Smrť pápeža je vždy výnimočnou udalosťou pre celý katolícky svet. Pápežský pohreb býval v minulosti komplikovaným a ceremoniálne bohatým procesom. Pápež František však túto tradíciu mení, píše BBC.
„František schválil nové pravidlá, ktoré majú pohrebné obrady zjednodušiť,“ uvádzajú vatikánske zdroje. Na rozdiel od svojich predchodcov nebude pochovaný v troch rakvách z cyprusu, olova a duba. Rozhodol sa pre jednoduchú drevenú rakvu vystlanú zinkom. Verejnosť sa s ním nebude lúčiť pri vystavenom tele, ale pri uzavretej rakve s odňatým vekom.
Jednou z najväčších zmien bude samotné miesto pápežovho posledného odpočinku. Pápež František sa stane prvým pápežom po viac ako sto rokoch, ktorého nepochovajú vo Vatikáne. Jeho želaním je, aby ho pochovali v Bazilike Panny Márie Väčšej, jednej zo štyroch hlavných pápežských bazilík v Ríme. Tento krok symbolizuje Františkovu dlhodobú snahu o reformu cirkvi, dôraz na pokoru a odmietanie pompéznosti.
Aká je úloha pápeža?
Pápež je hlavou katolíckej cirkvi. Rímskokatolíci veria, že predstavuje priamu líniu späť k Ježišovi Kristovi. Vnímajú ho ako živého nástupcu svätého Petra - hlavného z Kristových prvých učeníkov a apoštolov. To mu dáva plnú a neobmedzenú moc nad celou katolíckou cirkvou a robí z neho dôležitú autoritu pre približne 1,4 miliardy katolíkov na svete.
Približne polovica všetkých kresťanov na svete sú rímski katolíci. Ostatné denominácie vrátane protestantov a pravoslávnych kresťanov neuznávajú autoritu pápeža. Pápež sídli vo Vatikáne, najmenšom nezávislom štáte sveta, ktorý sa nachádza v Ríme.
Kto a ako vyberá nového pápeža?
Po smrti alebo abdikácii pápeža nastupuje proces voľby jeho nástupcu - tzv. konkláve. Tento výnimočný akt je v rukách kolégia kardinálov, zboru vysokopostavených duchovných, ktorých menuje priamo pápež.
V súčasnosti má 135 kardinálov právo voliť - zvyšní (117) sú starší než 80 rokov, a hoci sa môžu zúčastniť diskusií, hlasovať už nemôžu. Konkláve sa koná v Sixtínskej kaplnke vo Vatikáne, známej freskami Michelangela. Celý proces prebieha v prísnom utajení. Kardináli hlasujú v opakovaných kolách, kým niektorý z kandidátov nezíska potrebnú väčšinu. Hlasovacie lístky sa po každom kole spaľujú.
Symbolický dym oznamuje výsledok
Výsledok voľby sleduje verejnosť cez dym stúpajúci z komína kaplnky:
- Čierny dym znamená, že pápež ešte nebol zvolený.
- Biely dym signalizuje úspešnú voľbu nového pontifika.
Z histórie je známe, že voľba pápeža sa niekedy natiahla na týždne či mesiace. V minulosti sa stávalo, že počas konkláve niektorí kardináli dokonca zomreli.
Kto sa môže stať pápežom?
Teoreticky môže byť za pápeža zvolený každý pokrstený rímskokatolík. V praxi to znamená, že kardináli si takmer vždy vyberajú spomedzi seba - teda z mužov, ktorých do tejto funkcie vymenoval niektorý z predchádzajúcich pontifikov.
Keď bol v roku 2013 zvolený pápež František, stal sa historicky prvým pápežom z Južnej Ameriky. Jeho zvolenie prinieslo nový impulz pre veriacich z globálneho juhu, predovšetkým z Latinskej Ameriky, kde žije približne 28 % všetkých katolíkov sveta.
Napriek výnimočnému príkladu pápeža Františka ukazuje história jednoznačný trend. Z doterajších 266 pápežov bolo až 217 z Talianska. Talianska dominancia bola obzvlášť výrazná v období od stredoveku až po 20.
Konkláve kladie dôraz aj na duchovný rozmer, keďže neznamená len honor, ale prijatie služby v prospech ostatných. Začína sa bohoslužbou v Kaplnke svätého Pavla v Apoštolskom paláci. Následne kardináli odídu do Sixtínskej kaplnky, kde sa uskutoční samotná voľba v poradí 267. pápeža. Predtým však zložia prísahu, pri ktorej sa dotýkajú evanjeliára. Zároveň sú povinní zachovať absolútnu mlčanlivosť. Počas konkláve sú izolovaní od sveta, nemajú prístup k informáciám ani mobilný signál.
„Voľba pápeža sa pokladá za veľmi dôležitú. Do voľby pápeža vstupovalo množstvo ľudí, a zvlášť ľudia, ktorí boli vplyvní a chceli si presadzovať svojich kandidátov a vlastné vízie. Kardináli sú odrezaní od sveta, tým pádom majú čas a priestor na to, aby sa mohli dobre skoncentrovať. Naozaj slobodne, vo svojom vlastnom svedomí, ako to vyjadrujú aj v prísahe, aby mohli slobodne rozhodnúť bez toho, aby do toho vstupovali nejaké iné prvky, ako keď vidíme pri iných voľbách mnohé zákulisné veci, ktoré sa dejú. Tu ide o to, aby sa takéto niečo nedialo,“ povedal Lenčiš.
Na to, aby sa kandidát stal pápežom, musí získať dvojtretinovú väčšinu, v tomto prípade 89 hlasov. Predsedajúci konkláve sa vybraného kandidáta najprv opýta, či prijíma tento úrad. V prípade súhlasu oznámi, aké meno si zvolil. Svet sa dozvie výsledok voľby prostredníctvom dymu z komína Sixtínskej kaplnky. Jeho farba vzniká spálením hlasovacích lístkov v piecke s pridanými chemikáliami.
História konkláve
Voľba pápeža, teda nástupcu svätého Petra bola spočiatku jednoduchá. Toto právo mali najprv siedmi rímski diakoni, neskôr sa k nim pridali kňazi aj ľud. Takýmto spôsobom sa volili biskupi v staroveku aj v Ríme. Postupne vstupovali do voľby aj iní ľudia, najmä tí, ktorí mali nejakú moc či spoločenský vplyv. V roku 336 pápež Marek rozhodol o tom, aby pápeža volili iba rímski kňazi.
Ako zvoliť pápeža (vysvetlenie pápežského konkláve)
Štefan Lenčiš vysvetlil, že konkláve, ako ho poznáme dnes, má jasnejšie predpisy, ktoré sa vytvárali postupne a mali svoj vývoj:„Až po pápeža Benedikta XVI. sa upravovali niektoré veci, ktoré sa týkali voľby, aby mohli byť naozaj čo najpoctivejšie a najobjektívnejšie pripravené, aby sa vyhli aj iným vplyvom alebo situáciám, ktoré by potom zneplatňovali voľbu. Prvý pokus o to, aby boli nejaké jasnejšie predpisy, máme od pápeža Mikuláša II. z roku 1059. Prišiel s dôležitým podnetom, aby do volieb pápeža vstupovali predovšetkým kardináli. To boli korene konkláve, kedy kardináli mali podstatné a dôležité miesto pri voľbe pápeža.“
Zaujímavosti
Napriek tomu, že katolícka cirkev si chráni proces konkláve, voľbu pontifika v minulosti sprevádzalo viacero zaujímavostí. Unikátna farba reverendy vznikla v 16. storočí. Dominikán Pius V., ktorý bol zvolený za pápeža v roku 1566, mal oblečený biely habit. Jeho nasledovníci si ponechali reverendu takejto farby. V Izbe sĺz, kde si ju zvolený pápež prvýkrát oblieka, je pripravených niekoľko ich veľkostí.
„Pápež Ján XXIII., keď ho zvolili, bol trošku objemnejší, tak mali problém mu to oblečenie pripraviť. Tie prvé boli aj provizórne, aby sa mohol obliecť a prísť v bielom,“ uviedol Lenčiš s tým, že ďalšou zaujímavosťou je farba dymu:„Pôvodne sa na čierny dym využívala mokrá slama a na biely suchá slama. Niekedy boli situácie, aj pri voľbe Benedikta XVI., že dym nebol celkom jednoznačný, tak dochádzalo k šumom, či je naozaj zvolený, alebo nie. Teraz už na to využívajú chemikálie tak, aby dym bol jasnejší.“
Zvolený kardinál si vyberá nové meno. História tejto tradície siaha podľa Lenčiša do 11. storočia:„Od pápeža Benedikta VIII. si pápeži menia meno a dávajú si nové, čo má vyjadrovať ich nový úrad, novú úlohu, ktorá pred nimi stojí podobne, ako je to pri rehoľných sľuboch. Obyčajne od 11. storočia, až na jeden prípad, a to bol pápež Marcel II., ktorý si ponechal svoje vlastné meno, ostatní pápež si menia meno. To je vždy vyjadrením nového poslania, do ktorého vstupujú. Každý už má víziu, čo by chcel urobiť. Obyčajne stavia buď na niektorom pápežovi, ktorý mal niečo obdobné a na tom chce stavať ďalej svoju prácu a činnosť alebo ho niečím zvlášť oslovuje, alebo niečo v spojitosti s menom alebo osobnosťou svätca chce potom pápež viac rozvíjať vo svojom pontifikáte. Každý pápež má svoju charizmu, ktorú osobitne rozvíja.
Finančná situácia Vatikánu
Vatikán si vyžaduje veľkú finančnú reformu. V minulom roku zaznamenala Svätá stolica deficit vo výške 83 miliónov eur a vzhľadom na sekularizáciu sa očakáva, že príjmy cirkvi v budúcnosti poklesnú.
Celosvetovo Katolícka cirkev s 1,4 miliardy veriacich síce aj naďalej rastie (v roku 1910 žilo celosvetovo len 291 miliónov katolíkov), no veľká časť tohto nárastu v posledných rokoch pochádza z Afriky a južnej a juhovýchodnej Ázie, teda regiónov, ktoré si skôr vyžadujú finančnú pomoc, než aby boli schopné prispievať na chod cirkvi.
Už pápeži Benedikt a František sa pokúsili reorganizovať vatikánske financie, ani v jednom prípade sa však nepodarilo reformy dotiahnuť do konca. Problémom boli aj rivality vnútri Vatikánu, František napríklad zaviedol princíp štyroch očí a chcel centralizovať prostriedky vo Vatikánskej banke (IOR), čo by zvýšilo transparentnosť a uľahčilo kontrolu prostriedkov. To však prekážalo správe majetkov Svätej stolice Apsa, ktorá spravuje štyritisíc nehnuteľností prevažne v západnej Európe, a aj ďalšie vatikánske úrady vlastnia napríklad početné nehnuteľnosti.
„Vo Vatikáne naďalej prebieha boj o peniaze, a teda aj o moc. To je najväčšia prekážka pre budúceho pápeža,“ hovorí pre nemecké noviny Frankfurter Allgemeine Zeitung (FAZ) zdroj z Vatikánu.
Podľa čísel z roku 2021 sa tak len 15 percent nehnuteľností v Taliansku prenajíma za trhovú cenu a asi štyridsať percent nehnuteľností tvoria budovy ako napríklad školy, nemocnice či kláštory, ktoré vôbec nie sú ziskové.
Problémy siahajú do minulosti
Viaceré z problémových investícií siahajú do obdobia Benediktovho pontifikátu, keď Vatikánsku banku viedol Paolo Cipriani a jeho zástupca Massimo Tulli. Mnohé z ich krokov „boli priamo škodlivé, problematické a vo viacerých prípadoch nezákonné“, zhodnotili neskôr vatikánske súdy.
Od Františkovho prvého pokusu upratať vatikánske financie ubehlo jedenásť rokov, no dielo dodnes nie je dokonané.
Po smrti pápeža Františka sa katolícka cirkev pripravuje na konkláve, ktoré zvolí jeho nástupcu. Tento proces je obklopený prísnymi pravidlami a úplnou izoláciou kardinálov od vonkajšieho sveta.
Konkláve sa uskutoční v Sixtínskej kaplnke vo Vatikáne, kde sa zhromaždí približne 120 kardinálov mladších ako 80 rokov. Počas konkláve sú kardináli úplne odrezaní od vonkajšieho sveta - bez prístupu k televízii, rádiu, internetu či mobilným telefónom. Vatikán zabezpečuje túto izoláciu pomocou rušičiek signálu a dôkladných bezpečnostných opatrení, aby sa zabránilo akémukoľvek úniku informácií.
Pred začiatkom volieb kardináli skladajú prísahu mlčanlivosti, pričom akékoľvek porušenie tejto prísahy môže viesť k exkomunikácii. Tento prístup zabezpečuje, že rozhodovanie prebieha v duchovnej atmosfére bez vonkajších vplyvov.
Voľba nového pápeža sa začína slávnostnou omšou a pokračuje sériou hlasovaní. Každý deň sa uskutočnia štyri kolá hlasovania - dve ráno a dve popoludní. Na zvolenie nového pápeža je potrebná dvojtretinová väčšina hlasov. Ak sa po 30 kolách nedosiahne konsenzus, môže sa rozhodnúť jednoduchou väčšinou.
Po každom kole hlasovania sú hlasovacie lístky spálené. Farba dymu stúpajúceho z komína Sixtínskej kaplnky informuje verejnosť o výsledku - čierny dym znamená, že pápež nebol zvolený, biely dym oznamuje úspešnú voľbu.
Medzi najčastejšie spomínaných kandidátov patria kardinál Pietro Parolin z Talianska, kardinál Robert Sarah z Guiney a kardinál Luis Antonio Tagle z Filipín. Aj keď teoreticky môže byť zvolený akýkoľvek pokrstený muž, v praxi sa pápežom stáva jeden z kardinálov.
Konkláve je nielen voľbou nového lídra katolíckej cirkvi, ale aj momentom hlbokej duchovnej reflexie a jednoty.