláštornom hospitáli.

V období baroka sa pristúpilo k úprave veľkej františkánskej záhrady, ktorá mala pôvodne obdĺžnikový tvar.

Pri tejto úprave premenili stredovekú záhradu na barokovú. Ján Matej Korabinský spomína, že záhrada má prekrásnu úpravu s fontánou s výbornou horskou vodou.

V r. 1708 zaviedli vodovod nielen do kláštora, ale aj do veľkej záhrady s fontánou, aj do vnútornej záhrady - rajského dvora (menší uzavretý záhradný priestor obklopený krížovými chodbami).

Pri barokovej úprave dali františkáni namaľovať na stenu kláštora smerom do záhrady fresku Dávida hrajúceho na harfe a slnečné hodiny. Na Marquartovom pláne-mape z roku 1765 je znázornený pôdorys záhrady. Záhrada bola rozdelená na tri časti, z ktorých každá bola ozdobená ornamentom zbiehajúcim sa do stredu plochy.

Na tom istom pláne je vidno aj rajský dvor rozdelený na štyri časti do kríža vedenými cestičkami. Rajský dvor , v ktorom dnes rastie asi 180 ročná lipa sa dá pozrieť cez vstup do Františkánskeho kostola.

V roku 1723 malú záhradu renovovali. Vtedy vymaľovali stenu kláštora freskami, v r.1724 dal kňaz Matej Mak na stenu malej záhrady vymaľovať obraz kalvárie.

Pri úprave v r. 1896 v spolupráci s Bratislavským okrášľovacím spolkom a radou mesta Bratislavy boli zbúrané zvyšky murovanej záhradnej ohrady a nahradili ju ozdobným železným mrežovým plotom. Záhrada získala novú úpravu a historické jadro mesta otvorenú plochu zelene.

V druhej polovici 20. storočia bolo v záhrade detské ihrisko. V posledných rokoch pri zvýšení dopravy a akútnom nedostatku parkovacích miest vznikla tendencia budovať podzemné parkoviská aj v historických jadrách miest. Tak aj pod touto záhradou vzniklo podzemné parkovisko a záhrada bola upravená a čiastočne sprístupnená verejnosti (v roku 2010 bola sprístupnená od 1. júna do 1. septembra). Súčasná úprava má historizujúci charakter, ktorý pripomína niekdajšiu pravidelnú úpravu kláštornej záhrady.

Dnešná sadovnícka úprava záhrady je veľmi jednoduchá. Po obvode sú vysadené javory mliečne s malou kompaktnou guľatou korunou. Druhové zloženie tvoria bežné druhy. Nachádzajú sa tu tis obyčajný, ibištek sýrsky, tavoľník Bumaldov. Rajský dvor krášli lipa malolistá, ktorej vek sa odhaduje na 170-180 rokov.

Tabuľka: Významné udalosti v histórii Františkánskeho kláštora v Bratislave

- Stredoveké sakrálne stavby okrem samotného františkánskeho kostola nájdeme aj v blízkom okolí historického centra Bratislavy - Dóm sv. Martina, kostol klarisiek, Kaplnku sv. Kataríny či Kaplnku sv. Ladislava na radnici. Zo zaniknutých ide o Kostol sv.

Okrem barokových sôch svätcov, medzi ktorými je aj sv. Roch - ochranca proti moru, moju pozornosť najviac upútali dve bohato vyšívané zástavy z 30. rokov minulého storočia. „Kostolu ich darovali cechy rybárov a lodníkov,“ vysvetlil mi duchovný správca kostola Martin Kramara, ktorý v ňom slúži omše. Zaujalo ma tiež drevené okno napravo od oltára. „Kostol je týmto oknom prepojený so starou farskou budovou, kde býval kňaz.

Františkánsky kostol Zvestovania Pána je najstaršou zachovanou sakrálnou stavbou v Bratislave a jeho vysvätenie prebehlo v roku 1297.

V podzemí kostola a kaplniek sa nachádza 14 krýpt. V kaplnke je vystavený najväčší známy barokový obraz na Slovensku s úctyhodnými rozmermi 5 m x 5,65 m.

Tradícia vianočných betlehemov sa rozšírila vďaka sv.

Aha, ešte je otvorená aj Kaplnka sv. Jána evanjelistu v ľavej lodi kostola. Nazriem tak a už sa ponáram do hry svetla okennej mozaiky. Cítim ako sa na mňa dívajú svätí a uhorskí králi, ktorých sochy stoja po bokoch. Cestujem v čase.

Má tristo rokov a je naozaj majestátny. Kráľovná anjelov.

Zhora vyzerajú Uršulínky majestátne.

Pekne to tu spravili. Zeleň, oleandre, lavičky pre unavených pútnikov aj mini jazierko s oranžovým kapríkom. Osviežujúca oáza skrytá v horúcom meste! Oáza u františkánov.

Táto impozantná, 164 cm vysoká ozdoba, dominuje 85 metrov vysokej veže dómu. Po kompletnom zreštaurovaní a znovu pozlátení sa vrátila späť na podušku, ktorej veľkosť je asi 120 x 120 cm. Ešte pred tým bola vystavená v hlavnej chrámovej lodi.

Pri poslednom okienku zase strechy.

Františkánsky kostol, ktorý zasvätili zvestovaniu Panny Márie, má veľmi dlhú históriu. Podľa neovereného prameňa ho dal postaviť uhorský kráľ Ladislav IV. Kumánsky na počesť svojho víťazstva nad českým kráľom Přemyslom Otakarom II. v bitke na Moravskom poli v roku 1278. Kostol postavili v gotickom slohu ako jednoduchý jednoloďový chrám. Zemetrasenie, ktoré Prešporok postihlo v roku 1590, spôsobilo zrútenie gotickej krížovej klenby. V rokoch 1613 až 1616 ju nahradili renesančnou hrebienkovou klenbou. Pôvodné gotické presbytérium a bočné steny lode sa zachovali dodnes. Hlavný oltár pochádza z polovice 18. storočia. Na mieste pre obraz sa nachádza sklená maľba Nanebovzatia Panny Márie z konca 19. storočia, ktorá je zhotovená podľa pôvodnej olejomaľby z 18. storočia. Bočné oltáre sú barokové, pochádzajú z polovice 18. storočia. Kazateľnica z roku 1756 je rokoková, zdobí ju niekoľko pozoruhodných reliéfov.

Vo františkánskom kostole sa odohrávala jedna z tradičných ceremónií prešporských korunovácií uhorských kráľov. Susediaci františkánsky kláštor bol tiež svedkom dôležitých historických udalostí.

tags: #frantiskansky #klastor #blava