Gotický Chrám v Kutnej Hore: História a Architektúra

Kutná Hora, malebné mesto v stredných Čechách, je známe svojou bohatou baníckou históriou a architektonickými skvostami. Mesto bolo dokonca zapísané na zoznam svetového dedičstva UNESCO. Podobne ako Banská Štiavnica na Slovensku, aj Kutná Hora sa v stredoveku stala miestom "banskej horúčky".

Čo sa vám vybaví, keď sa spomenie Kutná Hora? Banské mesto v blízkosti Prahy? Výborne! Mesto plné gotických pamiatok? Ešte lepšie!

Medzi najvýznamnejšie pamiatky patrí gotický Chrám svätej Barbory, ktorý je najväčšou a najcharakteristickejšou dominantou mesta. Svojou architektúrou nemá v našich končinách obdobu.

Staré banícke mesto zo začiatku 13. storočia pôsobí vznešene, historické budovy sú dôsledne opravené. Všade je čulý ruch, plno návštevníkov. Mesto dokonca získalo titul mestskej pamiatkovej rezervácie a zapísalo sa na zoznam svetového dedičstva UNESCO.

Kto bola svätá Barbora? Objavte jej príbeh

Historické centrum Kutnej Hory pôsobí ako otvorená učebnica dejepisu. Vznik mesta sa datuje do roku 1142 a z pôvodnej baníckej osady Cuthna antiqua - Stará Kutna sa v priebehu storočí stáva bohaté kráľovské mesto.

Kutná Hora bola v 14. storočí taká bohatá, že sa uvažovalo o jej povýšení na hlavné mesto Čiech namiesto Prahy.

Menšie, asi 20-tisícové mesto hodinku na východ od Prahy je zapísané na zozname UNESCO pre mnohé krásne pamiatky, nádherné uličky a bohatú banícku históriu.

Panoramatický pohľad na Kutnú Horu.

Svätá Barbora: Patrónka baníkov a ďalších

Pamätníkom z čias, kedy Kutná Hora svojím významom konkurovala 65 km vzdialenej Prahe, je impozantný Chrám sv. Barbory. Ak by sme si chceli porozprávať o tejto svätici a povedať komu všetkému je patrónom, tak okrem baníkov by sme museli vymenovať asi 32 profesií a situácií.

Len pre zaujímavosť, okrem baníkov chráni aj delostrelcov, architektov a zajatcov. Patrí medzi 14 exkluzívnych pomocníkov v núdzi. Spolu s Margitou Antiochijskou a Katarínou Alexandrijskou.

Napriek tomu, dáta o jej živote sú zahalené tajomstvom. Hovorí sa, že žila okolo roku 200, ale uvádza sa aj všeobecne 3. a 4. storočie. Podľa legendy jej otcom bol pohanský šľachtic Dioskuros. Ten, aby uchránil svoju dcéru pred kresťanstvom, dal postaviť vysokú vežu, kam ju schoval.

Počas otcovej neprítomnosti Barbora prijala kňaza, ktorý ju (prestrojený za lekára) pokrstil. Pri tejto príležitosti nechala na svojej veži vybúrať tretie okno. Keď sa Dioskuros vrátil domov, dcéra mu vysvetlila, že tri okná na jej veži symbolizujú Boha Otca, Syna a Ducha svätého.

Priznanie nemohlo skončiť dobre. Barboru postavili pred sudcu Marciana, ktorý uplatnil všetku autoritu, aby presvedčil mladú kresťanku, aby sa vzdala svojej viery. Keď tak neučinila, pristúpilo sa k bičovaniu a mučeniu.

Keď toto videla Barborina vrstovníčka Juliana, spontánne sa prihlásila ku kresťanstvu tiež. Barbore to príliš nepomohlo. Podľa legendy, majstrom katom, bol jej vlastný otec. Vo chvíli keď sťal svojej dcére hlavu, zasiahol ho blesk a on mŕtvy klesol na zem. O hlavu prišla aj Juliana.

Ochrankyňou baníkov a banskej činnosti sa stala preto, lebo vo chvíli, keď sa ňu vrhol jej vlastný otec, otvorila sa zem a dievča prikryla. Telesné pozostatky sv. Barbory sa okolo roku 1000 dostali do dómu sv. Marka v Benátkach a neskôr na ostrov Torcello pred Benátkami.

V deň jej sviatku, 4. decembra, sa odrezávajú vetvičky ovocných stromov tzv. barborky. Vetvičky majú do Vianoc rozkvitnúť, aby priniesli šťastie a požehnanie. Baníci dodnes zapaľujú proti nešťastie Barborino svetlo a v Porýní je Barbora pomocníčkou sv. Mikuláša.

Chrám sv. Barbory v Kutnej Hore.

Architektonické detaily a zaujímavosti

Chrám sv. Barbory je skutočná gotická perla. Vďaka vysokým oknám a dobrej polohe na vysokom pahorku je interiér chrámu veľmi svetlý. Návštevník si môže vychutnať zachované nástenné maľby, rovnako ako vitráže zo začiatku 20. storočia.

Veľmi príjemný je však pohľad na členenie vnútorného interiéru, ktorý budú zdanie akéhosi domu v dome. Stĺpy delia chrám na hlavnú a bočné lode a práve v priehľadoch vysokých klenieb spájajúcich stĺpy je vidieť sochy svätcov. Tí akoby tam skutočne stáli a dohliadali na „turistické dianie“ pod sebou.

Jeho stavba trvala s prestávkami viac než 500 rokov a na jeho stavbe i výzdobe sa podieľalo mnoho významných staviteľov a umelcov, ako aj slávny Benedikt Ried, architekt Vladislavskej sály na Pražskom hrade.

Impozantná stavba zvonku pôsobí tmavo, no vnútri vás očarí jej krása, ktorá sa odráža vo svetle slnečných lúčov presvitajúcich z vitráží. Tri stanové strechy chrámu pripomínajú okolité vrchy - Kuklík, Kaňk a Sukov. Unikátne gotické fresky, bohaté vitráže a výnimočný výhľad zo strešnej ochodze vám doslova vyrazia dych.

Za zmienku stojí aj Jezuitská kolej - ide o rozsiahly komplex budov, ku ktorej sa dostanete širokou ulicou ozdobenou sochami svätcov - jezuitov podľa vzoru Karlovho mostu v Prahe. Autorom barokovej stavby je známy taliansky architekt Giovanni Domenico Orsi.

Chrám je zasvätený svätej Barbore, patrónke baníkov, ktorí sa zaslúžili o rozkvet Kutnej Hory. Začal sa stavať v 14. storočí a jeho výstavba sa prerušila, keď v kutnohorských doloch došlo striebro, a to v 16. storočí. Ak by sa tak nestalo, stavba by mala takmer dvojnásobné rozmery, ako má dnes. Chrám bol dokončený až v roku 1905.

Už exteriér chrámu pôsobí veľmi honosne a pripomína vzácne sakrálne pamiatky z Anglicka či Francúzska. Kostol mal byť pritom v skutočnosti ešte dvojnásobne väčší! Práce na ňom však trvali veľmi dlho a pôvodné plány zničil smutný osud tunajších baní.

Rudy striebra sa zrazu minuli a najväčší zdroj peňazí v celom regióne tak odrazu vyschol. Kvôli nedostatku financií ihneď zastavili aj stavbu kostola a dorobili k nemu už len jednoduchú stenu, ktorá uzavrela ich nedokončené veľdielo.

Budovanie tohto chrámu trvalo veľmi dlho, čo sa nakoniec odrazilo aj na jeho charaktere. Badať to môžete napríklad prostredníctvom stavebných štýlov, keďže sa tam miešajú prvky renesancie, gotiky a novogotiky. Sledovať ich môžete predovšetkým na výzdobe.

Okrem stredovekých dekorácií môžete napríklad obdivovať nádherné vitrážové okná zo začiatku 20. storočia. V interiéri vás kostol prekvapí svojimi čistými líniami, ktoré sa striedajú s farebnými prvkami. Zrak vám najprv pritiahne kazateľnica, ktorá je skvelým príkladom renesančného umenia.

Oltár bol zase vytvorený v gotickom štýle a okolo neho dominujú vysoké farebné okná. Hneď, ako sa nasýtite pohľadov na tú krásu, tak si ešte na chvíľku sadnite a zdvihnite hlavu hore. Teraz máte pred sebou ďalšie unikátne dielo v podobe stropu so sieťovanou klenbovou výzdobou.

Jednotlivé okienka sú vyplnené drobnými maľbami a erbmi. Pri návšteve kostola využite ešte príležitosť a zájdite aj na výstavu, ktorá sa venuje vzniku samotného chrámu a mapuje aj všetky renovácie. Po prehliadke prichádza najzaujímavejší bod, kvôli ktorému by ste tam mali ísť aj v prípade, ak nie ste fanúšikmi histórie. Táto výstava je totiž situovaná na balkónoch, odkiaľ máte ten najkrajší výhľad na katedrálu.

Vedeli ste, že… Jezuitská kolej bola v 18. storočí prepojená s Chrámom sv. Barbory krytou visutou chodbou. Chodba bola na konci 19. storočia odstránená.

Kostnica Sedlec

Medzi najnavštevovanejšie pamiatky Stredočeského kraja patrí Kostnica Sedlec pri Kutnej Hore s bizarnou výzdobou, ktorá naháňa až zimomriavky - napríklad luster je poskladaný zo všetkých kostí ľudského tela. Niet divu, že patrí medzi najnavštevovanejšie pamiatky Stredočeského kraja.

Mnohí ľudia si Kutnú Horu spájajú práve len s kostnicou a ani len netušia, že Hřbitovní kostel Všech svatých s kostnicí nie je pamiatkou zapísanou do Zoznamu svetového kultúrneho dedičstva UNESCO.

Podľa legendy v období stredoveku poslali jedného zo sedleckých opátov s diplomatickým posolstvom do Jeruzalema. V Sedleci pri Kutnej Hore totiž fungoval od roku 1142 cisterciánsky kláštor. Pri svojej ceste navštívil aj podzemnú kaplnku na jeruzalemskom poli Hakeldama. Na tomto mieste pochovávali mŕtvych pútnikov. Práve z tohto poľa priniesol opát hrste svätej zeme, ktorú rozprášil v okolí kláštorného cintorína.

Tým vyvolal veľký záujem o pochovávanie na Svätom poli, ako domáci nazvali cintorín. Po morovej epidémii v roku 1318 na tomto mieste pochovali viac ako 30 tisíc mŕtvych. Husitské vojny sem poslali na večný odpočinok ďalších desať tisíc nebožtíkov.

Na konci 15. storočia cintorín zrušila a exhumované kosti v roku 1511 uložili do podzemnej kaplnky.

Na začiatku 18. storočia kostolíku a kostnici dali novú tvár opát Snopko a architekt Jan Blažej Santini - Aichel (ten, ktorý sa podieľal aj na stavbe kostola sv. Jána Nepomuckého na Zelenej hore v Ždári nad Sázavou).

To sa však už písal rok 1870 a kláštor aj kostolík bol vo vlastníctve rodu Schwarzenberkov z Orlíka. Práve erb rodu Schwarzenberkov je tu vykladaný nie len z ľudských, ale aj z zvieracích kostí. Iné interiérové doplnky, ako napríklad veľký svietnik sú už len z ľudských skeletov.

Jeho temná sláva spočíva v unikátnej výzdobe, ktorú tvorí približne 40 000 až 60 000 kostrových pozostatkov. Hoci je luster z kostí a kostrové pyramídy obostreté tajomstvom, vieme, že výzdobu vytvoril drevorezbár František Rint na objednávku rodiny Schwarzenbergovcov v roku 1870. Kosti patria obetiam morových epidémií v 14. storočí a husitských vojen.

Reťaze z lebiek ako ornamenty na stenách a veľké pyramídy kostí s akýmisi chodbami s ukrytým zdrojom svetla, tak to je skutočne temná gotika plných kostier.

Keď sa po veľkej obnove v baroku v druhej polovici 18. storočia kláštor ocitol v dlhoch, cisár Jozef II. kláštor zrušil a väčšinu majetku skúpila šľachtická rodina Schwarzenbergovcov. Tí v 19. storočí financovali opravu budovy aj výzdobu z kostí a pozvali do Sedleca rezbára Františka Rinta z Českej Skalice, ktorý barokovú výzdobu ešte dotvoril. Z kostí vyrobil luster a doplnil aj schwarzenberský erb, do výzdoby zakomponoval svoje meno.

Interiér Kostnice Sedlec.

Ďalšie zaujímavosti v Kutnej Hore a okolí

  • Zámok Kačina: Pár kilometrov od mesta (Svatý Mikuláš), jeden z najvýznamnejších príkladov empírovej architektúry v Čechách. Dnes sídlo Múzea českého venkova.
  • Bobová dráha Kutná Hora: Jedna z najdlhších korytových bobových dráh v Českej republike.
  • Vínne Sklepy Kutná Hora: Rodinné vinárstvo s možnosťou degustácie, kde sa pestuje aj Rulandské modré, ktoré sem rozšíril Karol IV.
  • Sady Bedřicha Pacáka a Breuer záhrady: Ideálne na prechádzku s výhľadom na Chrám sv. Barbory a Jezuitskú kolej.
  • Sancturin dom: Pôvodne gotická stavba so súčasným informačným centrom a alchymistickou dielňou.
  • Pražský stĺp: Morový stĺp zo začiatku 18. storočia.
  • Kráľovská prechádzka: Ideálna prírodná trasa s dychberúcim výhľadom na Chrám sv. Barbory pri ktorej odporúčame terénnu obuv.

Praktické informácie pre návštevníkov

Mesto Kutná Hora sa nachádza v Stredočeskom kraji, je vzdialené približne 70 kilometrov od Prahy a len niečo vyše troch hodín jazdy autom z Bratislavy. Toto mesto obýva približne 21 až 22-tisíc obyvateľov a ročne ho navštívi priemerne milión návštevníkov.

Top 8 pamiatok, ktoré musíte vidieť v Kutnej Hore:

  • Chrám svätej Barbory
  • Vlašský dvůr (Taliansky dvor)
  • Kostol svätého Jakuba
  • Jezuitská kolej (GASK)
  • Katedrála Nanebovzatia Panny Márie a sv. Jána Krstiteľa
  • Kostnica Sedlec
  • Múzeum striebra a Hrádek
  • Kamenná gotická fontána (Kašna)

V Kutnej Hore sa takmer všade dostanete pešo. Je to výborný spôsob, ako si zacvičiť a zároveň objaviť skryté uličky.

Vstupné a otváracie hodiny niektorých pamiatok:

Pamiatka Vstupné (dospelý) Otváracie hodiny
Chrám svätej Barbory 180 Kč (cca 7,42 €) Sezónne, pozri text
Vlašský dvůr (Kráľovský palác) 220 Kč (cca 9,07 €) - kombinovaná trasa Denne 9:00 - 18:00
Jezuitská kolej (GASK) - stála výstava 120 Kč (cca 4,95 €) Utorok - Nedeľa 10:00 - 18:00
Katedrála Nanebovzatia Panny Márie a sv.

tags: #goticky #chram #v #kutnej #hore