Generálna spoveď: Cesta k hlbšiemu sebapoznaniu a Božej milosti

Pôstne obdobie je časom pristupovania k sviatosti zmierenia. Ku svätej spovedi pristupujeme správne vtedy, keď chceme získať odpustenie všetkých svojich hriechov. Načo je však potom generálna spoveď?

Význam generálnej spovede

Generálna spoveď má význam vtedy, keď prináša duchovné ovocie. Medzi duchovné ovocie môžeme zaradiť napríklad hlbšiu ľútosť, pevnejšie predsavzatie, väčší duševný pokoj, odpustenie časných trestov vo zvýšenej miere. V praxi sa takáto generálna spoveď odporúča pri vážnych životných udalostiach, ako je vstup do manželstva alebo zasväteného života či pri duchovných cvičeniach alebo nejakom významnom životnom jubileu. Niekedy je generálna spoveď dokonca nevyhnutná. Taký prípad nastáva podľa neho vtedy, ak niektorá predchádzajúca spoveď nebola platná.

Na druhej strane, ak sa niekto chce veľmi často spovedať, môže ísť podľa Michala Hospodára o jeho osobný problém s názvom škrupulozita. Pod týmto názvom chápeme neodôvodnený strach a obavu z páchania hriechov. Škrupulozita je duševnou chorobou, preto takým penitentom je príliš častá a tiež generálna spoveď škodlivá.

Príprava na spoveď

Pri spovedi konáme najprv spytovanie svedomia, čo je v kresťanskom poňatí duchovný úkon porovnania svojho života so životom Ježiša Krista. Súčasne spytovanie svedomia slúži aj ako prostriedok sebapoznania. Bolo by nesprávne, ak by sme naše nedokonalosti a pády, spoznané v spytovaní svedomia, považovali za stredobod pokánia. To by niektorých mohlo viesť k podobnej pýche ako u farizeja z Ježišovho podobenstva, ktorý na sebe vlastne nenašiel hriech iba sebachválu (porov. Lk 18, 9 - 14). Tým najdôležitejším pri spovedi vždy zostáva ľútosť. Ľútosť je bolesť duše nad spáchanými hriechmi. Pri niektorých ľuďoch sa prejavuje aj darom kajúcich sĺz (gr. penthos). Bez opravdivej ľútosti niet odpustenia.

Naproti tomu niekedy je vyznanie hriechov z rôznych príčin neúplné, ale odpustenie hriechov pre hlbokú ľútosť je platné a účinné. Pri predsavzatiach po sviatosti zmierenia treba byť opatrní. Niekedy si dáme širokú škálu predsavzatí a nič z toho nezrealizujeme. Predsavzatie je vlastne neúčinné, ak ho hneď nezačneme aj v praktickom živote konkrétnym spôsobom uskutočňovať. Len takéto konkrétne a jasné predsavzatie je prostriedkom na zmenu či nápravu života v nejakej oblasti. Svätá spoveď ti ponúka príležitosť, aby si požiadal Boha o odpustenie a získal Jeho milosrdenstvo. Pred vstupom do spovednice sa zastav, stíš, usporiadaj svoje myšlienky, aby si sa mohol rozpamätať na to, čím si možno ranil iných, a ako sa môžeš zlepšiť v kresťanskom živote. Úprimná spoveď nám ponúka príležitosť obnoviť si dušu a otvoriť sa voči Božej milosti.

Moderné spovedné zrkadlo

Základom dobrej spovede je poznanie vlastnej hriešnosti. Mnohí sa nevedia spovedať, pretože už necítia vinu hriechu. Tu vám ponúkame moderné spovedné zrkadlo vytvorené podľa súčasnej doby. Odporúčam aj ku generálnej sv. spovedi. Touto pomôckou chceme upriamiť pozornosť na niektoré oblasti, na ktoré možno bežne ani nemyslíme. Nie je to kompletný zoznam. Samozrejme, nie všetko musí byť hneď veľký hriech, ale je dobré nevenovať sa len vonkajšiemu prejavu - čiže keď už vznikne skutok, ktorý je veľkým zlom - ale je potrebné odhaľovať aj korene hriechov.

1. Ja som Pán, tvoj Boh!

• Ak milujem to, čo je dobré, tak milujem seba, a všetky ostatné stvorené veci milujem natoľko, nakoľko mi pomáhajú dosiahnuť svoje osobné šťastie a zriekam sa ich natoľko, nakoľko mi v mojom šťastí prekážajú. Takýmto spôsobom sa dá milovať aj Boh.
• Veriť znamená nielen veriť, že Boh existuje, ale veriť tomu, že čo Boh odo mňa žiada je pre mňa to najlepšie. Poznám Božiu vôľu s mojím životom? Hľadám ju? Učím sa ju spoznávať? Komunikujem s Bohom svoje rozhodnutia?
• Verím všetkému, čo Boh o sebe a o nás zjavil, alebo verím iba tomu, čo sa mne páči? Uvedomujem si, že Boh chce moje dobro, alebo ho mám za tyrana, ktorý ma núti žiť nejako, a ja sa musím prispôsobiť, lebo inak pôjdem do pekla?
• Zažívam Božiu lásku a viem na ňu odpovedať? Alebo som veriaci len preto, lebo sa bojím Božieho trestu, alebo chcem od Boha niečo dosiahnuť - požehnanie, zdravie, úspech…? Dokážem vytrvať pri Bohu aj v ťažkostiach a skúškach?
• Uvedomujem si, že naša vlasť je v nebi, a snažím sa žiť v súlade s tým? Alebo sa sústreďujem len na pozemské skutočnosti? Vzdelávam sa ohľadne právd našej viery? Rozmýšľam, hľadám, uvažujem alebo bezducho preberám? Čítam si Sv. písmo?
• Mám nádej? Neupadám do zúfalstva pri každej ťažkosti? Dokážem problémy a starosti odovzdávať Bohu s vedomím, že on je môj milujúci Otec, ktorý sa o mňa postará? Dokážem trpezlivo prosiť, alebo chcem od Boha všetko a hneď?
• Mám správny obraz Boha? Nemám ho za policajta, sudcu? Vnímam prítomnosť Boha vo svojom živote? Snažím sa ho hľadať? Rozjímam o jeho láske, dobrote, kráse, a tým v sebe vzbudzujem túžbu po zjednotení sa s ním? Nežijem tak ako keby Boh neexistoval?
• Uvedomujem si, že kresťanom mám byť nielen v kostole, ale aj v práci, v škole, v rodine? Nemám spasiteľský syndróm? Dokážem si zachovať čistotu svojej viery alebo preberám aj rôzne iné nekresťanské pohľady, len preto, lebo sa mi páčia?
• Nevytváram si vieru podľa svojich chúťok? Neodmietam niektoré pravdy viery - napríklad, že milosť Božia je pre spásu potrebná - a nepodlieham pokušeniu, že stačí byť dobrý človek? Neodmietam sviatosti? Vedel by som obhájiť pravdy našej viery? Dokážem vydať svedectvo o svojej viere?

Ďalšie rozšírené hriechy proti prvému prikázaniu sú rôzne povery. Ide o to, keď rôznym rituálom pripisujem silu, ktorú nemajú. Nepovažujem zdravie za najväčšiu hodnotu a ak ma nevie vyliečiť Boh, tak potom používam rôzne pochybné liečiteľské metódy energiami? Nepoužívam amulety, talizmany pre šťastie? Nenavštívil som veštcov? Nevyvolával som duchov? Nevenoval som sa inej forme mágie? Využívam svoj zdravý rozum pri posudzovaní týchto skutočností? Nerozširoval som rôzne údajné súkromné zjavenia, ktoré síce vyzerajú vierohodne, ale neprivádzajú k láske k Bohu, ale len naháňajú strach? Učím sa rozlišovať čo je od Boha a čo od Zlého? Nepodceňujem pôsobenie Zlého? A naopak nepreceňujem jeho pôsobenie?

2. Mám úctu k Bohu? Neberiem jeho meno nadarmo?

• Mám zmysel pre posvätno? Uvedomujem si, že kostol je Boží dom? Správam sa v ňom s príslušnou úctou? Neberiem to ako profánny priestor? Nepoužívam predmety určené na kult na profánne účely?
• Aké meno - krstné, birmovné si vyberám? Nevyberám si také, ktoré sú cudzie kresťanskému zmýšľaniu? Začínam svoj deň a každú činnosť „v mene Otca i Syna i Ducha Svätého“? Mám úctu k zasväteným osobám?
• Dokážem si uvedomovať, že napriek ich ľudským chybám sú to služobníci Pána? Ak sa dozviem o niečom v súvislosti s nimi, viem zachovať diskrétnosť, alebo hneď mám túžbu všetko podávať ďalej? Nemám na druhej strane prehnanú a nekritickú úctu? Dokážem citlivo a taktne upozorniť? Mám úctu aj ku katechétom?
• Mám patričnú úctu k náboženskému presvedčeniu druhých? Nerobím si posmech z Boha, zo svätých, z náboženstva, zo zasvätených osôb? Nemám predsudky v tejto oblasti? Dokážem sa zastať, ak niekto haní alebo sa neúctivo vyjadruje o týchto veciach? Rešpektujem náboženské presvedčenie aj nekatolíkov?

3. Uvedomujem si hodnotu nedele? Patrične ju svätím?

• Nevynechal som sv. omšu v nedeľu a prikázaný sviatok? Je nedeľná sv. omša vrcholom dňa alebo nejaká nutná povinnosť, ktorú ešte rýchlo musím stihnúť? Nekonal som prácu, ktorá mi bránila svätiť nedeľu?
• Je to pre mňa prázdny deň, keď nič nemôžem a iba sedím pred PC, alebo sa ho snažím využiť na stretnutie sa s Bohom, prehĺbenie svojej viery, utužovanie rodinných vzťahov, rekreáciu, šport, oddych?
• Nie je to pre mňa deň, keď dobieham zanedbané veci? Nájdem si v ňom čas na Boha, na seba, na druhých? Uvedomujem si, že človek seje, ale vzrast dáva Pán, a preto viem prerušiť svoju činnosť a pustiť Boha k tomu, aby sa mohol o mňa starať?
• Pestujem náboženský život vo svojej rodine? Sú veci spojené s vierou bežnou súčasťou každodenného života alebo niečo tabuizované - každého súkromná vec? Snažím sa o spoločnú modlitbu v rodine? Starám sa o náboženskú výchovu svojich detí, alebo som spokojný s tým, že sú pokrstení? Viem si nájsť čas na stíšenie?

4. Mám úctu k svojim rodičom?

• Rešpektujem pravidlá domu, ak žijem s nimi v jednej domácnosti? Starám sa o nich, keď to potrebujú? Nezanedbávam ich? Snažím sa dať svojim deťom to, čo je pre nich dobré, alebo sa ich zbavím tým, že im dám to, čo chcú? Viem, čo je pre moje dieťa dobré?
• Snažím sa ho počúvať, vnímať a rešpektovať? Nezanedbávam jeho výchovu? Uvedomujem si celú škálu jeho potrieb: potreba blízkosti, pozornosti, nežnosti, fyzickej aktivity, vzdelania, rast vo viere, materiálne zabezpečenie apod? Dokážem dať deťom hranice?
• Netrestám v hneve? Snažím sa byť spravodlivý medzi súrodencami a nemám svojho obľúbenca? Vychovávam deti k samostatnosti alebo im poskytujem „full servis“? Zapájam ich do domácich prác? Pripravujem ich na samostatný život?
• Nie som na svoje dospelé deti naviazaný a dokážem im dať patričnú slobodu? Uvedomujem si, že pre mňa najbližšou osobou má byť manžel/ka a nie dieťa? Nezaťažujem svoje deti vecami, ktoré by som mal komunikovať, riešiť s manželom/kou? Nezasahujem príliš do života svojich vydatých detí? Rešpektujem ich výchovné metódy?

Uvedomujem si hodnotu a dôstojnosť rodiny? Dokážem ju chrániť proti rôznym ideológiám? Čo robím pre upevnenie rodín? Snažím sa byť svedkom toho, ako sa to dá, alebo iba nadávam na to, ako sa to nedá? V rámci svojich možností som ochotný pomôcť iným párom? Je pre mňa rodina na prvom mieste alebo je tam kariéra, práca, šport? Snažíme sa v manželstve budovať jednotu, alebo máme dvojkoľajný život, kde sme si našli spôsob spolužitia, ktorý obom vyhovuje, ale pritom žijeme vedľa seba ako cudzinci? Poznám potreby svojho manžela (svojej manželky) a snažím sa ich vnímať? Som pre druhého darom? Kedy som ho/ju naposledy obdaroval, prekvapil? Nachádzame si na seba čas? Komunikujeme spolu? Dokážeme riešiť svoje problémy, alebo ich zametáme pod koberec, aby sme zachovali zdanie niečoho? Aj v konflikte sa snažím vnímať hodnotu toho druhého, alebo mi ide o víťazstvo, o pokorenie druhého? Dokážem bojovať o toho druhého a stojím pri ňom aj v ťažkostiach? Mám s ním (s ňou) trpezlivosť? Modlím sa zaňho / za ňu?

Uvedomujem si svoje miesto aj v širšej spoločnosti? Správam sa ako kresťan aj vo vzťahoch v škole, v práci, vo verejnom živote? Uvedomujem si hodnotu a dôstojnosť každého človeka: podriadeného - nadriadeného, mladšieho - staršieho, chorého - zdravého, bieleho - čierneho, chudobného - bohatého, sympatického - nesympatického, dobrého - zlého apod? Nediskriminujem alebo nespravodlivo neuprednostňujem niekoho? Zúčastňujem sa na verejnom živote? Uvedomujem si, že spoločnosť je taká, aký sú jej ľudia? Angažujem sa v občianskych iniciatívach, ktoré sú nasmerované na spoločné dobro? Nie som ľahostajný, apatický, znechutený? Zúčastňujem sa volieb? Snažím sa voliť podľa svojho najlepšieho vedomia a svedomia? Viem, čo je krok správnym smerom, alebo sa rozhodujem len podľa toho, z čoho mám osoh?

5. Neškodil som si na zdraví - nemiernosťou v jedle, v pití, v obliekaní, zanedbaním zdravia, prehnanou starostlivosťou o svoje zdravie, zanedbaním pohybu, extrémnymi fyzickými výkonmi a pod. Dokážem oddychovať? Umožnil som druhému slobodne žiť, alebo som ho obmedzoval násilím, šikanovaním, vydieraním, zastrašovaním? Neohrozoval som niekoho alebo svoj život alebo zdravie nedbanlivosťou, nepozornosťou pri šoférovaní, nerešpektovaním bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci? Úmyselne som sa nepoškodzoval? Uvedomujem si, že hodnota života nezávisí od jej kvality, ale je sama v sebe? Nepohŕdal som svojim životom alebo životom druhého? Uvedomujem si, že život je dar od Boha, ktorý začína počatím a končí prirodzenou smrťou? Ako reagujem na „moderné“ tendencie, ktoré sa snažia o umožnenie, potratu, eutanázie?

6. Nezosmilníš. 9. Požiadaš manželku/manžela blížneho svojho.

Je pre mňa čistota hodnotou alebo bremenom? Teším sa z Božieho plánu, ktorý má s ľudskou sexualitou, alebo to beriem ako nutné bremeno, ktoré musím vláčiť? Boh chce moje dobro a nie ma trápiť a zakazovať to, čo je príjemné? Nepodlieham dnešnému vnímaniu, ktoré veci v tejto oblasti neposudzuje podľa Božej vôle, ale podľa toho, čo sa mne aktuálne páči? Nekupoval som si lásku tým, že som vo vzťahu nebol sám sebou, ale som sa správal tak ako sa odo mňa očakáva? Dokážem držať hranice? Vnímam sexualitu ako niečo pozitívne, čo nám Boh daroval preto, aby sme boli šťastní, alebo sa jej bojím a všetko riešim len v oblasti hriechu? Uvedomujem si, že sme mužom a ženou celou svojou osobnosťou - myslením, konaním, správaním, túžbami, komunikáciou, plodnosťou a pod., a preto nie je možné oddeliť sex od vzťahu? Nevyberám si z toho druhého len to, čo akurát potrebujem? Vážim si seba samého ako muža/ženu so všetkým, čo k tomu patrí? Poznám svoju hodnotu a dokážem byť na ňu hrdý? Uvedomujem si, že som dar, ktorý sa má darovať zadarmo a nie tovar, ktorý môžem vymeniť za niečo, čo potrebujem? Vážim si sexualitu toho druhého? Prejavuje sa to aj v komunikácii s ním? Nemusel by som sa červenať, keby moje myšlienky videl ten druhý? Som k druhému pravdivý? Snažím sa strážiť si svoje myšlienky a pohľady? Nevystavujem sa dobrovoľne pokušeniam? Bojujem s pokušením? Viem ako s ním bojovať? Dokážem poprosiť o pomoc napríklad svojho spovedníka? Neumáram sa neznesiteľnými výčitkami za hriechy proti čistote? Nie je potrebné, aby sa v tomto spytovaní vymenovalo a pýtalo sa na všetky hriechy, ktoré sa dajú v tejto oblasti spáchať.

7. Nepokradneš. 10. Nepožiadaš majetku blížneho svojho, ani ničoho, čo jeho je.

Mám správny rebríček hodnôt? Vnímam peniaze a majetok ako prostriedok k cieľu alebo je mojím cieľom mať? Mám správny vzťah k majetku? Som slobodný od pozemských vecí? Nelipnem na nich? Nezávidím im? Viem im dopriať? Nemám v sebe túžbu pretekať sa vo vlastnení? Neodvádzam svoju hodnotu od toho, čo mám? Uvedomujem si, že je viac byť ako mať? Nedokazujem si majetkom niečo? Neriešim cez túžbu mať stále viac svoje komplexy menejcennosti? Dokážem byť spravodlivý, pravdivý, čestný aj vtedy, keď je to materiálne nevýhodné? Rešpektujem aj duševné vlastníctvo? Nešírim nelegálnu hudbu, programy? Vážim si aj verejný majetok? Viem sa aj o spoločné veci starať ako o svoje vlastné? Som šetrný? Neplytvám? Uvedomujem si, že môj nadbytok patrí chudobným? Viem sa podeliť? Neutrácam peniaze na zbytočnosti? Snažím sa radšej investovať do ľudí ako do luxusu pre seba? Nespôsobil som niekomu škodu svojou nedbanlivosťou, alebo zanedbaním svojich povinností? Neobohatil som sa na úkor blížneho? Plním si svoje záväzky? Vrátil som, čo som si požičal? Platím spravodlivé dane? Snažím sa čestne podnikať? Neuchyľujem sa k úplatkom, nezneužívam svoje kontakty na získanie nespravodlivých výhod? Snažím sa o vytvorenie zdravého podnikateľského prostredia aj tým, že načas uhrádzam faktúry, nedávam peniaze na ruku, vyhýbam sa čiernej práci? Nezadržal som spravodlivú mzdu? Snažím sa byť spravodlivý pri odmeňovaní? Vykonával som svedomito svoju prácu? Nepoškodil som svojho zamestnávateľa neplnením si povinností, nedbanlivosťou a pod.? Nezneužívam sociálny systém? Uvedomujem si, že Zem bola daná všetkým, a preto sa k nej snažím správať tak, aby tu mohli žiť aj generácie po mne? Neničím a neznečisťujem životné prostredie?

8. Nepreriekneš krivého svedectva proti blížnemu svojmu.

Hľadám pravdu? Verím, že sa dá nájsť? Snažím sa žiť podľa spoznanej pravdy, alebo žijem podľa toho, čo je výhodné? Viem vydať svedectvo o tom, čo som spoznal ako pravdivé? Som pravdivý? Nepretvarujem sa? Viem kto som? Snažím sa žiť aj navonok podľa toho, čo deklarujem o sebe? Snažím sa objavovať svoje masky? Viem povedať pravdu s láskou? Nezamlčujem pravdu s vyhováraním sa na lásku a na druhej strane nehovorím pravdu bez ohľadu na to, že s tým môžem niekoho zraniť? Mám silu povedať pravdu, aj keď je nepríjemná? Neklamem? Nezavádzam? Nechvastám sa? Nepoškodil som dobré meno a česť niekoho? Neohováral som? Neosočoval som? Počúvam a šírim neoverené informácie? Uvedomujem si, že čítaním, sledovaním bulváru podporujem klamstvo, a že aj to je hriech? Overujem si správy? Odkiaľ čerpám informácie? Dokážem pri hľadaní pravdy používať rozum? Nie som otrokom predsudkov? Nemyslím si, že niečo je pravdivé len preto, lebo je to senzácia, alebo je to v konflikte s nejakou autoritou? Dokážem počúvať druhého a zmeniť svoj postoj, ak ma presvedčí, alebo si len tvrdohlavo opakujem svoje? Nie som pod vplyvom nejakej ideológie? Nie som otrokom populizmu, demagógie alebo verejnej mienky? Nesprávam sa ja populisticky alebo nevytváram demagógiu? Viem zachovať tajomstvo? Hovorím pravdu, alebo to, čo je pre mňa výhodné? Nesľubujem nesplniteľné? Nehrám na dve strany, aby bolo aj tu dobre aj tam?

Kedy je generálna spoveď vhodná?

Mnohí katolíci majú vo zvyku pristupovať k sviatosti zmierenia pravidelne pred prvým piatkom, Vianocami, Veľkou nocou alebo inými sviatkami. Význam generálnej spovede zdôrazňujú najmä misionári.

Redemptorista Michal Zamkovský pre Svet kresťanstva vysvetlil, že spoveď nie je ľudský výmysel ani naša povinnosť. Je to predovšetkým iniciatíva Boha, ktorý nám ide naproti a hľadá nás podobne ako Adama. Ako ďalej vysvetľuje, v prípade generálnej spovede nejde o spoveď „z povinnosti“, pretože sa blíži prvý piatok či sviatky, ale veriaci k nej pristupujú z vnútorného popudu Ducha Svätého, ktorý pociťujú už dlhší čas. Zdá sa im, že hriechy zaobalili alebo nepovedali všetko, a teraz sa to v nich znova ozýva, lebo nepociťujú pokoj.

Podľa redemptoristu Zamkovského cirkev nikde nenariaďuje absolvovať generálnu spoveď, ale veľmi ju odporúča v prípadoch, keď bol v minulosti vedome zatajený ťažký hriech. Cirkev odporúča zhodnotiť svoj život v tejto sviatosti snúbencom pred vstupom do manželstva, kandidátom, ktorí plánujú vstúpiť do kňazstva či rehole a pri rôznych životných jubileách. Užitočná môže byť v čase smrteľnej choroby alebo pred operáciou.

Páter Zamkovský neodporúča vykonávať generálnu spoveď často, pretože prílišné zaoberanie sa minulosťou vedie ku škrupulanstvu. Ako príklad spomína paradoxné situácie počas misií, keď farníci pravidelne chodili na spoveď a prijímanie, no mali nevyriešené spory. Hoci sme povinní vyznať všetky ťažké hriechy, podľa pátra Zamkovského ich nemusíme vždy vedieť správne rozlíšiť.

Obaja kňazi sa zhodujú, že ak sme vyznali všetky ťažké hriechy a svedomie nám nič nevyčíta, generálna spoveď nie je nutnosťou. Misionár Ondrej Skočík hovorí, že je správne s múdrosťou prítomného okamihu prehodnotiť prežité obdobie. No pristúpiť ku generálnej spovedi minimálne raz v živote odporúčajú obaja misionári.

Podľa pátra Zamkovského môžeme chodiť celé roky pravidelne na spoveď a mať zatvrdnuté srdce. Vincentín Skočík považuje za múdre zhodnotiť dlhšie obdobie života aj pre praktizujúceho katolíka. Už len samotná túžba pristúpiť k sviatosti a dobre sa pripraviť, znamená, že človek započul Boží hlas, ktorý ho pozval k obráteniu, a je na dobrej ceste. Spytovaniu svedomia predchádza modlitba k Duchu Svätému, ktorý vnáša svetlo do minulosti. Páter Skočík upozorňuje, že je vhodné použiť také spovedné zrkadlo, ktoré je primerané veku a stavu, v ktorom človeka žije.

Ako pripomína misionár milosrdenstva Michal Zamkovský, nie je potrebné zapísať desať strán papiera, ale stačia krátke poznámky. Pokiaľ nejde o ľudové misie, počas ktorých rehoľníci vyslovene pozývajú veriacich vykonať si generálnu spoveď, je potrebné kňaza na to vopred upozorniť. Podľa neho by generálna spoveď mala trvať maximálne o 15 minút dlhšie ako bežné sviatosti zmierenia, aby bol zachovaný sviatostný charakter. Pri generálnej spovedi je potrebné pozrieť sa na hriechy vo vzťahoch, hnev a nedostatok lásky zvlášť k najbližším. Zároveň povzbudzuje, aby veriaci z generálnej spovede nerobili súdny deň.

Všeobecná - generálna - spoveď vedie k lepšiemu sebapoznaniu. Najskrytejšie chyby objavíme až prostredníctvom všeobecnej spovede. Generálnou svätou spoveďou postupne rastieme v pokore. Generálnou svätou spoveďou dosahujeme hlboký duševný pokoj. Generálnou svätou spoveďou dostávame od Boha veľké milosti. Zaujímavé pritom je, že práve tí muži, čo si robili generálne sväté spovede, dosiahli vysoký stupeň svätosti - napríklad sv. Ignác z Loyoly, sv. Karol Boromejský, sv. František Saleský a ďalší. U mnohých z nich bola generálna spoveď vždy aspoň začiatkom svätého života (sv. Leonard z Porto Maurizio).

Generálnu spoveď potrebujú všetci, čo sa niekedy v minulosti spovedali neplatne a od tých čias si ešte nevykonali platnú svätú spoveď. Snúbenci pred sobášom, kandidáti kňazstva pred samotnou kňazskou vysviackou z rúk biskupa alebo umierajúci a podobné prípady by si mali vykonať generálnu spoveď. Len škrupulantom by mal spovedník zakázať takúto generálnu spoveď. Na sviatosť zmierenia je potrebné pripraviť sa modlitbou, najmä modlitbou k Duchu Svätému. Je dôležité vytvoriť si dostatok času a vhodné, pokojné prostredie na spytovanie svedomia. Nie je žiadnou hanbou zapísať si hriechy na papier a takto ísť pripravený na svätú spoveď. Boh je milujúcim otcom a každé svoje dieťa očakáva s otvoreným náručím. Je vždy pripravený obnoviť vzťah k človeku a svätá spoveď je tým najlepším začiatkom pre túto obnovu. Nebojme sa teda vstúpiť do rozhovoru s Pánom a pristúpiť k Nemu čo najbližšie.

Tabuľka: Porovnanie bežnej a generálnej spovede

tags: #generalna #sv #spoved #spytovanie