Očarujúcu sakrálnu pamiatku, Františkánsky kláštor a kostol, nájdete v Malackách. Kláštorné námestie, ktoré tvorí centrum mesta a je srdcom Malaciek, nesie názov po jednej z dominánt - bývalom františkánskom kláštore. Tento sakrálny objekt tvorený kostolom Nepoškvrneného počatia Panny Márie, kláštorom a štyrmi baštami sa označuje ako Čierny kláštor pre jeho pôvodnú tmavú farbu.
Na mieste dnešného františkánskeho kostola však najskôr stál renesančný kaštielik. Na mieste dnešného kostola a kláštora stál kedysi zrejme vodný hrad, neskôr prestavaný na lovecký kaštieľ, chránený múrom. Patril zemepanskému rodu Balassovcov. V polovici 17. storočia nový zemepán Pavol IV. Pálffy nechal prestavať tento objekt na kláštor. Povolal sem rád františkánov. Úlohou františkánov bolo zabezpečiť rekatolizáciu vtedy prevažne evanjelického panstva a šíriť vzdelanosť. Kláštor mal vlastnú školu. Gymnázium, ktoré tu pôsobilo v prvej polovici 20. storočia, patrilo medzi najvýznamnejšie školy v Československu. V kláštore vznikla rozsiahla zbierka kníh, medzi nimi aj vzácne latinské prvotlače z 15. storočia. V súčastnosti ja v objekte nachádza Spojená škola sv. Františka Assiského.
Kostol bol dokončený v roku 1653 a gróf Pavol Pálfi ho daroval spolu s kláštorom františkánskemu rádu. Stavba kostola a úprava kláštora bola dokončená až v roku 1653. V tomto roku zakladateľ Pavol Pálffy kláštor s kostolom slávnostne odovzdal františkánom, aby sa ujali pastoračnej činnosti. Renesančne - barokový kostol bol vybudovaný v druhej polovici 17. storočia. Kostol bol koncom 19. storočia rozšírený a upravený.
Kostol je s kláštorom spojený chodbami a chórom. Do obdobia založenia kláštora spadá aj založenie kostola spojeného s kláštorom chodbami a chórom. Chrám tvorí baroková chrámová loď s bočnými kaplnkami, zakončená vpredu svätyňou. Vzadu je chrámová loď zakončená chórom. V strede kostola na stene vpravo je kazateľnica. Pod kazateľnicou je vchod do Kaplnky Bolestnej Panny Márie a Márie Magdelény. Za ňou sa nachádza kaplnka Svätých schodov.
Interiér kostola
Po vstupe do chrámu pozornosť každého návštevníka upúta veľkoleposť hlavného oltára. Pochádza z prvej polovice 18. storočia. Celý je vyrezávaný z dreva, kolorizovaný a bohato pozlátený. Skvostnou pamiatkou v kostole je barokový hlavný oltár Nepoškvrneného počatia Panny Márie zo začiatku 18. storočia. V chrámovej lodi sa nachádzajú ďalšie tri oltáre. Na ľavej strane svätyne sa nachádza epitaf (náhrobok) palatína Mikuláša V. Pálffyho z roku 1741. Steny chrámu boli pôvodne iba vybielené bez dekorácií a malieb. Dnešnú podobu dostali steny chrámu vďaka maľbám z roku 1928.
Kaplnka Svätých schodov
V juhozápadnej časti kostola je umiestnená kaplnka Svätých schodov. V zadnej časti lode je vstup do najcennejšieho miesta kostola - Kaplnky Svätých schodov. Tieto schody sú kópiou schodov v Jeruzaleme, kde kráčal Ježiš Kristus k Pilátovi Pontskému. V roku 1953 bola kaplnka vybudovaná a v roku 2002 rekonštruovaná.
Sväté schody sú kópiou jeruzalemských schodov, po ktorých išiel Kristus k Pilátovi. Sväté schody sú na svete troje. Celý komplex pozostáva z dvoch schodísk oddelených stenou a prepojených hornou plošinou. Schodov je dvadsaťsedem a sú v nich uložené relikvie svätých Detéria, Valentína a Blaženy (Beatrix). Po schodoch vľavo sa vystupuje nahor kolenačky. Pri tejto pobožnosti sa odriekajú modlitby a každý schod sa pred vstupom naň z úcty k relikviám pobozká. Po schodoch vpravo sa schádza nadol vzpriamene, nie sú v nich žiadne relikvie. Pravé schodisko nebolo v kaplnke vždy. Bolo postavené až pri veľkej rekonštrukcii tejto kaplnky v rokoch 1902 - 1903. Vybudovaním druhého schodiska vznikla hore plošina, cez ktorú sa dá prechádzať z jedného schodiska do druhého. Na plošine sa nachádzajú dva oltáre. Ľavý tvorí kríž s Ukrižovaným a sochami Panny Márie a svätého Jána po bokoch kríža. Pravý tvorí socha bičovaného a tŕním korunovaného Krista. Tento oltár má názov Ecce homo - Ajhľa, človek. Alojzom Veselým bol zamurovaný pri veľkej rekonštrukcii vchod do kaplnky z dvora a v kaplnke bol zakrytý novým oltárom. Aby bola kaplnka prístupná aj z nádvoria kostola, bol do nej prerazený nový vchod.
Kaplnka Svätých schodov má veľkú návštevnosť aj vďaka odpustkom, ktoré tu môžu veriaci získať. Po prvýkrát bola možnosť získania plnomocných odpustkov Svätým schodom udelená pápežom Inocentom XI.. Predstavený kláštora Metod Gazdík sa postaral, aby sa tu dali získavať odpustky až dodnes. Pápež Pius IX. potvrdil odpustky, o ktoré žiadal Metod Gazdík „na večné časy“.
Kaplnka Svätých schodov je otvorená denne pred a v čase konania omše od 6.30 h do 19.30 h (omše začínajú Po-So: o 7.00 h a 18.30 h; Ne: o 7.00, 9.00, 11.30 a 18.30 h). V prípade záujmu o návštevu v inom čase, treba kontaktovať farský úrad.
Podzemné krypty
Podzemie pod malackým Kostolom Nepoškvrneného Počatia Panny Márie ukrýva starodávne krypty. Jedinečnou turistickou atraktivitou Malaciek sú podzemné krypty pod starým františkánskym Kostolom Nepoškvrneného Počatia Panny Márie, ku ktorému prilieha františkánsky kláštor. Toto podzemie dali približne pred 350 rokmi postaviť Františkáni pre zosnulých členov svojho rádu. Atmosféra pod zemou je tajomná a navodzuje každému návštevníkovi zimomriavky. Pod kostolom, v úzkej a chladnej podzemnej chodbe sa nachádzajú krypty asi dvoch stoviek zosnulých.
Pod chrámovou loďou a kaplnkami na ľavej strane sú po celej dĺžke kostola rozsiahle podzemné pohrebiská. Sú v nich pochované štyri desiatky významných členov pálffyovského rodu, františkáni a bohatší obyvatelia mesta a okolia. Celkovo našlo v kryptách odpočinok približne 200 ľudí, ktorí tu boli pochovaní od 17. do 19. storočia. Súčasťou pohrebiska je aj pálffyovská pohrebná kaplnka, ktorá bola do polovice 19. storočia bočnou kaplnkou kostola - kaplnkou svätej Anny.
Svoj posledný odpočinok tu našli nielen františkánsky mnísi, ale i významní a bohatí mešťania, ktorí verili v prastarí kult neporušenosti tela. Krypty dnes slúžia ako výstavná expozícia. Návštevníci si okrem krýpt môžu na požiadanie miestneho farára prezrieť aj viaceré cennosti, medzi ktorými nechýba napríklad srdce Jána Pálfiho uložené v striebornej kazete.
Krypty počas komunizmu chátrali, v roku 1992, sem niekoľkokrát vnikli miestni okultisti, ktorí prastaré pohrebisko znesvätili. Dnes sú tajuplné podzemné priestory zrekonštruované a spoločne so vstupnou kaplnkou predstavujú jedinečnú múzejnú expozíciu, ktorá slúži ako lapidárium historických sôch z mesta Malacky je doplnená zaujímavým dokumentačným materiálom.
Krvácajúce srdce
Pôvodne sa v kryptách nachádzalo aj srdce palatína Pavla IV- zakladateľa kláštora, ktorý za zásluhy v boji proti Turkom bol poctený tým, že mohol byť pochovaný v Dóme sv. Pavol IV chcel, aby jeho srdce bolo uložené v Malackách, pretože má k tomuto mestu blízky vzťah. On sám však v testamente napísal, že chce byť pochovaný v Bratislave v Dóme. Sv. Martina, kde má byť uložené jeho telo v kapucínskom habite a chce, aby srdce bolo vyňaté z tela a uložené vo Viedni u Kapucínov. V skutočnosti však po smrti Pavla IV bolo srdce dopravené do Malaciek, no nikto nevie prečo. Z písomných dokladov je zrejmé, že Pavlov syn Ján III. si želal, aby bol pochovaný pri svojom otcovi a svoje srdce chcel mať pri otcovom srdci v Malackách. Od konca 17. storočia tak boli v Malackách dve srdcia, pre ktoré boli spravené na začiatku 18. storočia strieborné schránky.
Srdcu Pavla IV sa pripisovala zázračná moc, nakoľko vždy pred začiatkom vojnových konfliktov krvácalo. Vo františkánskej kronike sa nachádza zápis z roku 1716, podľa ktorého v tomto roku a niekoľko rokov predtým srdce krvácalo. Pisateľ hovorí, že to videl na vlastné oči. Z tohto vznikla legenda, že srdce krvácalo a malo krvácať, keď sa na Malacky blížili pohromy. Dokonca jedna verzia hovorí, že ak si Pálfiovci voči malackým františkánom neplnili povinnosti, vtedy začalo srdce krvácať. Aká je skutočnosť, nevieme. Podľa odborníkov tento úkaz je aj vedecky vysvetliteľný, lebo pri balzamovaní môže byť na niektorých miestach vrstvička tenšia a krv zvnútra si v istých okamihoch nájde cestičku von. Dnes poznáme iba zápis z roku 1830, ktorý uvádza, že srdcia boli dve a počas prestavby boli odvezené do tunajšieho kaštieľa, no naspäť sa vrátilo len jedno.
Pod múzeum patrí aj vysunutá expozícia - Krypty pod františkánskym kostolom Nepoškvrneného Počatia Panny Márie.
Otváracie hodiny: Po - Pia: 9.00 - 12. 00h, 13.00 - 17.00 h
Vstupné do múzea: dospelý - 3 € dieťa - 2 €
tags: #frantiskansky #kostol #neposkvrneneho #pocatia #panny #marie