Slovensko sa pýši bohatou históriou a kultúrnym dedičstvom, ktoré sa odráža v jeho sakrálnych stavbách. Medzi tieto významné pamiatky patrí aj gotický kostol, ktorý prešiel mnohými zmenami a úpravami v priebehu storočí. V tomto článku sa pozrieme na históriu a architektúru jedného z takýchto kostolov, ktorý je spojený s menom Jána Pavla II.
História a Vývoj Kostola
Pôvodne gotický kostol bol postavený koncom 13. storočia. Kostol postavili koncom 13. storočia talianski majstri, ktorí postavili aj košickú katedrálu. Pre nezhody s košickým magistrátom nechali kostol v Košiciach nedokončený a odišli do Barce, kde sa počas svojho „štrajku“ zapojili do stavby kostola. Na príbuznosť s košickým Dómom sv. Alžbety poukazuje do dnešného dňa zachovaná svätyňa z dávneho kostola (bočná loď súčasného kostola) s krásnou gotickou klenbou.
V 15. storočí bol kostol prestavaný. V druhej tretine 20. storočia rozšírený a dispozične zmenený. V roku 1942 bol kostol zväčšený o južnú loď (os kostola sa tak presunula severojužným smerom). V 80-tych rokoch 20. storočia bol kostol kompletne zrekonštruovaný. 11. 06. 1996 sa v kostole konala slávnosť pri príležitosti 1. výročia návštevy Svätého Otca Jána Pavla II. 06. 2005 sa pri príležitosti 10. výročia návštevy Svätého Otca pápeža Jána Pavla II. 07. 2006 bola vo farnosti Košice-Barca veľká slávnosť pri príležitosti odhalenia a požehnania pamätníka Svätého Otca pápeža Jána Pavla II. Pamätník osobne posvätil najbližší spolupracovník zosnulého pápeža, jeho dlhoročný osobný tajomník a dôverník kardinál Stanislaw Dziwisz, v súčasnosti krakovský arcibiskup spolu s arcibiskupom Mons.Alojzom Tkáčom - košickým metropolitom, ktorí vystupoval v úlohe hostiteľa, a apoštolským nunciom v Slovenskej republike Mons.
Architektúra Kostola
Architektúra kostola je kombináciou rôznych štýlov, ktoré sa na ňom zanechali počas stáročí. Pôvodné gotické prvky sa prelínajú s neskoršími úpravami, čo mu dodáva jedinečný charakter. Kostol je trojloďový, čo symbolizuje najsvätejšiu Trojicu. Klenba chrámu, symbol neba, spočíva na dvanástich stĺpoch, tak ako spočíva Cirkev na dvanástich apoštoloch. V latinčine sa význam slov ecclesia - kostol stotožňuje aj so slovom cirkev. Do chrámu sa vchádzalo pôvodne piatimi portálmi - symbol piatich rán Kristových. Vnútorné rozmery kostola sú: dĺžka 49,5 m, šírka 22 m a výška strednej lode 19 m, zásluhou ktorých patrí levočský chrám medzi priestorovo najväčšie na Slovensku.
Kostol je osvetlený trojdielnymi gotickými oknami vyplnenými rôznymi geometrickými kružbami, zloženými z trojlistov a štvorlistov. Nad južným portálom je gotická rozeta. Z dvoch hlavných portálov je honosnejší južný, ktorým vstupoval do kostola mestský magistrát i významné návštevy. Je bohato profilovaný a na hlaviciach stĺpov sú umiestnené maskaróny s ľudskou a zvieracou podobou, ktoré mali symbolicky zabrániť vniknutiu nečistých síl do chrámu. Južná predsieň z druhej polovice 15. storočia má zaujímavú hviezdicovú klenbu, ktorej rebrá boli zvýraznené maľovaným ornamentom. Severná predsieň mala pôvodne trámový strop, ale v prvej štvrtine 16. storočia dostala sieťovú klenbu, postavenú pravdepodobne na náklady vtedajšieho farára Jána Henckela. On dal postaviť aj účelovú budovu knižnice nachádzajúcu sa nad vchodom a kaplnkou sv. Juraja.
Predpokladá sa, že erb na konzole patrí jemu a nie Turzovcom, ktorým sa pôvodne pripisoval. Severný portál má jednoduchšiu profiláciu ako južný. Z jeho predsiene vedie jednak gotický portál do kaplnky sv. Juraja a sú tu tiež renesančné portály vedúce k emporám a do knižnice. Hviezdicovú klenbu má aj západná empora. Najmladšími prístavbami kostola sú zadné kaplnky stojace po oboch stranách veže. Ktorá musela byť koncom 18. storočia demolovaná pre svoj zlý stavebno-technický stav, bola nanovo postavená v neogotickom slohu v rokoch 1852-1858 podľa plánov levočského architekta Fridricha Mücka. Práce viedol kamenársky majster Ľudovít Schmidt.
Je známe, že Levoča sa po prvý raz písomne spomína roku 1249 a že roku 1271 sa stala hlavným mestom - civitas capitalis - Spoločenstva spišských Sasov. Z tradície i z archeologického výskumu vieme, že Levoča už predtým mala aspoň dva kostoly: Kostol sv. Ducha - románska rotunda z 11. storočia stojaca na mieste dnešného minoritského kostola pri Košickej bráne, a Kostol sv. Mikuláša nachádzajúci sa južne od dnešného mesta, pri lokalite nazvanej Stará Levoča. Pochádza z konca 11. a začiatku 12. storočia a stavebne bol zväčšený ešte v polovici 13. storočia a v 14., prípadne 15. storočí.
Na základe doterajšieho historického a archeologického výskumu možno lokalizovať základy Levoče na dnešné miesto a približne jej súčasný urbanizmus zaradiť do obdobia po tatárskom vpáde, asi do roku 1245. Keď v tom čase vzniklo mesto, musel vzniknúť aj tento farský kostol, pretože starý Kostol sv. Ducha sa na tomto mieste nenachádzal. Je isté, že dnešná sakristia stojí na murive z polovice 13. Okolo roku 1270 bola prebudovaná. Keďže niektoré jej hlavice s románskymi motívmi sa opakujú aj v sanktuáriu dnešného kostola, nie je vylúčené, že v tom čase sakristia tvorila súčasť samostatného pôvodného kostola stojaceho na mieste dnešnej svätyne, alebo bola samostatnou kaplnkou, prípadne dnešná sakristia tvorila presbytérium vlastného kostola. Isté je, že rozvoj mesta, najmä po udelení rozsiahleho práva skladu roku 1321, si vyžiadal postavenie väčšieho a honosnejšieho kostola. Podľa toho možno konštatovať, že dnešný Chrám sv. Jakuba bol postavený asi v rokoch 1330-1350 až 1370.
Z tohto obdobia sa totiž zachovali nástenné maľby, ktoré predstavujú terminus ad quem. Či bola stavba postavená odrazu, alebo v dvoch etapách, nie je podstatné. Dôležité je, že v poslednej tretine 14. Najstaršou prístavbou je kaplnka sv. Juraja umiestnená na severnej strane kostola. Vznikla asi roku 1390 ako pohrebná kaplnka košického mešťana Juraja Ulenbacha, ktorý bol v nej roku 1392 pochovaný. V druhej polovici 15. Bola Levoča v najväčšom rozmachu. Roku 1474 ju navštívil kráľ Matej Korvín a predpokladá sa, že z tejto príležitosti vznikla južná predsieň s kaplnkou umiestnenou nad ňou, nazývanou korvínovské oratórium. Približne v tom istom čase bola postavená aj severná predsieň, možno na náklady rodiny Turzovcov, a západná organová empora. Interiér kostola už bol zariadený oltármi a mal aj organ. Na čele hlavnej lode boli umiestnené sarkofágy rodiny Turzovcov. Ďalšia veľká udalosť Levoče a aj tohto chrámu bola roku 1494, keď sa stretli štyria bratia Jagelovci, medzi nimi uhorský a poľský kráľ. So svojimi sprievodmi tu strávili dlhší čas.
Pamiatkou na to stretnutie je lavica umiestnená vzadu strednej lode, a tiež oltár Panny Márie Snežnej. Krátko potom nastal veľký ruch v zariaďovaní kostola. Spôsobili ho nielen vynikajúce ekonomické podmienky mesta, ale aj skutočnosť, že mesto dostalo vysoko vzdelaných farárov, na čele s dr. Ale mesto pritom objednalo aj nový hlavný oltár. Kostol dostáva nový organ a vznikajú nástenné maľby. Roku 1519 je postavená účelová budova knižnice, tvoriaca nadstavbu nad severným portálom a na kostole sú umiestnené aj nové vežové hodiny. V tomto období prichádza do mesta vynikajúci rezbár Majster Pavol z Levoče, ktorý je autorom mnohých výtvarných diel v meste a okolí. Možno povedať, že najvýznamnejšie diela, ktoré kostol má, vznikli práve v prvej štvrtine 16. storočia. Je to šťastná náhoda, že sa zachránili počas požiarov v rokoch 1538 a 1550 i v neskorších rokoch. Ani reformácia, ktorá v meste zvíťazila roku 1544, sa na zariadení kostola neprejavila. Krídla oltárov ostali zatvorené, a tak nebol dôvod odstraňovať z nich sochy.
Roku 1622 sa začala stavať nová organová empora za severným vchodom a krátko nato dostal kostol aj bohato zdobený organ, zavesený na empore zvonka. Oproti organu vznikla drevená kazateľnica. Je samozrejmé, že kostol bol po celý čas podľa potreby opravovaný (krytina, zvony, strecha), len poškodenie veže bolo tak závažné, že v polovici 17. storočia bola pre zvony postavená osobitná zvonica a vežu neskôr rozobrali. Roku 1667 bola stará organová empora prepojená s novou emporou, tzv. Pre mesto i kostol bola veľmi pohnutým obdobím posledná štvrtina 17. storočia. Roku 1674 bol kostol, v rámci rekatolizácie, odňatý evanjelikom a katolíci ho začali nanovo zariaďovať. Stavovské povstania spôsobili, že kostol v priebehu rokov niekoľkokrát zmenil majiteľa, pričom nejeden pôvodný oltár bol poškodený, prípadne vyhodený. Odstránené boli tiež svetské zástavy, brnenia, štíty, ostrohy apod., ktoré boli zavesené nad hrobmi.
Koncom 17. storočia niektorí farári umiestňovali na prázdne miesta po zničených oltároch barokové oltáre. Ani po týchto zásahoch v interiéri kostola to nebol stav konečný, pretože v rokoch 1706-1710 bol kostol rozdelený medzi evanjelikov a katolíkov. Vnikol troma južnými vchodmi aj do kostola, pričom na zariadení spôsobil len menšie škody. Vchody do kostola, potom boli, okrem jedného, zamurované. Najväčším zásahom do interiéru po tomto požiari bolo odstránenie turzovských hrobiek spred hlavného oltára a vydláždenie kostola pieskovcovou dlažbou. Koncom 18. storočia bola rozobraná, až po úroveň strechy, kostolná veža a začalo sa uvažovať o výstavbe novej veže. Došlo k tomu až v rokoch 1852-1857 a následne boli postavené bočné zadné kaplnky. V týchto rokoch prvý raz upozornil Václav Merklas svet na hodnotu interiéru levočského chrámu. Identifikovaný bol aj autor hlavného oltára, ktorým bol Majster Pavol z Levoče. Do kostola pribudol neogotický oltár sv. Alžbety s uplatnením pôvodných tabuľových malieb z konca 15. storočia.
V rokoch 1866-1867 bol reštaurovaný slávny organ, pričom bol aj premiestnený na svoje terajšie miesto. Pri tejto pn1ežitosti boli objavené a reštaurované aj nástenné maľby na severnej stene a neskôr aj v presbytériu. V súvislosti s generálnymi opravami dostal kostol v sedemdesiatych a potom v deväťdesiatych rokoch 19. Bola plánovaná väčšia oprava kostola. Začalo sa s ňou po roku 1923 po požiari mesta, kedy zhorela strecha kostola. Opravy sa predĺžili až do konca tridsiatych rokov 20. storočia. Nová generálna oprava kostola sa začala v rokoch 1948-1949. Vymenená bola krytina strechy, očistené stĺpy a klenby kostola, opravený bol krov i kamenné články. Pôvodne sa plánovalo s rekonštrukciou elektroinštalácie a so zavedením vykurovania kostola, tiež sa mala vymeniť dlažba. Proticirkevné opatrenia štátu však rekonštrukciu interiéru kostola znemožnili.
Dlhodobejšie organizovanie reštaurátorských prác sa začalo roku 1952. Bratia Kotrbovci takto zreštaurovali na náklady štátu hlavný oltár. Ďalšie oltáre boli zreštaurované farárom Františkom Dlugošom po roku 1989. Možno teda povedať, že sú zreštaurované všetky oltáre, kazateľnica i organ, prakticky celý interiér kostola. Reštaurovanie vonkajšej časti kostola ďaleko presahuje možnosti farského úradu.
Interiér Kostola
K mimoriadne cenným patrí najmä interiér kostola, ktorý je jedinečným múzeom stredovekého sakrálneho umenia. Neskorogotický drevený hlavný oltár sv. Jakuba je s výškou 18,62 m najvyšším svojho druhu na svete. Hlavný oltár Chrámu svätého Jakuba v Levoči (zasvätený Panne Márii a svätému Jakubovi Apoštolovi) je neskoro gotická sakrálna pamiatka, dielo mimoriadnej umeleckej a historickej hodnoty. Je najcennejším a najobdivovanejším chrámovým artefaktom. Už pri vstupe do kostola upúta každého návštevníka nielen svojou monumentalitou ale aj výtvarným prevedením. So svojou výškou - 20,62 metra (najvyšší neskorogotický krídlový oltár na svete) - a šírkou - 6,27 metra - majestátne vypĺňa priestor záveru chrámového presbytéria. Jeho oltárne retabulum patrí k najväčším umeleckým dielam svojho druhu v zaalpskej Európe. Je to najstarší oltár v Strednej Európe.
Neskorogotický drevený hlavný oltár sv. Jakuba je s výškou 18,62 m najvyšším svojho druhu na svete. Hlavný neskorogotický drevený oltár patrí medzi najvyššie vo svete, dosahuje výšku 18,62 m, celý je z lipového dreva a vznikol v rokoch 1507 - 1517 v dielni sochára Majstra Pavla z Levoče, ktorý dal údajne svoju vlastnú podobizeň jednej z dvanástich sôch apoštolov na nádhernej kompozícii Poslednej večere v predele oltára. Najobdivovanejší je hlavný oltár, ktorý je súčasne najvyšším gotickým oltárom na svete a jeho autorom je známy neskoro gotický rezbár majster Pavol z Levoče. Oltár meria 18 metrov a 62 centimetrov. Kostol sv. Jakuba v Levoči je známy predovšetkým svojimi gotickými tabuľovými oltármi. Popri nich akosi zanikajú nástenné maľby. Okrem toho, že ich je tu celý rad, mnohé z nich sú aj historicky a umelecky cenné. Väčšina z nich pochádza zo 14.-15. storočia. V stredoveku pomáhali vzdelávať sa negramotným obyvateľom mesta v oblastiach viery a mravov, a tak zohrávali významnú úlohu v prehlbovaní kresťanského vedomia a života veriacich.
Tabuľka: Rozmery Kostola sv. Jakuba v Levoči
| Rozmer | Hodnota |
|---|---|
| Dĺžka | 49,5 m |
| Šírka | 22 m |
| Výška strednej lode | 19 m |
| Výška hlavného oltára | 18,62 m |
Majster Pavol z Levoče
Talentovaný rezbár Majster Pavol vytvoril mnoho významných diel roztrúsených po celom Slovensku, ktoré vynikajú kvalitou aj zachovalým rozsahom. Bohužiaľ, máme o ňom veľmi málo informácií, pretože levočský archív po masívnom požiari v r. 1550 vyhorel. Vieme, kde žil a tvoril, pričom jeho dom na námestí stále stojí. Vieme, že mal štyri deti, no nevieme však jeho celé meno ani pôvod. V Levoči sa objavil okolo v roku 1500 už ako zrelý umelec a mal vtedy štyridsať rokov. Práce z jeho dielne sa nachádzajú najmä na gotických krídlových oltároch.
Všetky diela sú zhotovené z lipového dreva a majú charakteristické znaky, podľa ktorých sa dá autor rozpoznať: prevrátený okraj vrchného plášťa - tzv. ucho, oči sú veľké, mierne šikmé a majú vysoký nadočnicový oblúk. Tváre sú predĺžené s malou guľatou briadkou. Kĺby prstov bývajú zvýraznené ostrými rezmi, z farieb používal prevažne zlatú a modrú. S farským kostolom susedí budova bývalej levočskej radnice s arkádami, ktorá bola postavená po požiari v roku 1550. Radnica patrí k vrcholným stavbám svetskej renesančnej architektúry na Slovensku. Centrálne námestie lemuje vyše 50 pozoruhodných meštianskych a patricijských domov. Na prvý pohľad zaujme najmä renesančný Thurzov dom, ktorý získal novorenesančnú sgrafitovú fasádu v roku 1904. Na námestí stojí aj tzv. klietka hanby zo 16. storočia.
Dominanta mesta Levoča a jedno z najvýznamnejších pútnických miest na Slovensku je Bazilika Navštívenia Panny Márie na Mariánskej hore. Kostol je filiálkou mariánskej Baziliky Santa Maria Maggiore v Ríme. Spišská Kapitula nesie prívlastok slovenský Vatikán. Kedysi bola výlučne kňazskou osadou, dnes je sídlom Spišského biskupstva a pamiatkou UNESCO.
Praktické Informácie pre Návštevníkov
Chrám sv. Jakuba je otvorený pre verejnosť, avšak počas liturgických slávení nie je možná prehliadka za účelom turizmu. Zakúpením vstupenky prispievate na opravu Chrámu sv.Jakuba v Levoči. Zľavy sú nárokovateľné až po preukázaní sa platným preukazom.
Čas prehliadok:
- Pondelok - Nedeľa: 10:00, 10:30, 11:00, 11:30, 12:00, 13:00, 13:30, 14:00, 14:30, 15:00, 15:30, 16:00, 16:30, 17:00 hod.
- Utorok - Nedeľa: 10:00, 10:30, 11:00, 11:30, 12:00, 13:00, 13:30, 14:00, 14:30, 15:00, 15:30 hod.
Zoznam najvýznamnejších pamiatok v Chráme Sv. Jakuba:
- Hlavný oltár sv.Jakuba s presbytériom (svätyňa)
- Oltár sv.Jánov
- Oltár sv.Anny
- Oltár sv.Petra a Pavla
- Oltár sv.Mikuláša
- Oltár sv.Kataríny
- Oltár Michala Archanjela
- Oltár 14 pomocníkov v núdzi
- Oltár Dobrého pastiera
- Intarzovaná lavica Krupekovcov
- Intarzovaná lavica od Gregora, stolára z Kežmarku
- Trojmiestna lavica z 15. storočia
- Epitaf Alexia II.