Františkánsky kláštor Malacky: História a súčasnosť

Očarujúcu sakrálnu pamiatku, Františkánsky kláštor a kostol, nájdete v Malackách. Sakrálny komplex tvorený kláštorom, kostolom ohraničený múrom so štyrmi baštami, sa označuje ako Čierny kláštor. Pôvodná farba kostola bola tmavopopolavá, resp. čierna. Okrem pomenovania Čierny kláštor sa používajú taktiež názvy Františkánsky kláštor či kostol. Stretnúť sa môžete i s názvom Kostol Nepoškvrneného počatia Panny Márie - ide o presné pomenovanie samotného kostola v rámci kláštorného areálu.

Pôvodne bol osamotený na kraji Malaciek. Pri ňom išla cesta východným smerom do Perneka a západným smerom do Rakúska. Po roku 1874 začali pribúdať okolité stavby, obkolesujúce kláštorný múr. Na mieste dnešného kostola a kláštora stál kedysi zrejme vodný hrad, neskôr prestavaný na lovecký kaštieľ, chránený múrom. Patril zemepanskému rodu Balassovcov. V rohoch celého objektu stáli bašty.

V polovici 17. storočia nový zemepán Pavol IV. Pálffy nechal prestavať tento objekt na kláštor. Povolal sem rád františkánov. Úlohou františkánov bolo zabezpečiť rekatolizáciu vtedy prevažne evanjelického panstva a šíriť vzdelanosť. Kláštor mal vlastnú školu.

Malacký kláštor existoval takmer 300 rokov. Patril medzi najväčšie a najvýznamnejšie na slovenskom území. Pôsobilo tu mnoho františkánskych osobností - hudobníkov, literátov, výtvarníkov, vedcov. Medzi nimi najviac vynikali v starších časoch Benignus Smrtník, Vojtech (Adalbert) Šimko, Berardus Seifried, Metod Gazdík, Eugen Kósa, v 20. storočí Mansvét Olšovský, Vendelín Kučera, Hyacint Haverla, Peter Esterle, Celestín Lepáček, Vševlad Gajdoš, Libor Mattoška, Rudolf Dilong, Svetloslav Veigl, Teodor Tekel a ďalší.

Kláštor bol zlikvidovaný v apríli 1950 príslušníkmi komunistickej moci. Dodnes sa františkáni do Malaciek nevrátili.

Gymnázium, ktoré tu pôsobilo v prvej polovici 20. storočia, patrilo medzi najvýznamnejšie školy v Československu. V kláštore vznikla rozsiahla zbierka kníh, medzi nimi aj vzácne latinské prvotlače z 15. storočia.

Počas existencie kláštora bola jednou z jeho hlavných úloh výchova a vzdelávanie rehoľníkov. Situácia sa zmenila za provinciála P. Mansvéta Olšovského, ktorý dosiahol, aby v nej mohli študovať aj žiaci, ktorí neboli členmi rehole. Ciele školy sformuloval takto: „Pripraviť mládež k jeho budúcemu životnému úkolu, k sústavnej práci ľudovej výchovy, umožniť mládeži vyššie štúdiá akademické na tuzemských a zahraničných univerzitách.“

Školský rok sa začal v septembri 1927. Upravené priestory boli slávnostne odovzdané verejnosti počas osláv 700. výročia smrti sv. Františka 2. októbra 1927.

Gymnázium sa napokon obnovilo, patronát a výučba však už nespadá do pôsobenia františkánov. Tí sa sem i napriek tomu radi vracajú. Urobili tak i v piatok 4. októbra na sviatok sv. Františka. Na gymnáziu strávili celé doobedie. Debatovali, smiali sa i rozoberali dnešný svet so študentmi gymnázia. Svoje pôsobenie františkáni ukončili svätou omšou. Piatok sa tak stal výnimočným dňom nie len v histórii Spojenej školy sv. Františka Asisského, ale i Malaciek. V tento deň sa nadviazalo na silnú tradíciu a započalo sa v jej pokračovaní. Bratia rehoľníci sa rozhodli na školu vracať a pokračovať v príprave mládeže k životnému údelu. Priniesli so sebou nielen závan histórie, ale i harmóniu, pokoru a múdro. Najmä však pokoj a dobro, tak ako znie františkánsky pozdrav.

V súčastnosti ja v objekte nachádza Spojená škola sv. Františka Assiského.

Kostol Nepoškvrneného počatia Panny Márie

Do obdobia založenia kláštora spadá aj založenie kostola spojeného s kláštorom chodbami a chórom. Na mieste dnešného františkánskeho kostola však najskôr stál renesančný kaštielik. Kostol bol dokončený v roku 1653 a gróf Pavol Pálfi ho daroval spolu s kláštorom františkánskemu rádu. Kostol je s kláštorom spojený chodbami a chórom.

Chrám tvorí baroková chrámová loď s bočnými kaplnkami, zakončená vpredu svätyňou. Vzadu je chrámová loď zakončená chórom. V strede kostola na stene vpravo je kazateľnica. Pod kazateľnicou je vchod do Kaplnky Bolestnej Panny Márie a Márie Magdelény. Za ňou sa nachádza kaplnka Svätých schodov.

Tá bola pravdepodobne postavená spolu s chrámom na príkaz Pavla IV. Pálffyho. Sväté schody sú kópiou jeruzalemských schodov, po ktorých išiel Kristus k Pilátovi. Po schodoch na ľavom schodisku sa vystupuje na pamäť umučenia Krista kľačiačky. Sväté schody sú obľúbeným miestom pútnikov a turistov.

Vzadu na ľavej strane kostola je vchod do Loretánskej kaplnky. V strede je Lurdská kaplnka a vedľa nej Boží hrob - architektonicky hodnotný objekt vytvorený podľa jeruzalemského originálu. Vpredu sa nachádza “pálffyovská kaplnka”. Skvostnou pamiatkou v kostole je barokový hlavný oltár Nepoškvrneného počatia Panny Márie zo začiatku 18. storočia. V chrámovej lodi sa nachádzajú ďalšie tri oltáre.

Na ľavej strane svätyne sa nachádza epitaf (náhrobok) palatína Mikuláša V. Pálffyho z roku 1741. Tento náhrobok patrí medzi najvýznamnejšie diela svojho druhu nielen na našom území. Steny chrámu boli pôvodne iba vybielené bez dekorácií a malieb. Dnešnú podobu dostali steny chrámu vďaka maľbám z roku 1928.

K presbytériu kostola je pristavená chrámová veža, v ktorej bolo pôvodne päť zvonov. Dnes sa v nej nachádzajú dva zvony, oba ozdobené rodovým erbom Pálffyovcov.

Sväté schody sú kópiou jeruzalemských schodov, po ktorých išiel Kristus k Pilátovi. Po schodoch na ľavom schodisku sa vystupuje na pamäť umučenia Krista kľačiačky.

Sväté schody pozostávajú z dvoch schodísk oddelených stenou a prepojených hornou plošinou. Schodov je dvadsaťsedem a sú v nich uložené relikvie svätých Detéria, Valentína a Blaženy (Beatrix). Po schodoch vľavo sa vystupuje nahor kolenačky. Pri tejto pobožnosti sa odriekajú modlitby a každý schod sa pred vstupom naň z úcty k relikviám pobozká. Po schodoch vpravo sa schádza nadol vzpriamene, nie sú v nich žiadne relikvie.

Pravé schodisko nebolo v kaplnke vždy. Bolo postavené až pri veľkej rekonštrukcii tejto kaplnky v rokoch 1902 - 1903. Vybudovaním druhého schodiska vznikla hore plošina, cez ktorú sa dá prechádzať z jedného schodiska do druhého. Na plošine sa nachádzajú dva oltáre. Ľavý tvorí kríž s Ukrižovaným a sochami Panny Márie a svätého Jána po bokoch kríža. Pravý tvorí socha bičovaného a tŕním korunovaného Krista. Tento oltár má názov Ecce homo - Ajhľa, človek.

Kaplnka Svätých schodov má veľkú návštevnosť aj vďaka odpustkom, ktoré tu môžu veriaci získať. Po prvýkrát bola možnosť získania plnomocných odpustkov Svätým schodom udelená pápežom Inocentom XI..

Kaplnka Svätých schodov je otvorená denne pred a v čase konania omše od 6.30 h do 19.30 h (omše začínajú Po-So: o 7.00 h a 18.30 h; Ne: o 7.00, 9.00, 11.30 a 18.30 h). V prípade záujmu o návštevu v inom čase, treba kontaktovať farský úrad.

Alojzom Veselým bol zamurovaný pri veľkej rekonštrukcii vchod do kaplnky z dvora a v kaplnke bol zakrytý novým oltárom. Aby bola kaplnka prístupná aj z nádvoria kostola, bol do nej prerazený nový vchod.

Pohľad na kostol a kláštor.

Krypty pod kostolom

Pod chrámovou loďou a kaplnkami na ľavej strane sú po celej dĺžke kostola rozsiahle podzemné pohrebiská - krypty. Sú v nich pochované štyri desiatky významných členov pálffyovského rodu, františkáni a bohatší obyvatelia mesta a okolia. Celkovo našlo v kryptách odpočinok približne 200 ľudí, ktorí tu boli pochovaní od 17. do 19. storočia.

Súčasťou pohrebiska je aj pálffyovská pohrebná kaplnka, ktorá bola do polovice 19. storočia bočnou kaplnkou kostola - kaplnkou svätej Anny.

Krypty v priebehu histórie prechádzali rôznymi prestavbami, ktoré sú zachytené v kronike kostola, nakoľko františkáni si viedli pomerne podrobnú dokumentáciu. Napríklad v roku 1945 došlo k zamurovaniu drevených a kovových truhiel v prednej časti krypty, nakoľko sa františkáni obávali, že dôjde k ich znesveteniu, respektíve vyrabovaniu.

Vojna, ako aj vyhynutie rodu malackých Pálfiovcov sa zrejme podpísali pod to, že viaceré otvory na rakvy v kaplnke neboli nikdy zaplnené. Ostatní členovia rodu po vyvlastnení majetkov v roku 1948 totiž usúdili, že bezpečnejší pre nich bude život v Rakúsku, všetko nechali tak a ušli.

V časoch komunizmu sa o kryptách a telách významných šľachticov uložených pod kostolom len šepkalo, akoby išlo o čosi neželané, ba možno ani nie skutočné. Podzemné priestory chátrali a spolu s nimi aj mnohé tam uložené cenné predmety, relikvie, zlatom a striebrom vyšívané kňazské rúcha.

Podľa Mgr. Pavla Vrableca, PhD. vandali v roku 1992 napáchali trestuhodné skutky pri rušení pokoja mŕtvych a pri jednom zo svojich stretnutí v kryptách, kde hľadali netušené poklady, sa od horiaceho svietnika chytili kňazské rúcha a iné textílie, až začal horieť kostol. Vzápätí prišlo k šokujúcim odhaleniam. Vykrádači nielenže chceli rabovať, ale aj nezmyselne ničiť. Mŕtvym pobrali šperky, hlavy, oblečenie a mnoho cenných predmetov.

Vykrádači hrobov vykopali asi 30 tiel františkánov v domnienke, že nájdu ďalšie cennosti. Telá františkánov totiž boli zabalené v plachte a voľne položené v piesku. Ukradnuté lebky boli neskôr nájdené a podrobené testom DNA. Keďže sa pri porovnávaní zistilo, že sú zhodné s kosťami, ktoré zostali v truhlách, boli vrátané na pôvodné miesto.

Zub času, vandali, ale aj požiar si vyžiadali rekonštrukciu krýpt v roku 2002. Počas požiaru v kaplnke zhoreli, alebo boli dymom zničené vzácne maľby na stenách.

V priebehu rekonštrukcie sa vymenila poškodená omietka v kaplnke a pristúpilo sa k zreštaurovaniu krýpt, vďaka čomu mohli byť sprístupnené verejnosti.

Krypty počas komunizmu chátrali, v roku 1992, sem niekoľkokrát vnikli miestni okultisti, ktorí prastaré pohrebisko znesvätili. Dnes sú tajuplné podzemné priestory zrekonštruované a spoločne so vstupnou kaplnkou predstavujú jedinečnú múzejnú expozíciu, ktorá slúži ako lapidárium historických sôch z mesta Malacky je doplnená zaujímavým dokumentačným materiálom.

V studenom a vlhkom kláštornom podzemí podľa záznamov odpočíva 40 posledných členov z rodiny Pálfiových. Ich rod bol veľmi rozvetvený a svoje panstvá mali po celom Slovensku, ale i v zahraničí. Boli však súdržní, a tak sa rozhodli všetkých zosnulých členov svojho rodu pochovať na jednom mieste. Žreb padol na Malacky, zostáva však záhadou, prečo si zvolili za miesto posledného odpočinku práve tento kostol.

Vo svojej pôvodnej modlitebni s oltárom v Kaplnke sv. Anny, ktorú mali prenajatú na súkromné omše, dali do stien vyhĺbiť otvory na rakvy. Tie sú zakryté mramorom so zlatými nápismi mien a dátumom smrti pochovaných. Nachádza sa tu napríklad telo Mikuláša 5. Pálfiho, ktorý zomrel v roku 1732, či srdce Jána Pálfiho, ktoré je uložené v striebornej kazete a dnes ho, rovnako ako viacero zachovaných cenností, na požiadanie ukáže miestny pán farár.

Interiér krypty.

Krvácajúce srdce

Pôvodne sa v kryptách nachádzalo aj srdce palatína Pavla IV- zakladateľa kláštora, ktorý za zásluhy v boji proti Turkom bol poctený tým, že mohol byť pochovaný v Dóme sv. Pavol IV chcel, aby jeho srdce bolo uložené v Malackách, pretože má k tomuto mestu blízky vzťah. On sám však v testamente napísal, že chce byť pochovaný v Bratislave v Dóme. Sv. Martina, kde má byť uložené jeho telo v kapucínskom habite a chce, aby srdce bolo vyňaté z tela a uložené vo Viedni u Kapucínov. V skutočnosti však po smrti Pavla IV bolo srdce dopravené do Malaciek, no nikto nevie prečo.

Z písomných dokladov je zrejmé, že Pavlov syn Ján III. si želal, aby bol pochovaný pri svojom otcovi a svoje srdce chcel mať pri otcovom srdci v Malackách. Od konca 17. storočia tak boli v Malackách dve srdcia, pre ktoré boli spravené na začiatku 18. storočia strieborné schránky. Srdcu Pavla IV sa pripisovala zázračná moc, nakoľko vždy pred začiatkom vojnových konfliktov krvácalo. Vo františkánskej kronike sa nachádza zápis z roku 1716, podľa ktorého v tomto roku a niekoľko rokov predtým srdce krvácalo. Pisateľ hovorí, že to videl na vlastné oči. Z tohto vznikla legenda, že srdce krvácalo a malo krvácať, keď sa na Malacky blížili pohromy.

Dokonca jedna verzia hovorí, že ak si Pálfiovci voči malackým františkánom neplnili povinnosti, vtedy začalo srdce krvácať. Aká je skutočnosť, nevieme. Podľa odborníkov tento úkaz je aj vedecky vysvetliteľný, lebo pri balzamovaní môže byť na niektorých miestach vrstvička tenšia a krv zvnútra si v istých okamihoch nájde cestičku von. Dnes poznáme iba zápis z roku 1830, ktorý uvádza, že srdcia boli dve a počas prestavby boli odvezené do tunajšieho kaštieľa, no naspäť sa vrátilo len jedno.

Legenda o bombe

Je však aj druhá pozoruhodnosť, ktorá sa viaže ku kryptám a kláštoru nad nimi. Počas 2. svetovej vojny strojárenská fabrika v Malackách vyrábala súčiastky do zbraní pre nemeckú armádu.

Raz, keď sa spojenci chystali tento závod bombardovaním zničiť, omylom zhodili bombu gigantických rozmerov na kláštor. Tá práve počas omše mala preletieť strechou poza oltár až do podzemných priestorov krýpt - tesne vedľa miestnosti, v ktorej sa pred bombardovaním skrývali malacké ženy a deti. A stalo sa, čo nik nečakal - bomba nevybuchla!, rozpráva legendu Mgr. Pavol Vrablec, PhD.

Skutočnosť však podľa neho bola taká, že bomba sa iba obtrela o vonkajšiu stenu kostola a ostala ležať na dvore.

Praktické informácie pre návštevníkov

Celý komplex Čierneho kláštora je zapísaný Ústrednom zozname kultúrnych pamiatok. Okrem pomenovania Čierny kláštor sa použivajú taktiež názvy Františkánsky kláštor či kostol. Stretnúť sa môžete i s názvom Kostol Nepoškvrneného počatia Panny Márie - ide o presné pomenovanie samotného kostola v rámci kláštorného areálu.

Kostol a kvadrum: prístupné v čase bohoslužieb. Krypty: v kryptách pod kostolom je expozícia Múzea Michala Tillnera. Na prehliadku sa treba objednať aspoň deň vopred. Vjazd do areálu kláštora je umožnený len vozidlám so špeciálnym povolením. Ak chcete zaparkovať v okolí, odporúčame vám využiť parkovisko na Mierovom námestí oproti mestskému parku. Ďalšou možnosťou sú parkoviská v okolí mestského úradu (inkubátora) alebo parkovacie miesta pozdĺžne s Radlinského ulicou či pri .

Po prehliadke areálu kláštora vám odporúčame navštíviť aj neďalekú synagógu, ktorá sa nachádza od Čierneho kláštora približne päť minút chôdze. Oddýchnuť si môžete na lavičke v mestskom parku a určite si všimnite i sochy a pamätníky, ktoré sa v ňom nachádzajú.

Krypta pod františkánskym kostolom Nepoškvrneného Počatia Panny Márie je súčasťou Múzea Michala Tillnera. Otváracie hodiny: Po - Pia: 9.00 - 12. 00h, 13.00 - 17.00 h. Vstupné do múzea: dospelý - 3 €, dieťa - 2 €.

Adresa múzea:

Múzeum Michala Tillnera
Záhorácka 2960/33
901 01 Malacky

Kontakt:
Telefón: +421 34 772 22 86

Otváracie hodiny:
Pondelok - Piatok: 9:00 - 12:00, 13:00 - 17:00

Vstupné:
Dospelí: 3 €
Deti: 2 €

Prehliadku nahláste, prosím, aspoň deň vopred.

Tabuľka: Významné osobnosti pôsobiace v kláštore

tags: #frantiskansky #klastor #malacky