Okres Vranov nad Topľou sa pýši bohatou históriou a kultúrou, čo sa odráža aj v jeho sakrálnych pamiatkach. Medzi najvýznamnejšie patria gotické kostoly, ktoré sú svedkami dávnych čias a predstavujú cenné architektonické skvosty.
Východné Slovensko je bohaté na sakrálne pamiatky a pútnické miesta, ktoré lákajú návštevníkov svojou históriou a krásou. Medzi ne patria aj kostoly v okrese Vranov nad Topľou.
Poďme sa spoločne pozrieť na niektoré z týchto významných stavieb:
Bazilika Narodenia Panny Márie vo Vranove nad Topľou
Rímskokatolícka Bazilika Narodenia Panny Márie je najcennejšou a najstaršou historickou pamiatkou v meste Vranov nad Topľou. Chrám nesie od roku 2008 označenie „minor“ a zaraďuje sa tak k trinástim bazilikám na Slovensku s týmto významným čestným titulom, ktorý pochádza priamo od pápeža.
Do povedomia kresťanov na celom svete sa táto skromne vyzerajúca historická pamiatka dostala vďaka zázračnej udalosti, ktorá sa v regióne udiala. Vzácna historická ikona Panny Márie pochádzajúca od neznámeho autora pred zrakmi miestnych ľudí ronila krvavé slzy. Stalo sa tak v roku 1708.
Milostivý obraz Panny Márie vyhotovený na plátne olejovými farbami bol následne prenesený do kostola. Dňa 8. septembra 1708 zasvätili kostol Narodeniu Panny Márie a odvtedy každoročne 8. septembra privoláva mariánskych pútnikov z celého Zemplína.
Zázrakom je tiež udalosť z roku 1718, kedy v kostole vypukol požiar, no obraz zostal neporušený. Kostol sa tak stal ešte významnejším pútnickým miestom, o čom svedčí aj Dekrét o stanovení pútnického miesta z 29. júna 1999.
Kostol pôvodne postavili v roku 1441 františkáni ako kláštorný kostol. Po ich odchode z mesta, prevzali kostol do svojej správy od františkánov evanjelici a spravovali ho v rokoch 1540 - 1672.
Následne, v roku 1672, duchovnú správu kostola prevzala mníšska rehoľa Rád Svätého Pavla Prvého Pustovníka takzvaní pavlíni, s ktorými sa bazilika spája dodnes. Pre pavlínov je charakteristický kult Matky Božej, keďže mali v správe mnoho mariánskych svätýň. Na území Slovenska do ich správy patrili napríklad aj pútnické miesta v Šaštíne a v Marianke pri Bratislave. Po takmer storočnom pôsobení vo Vranove, museli pavlíni po nariadení Jozefa II. kláštor opustiť a ich rád sa zo Slovenska presunul do Poľska. Mnísi sa vrátili naspäť do Vranova až po viac ako 200 rokoch.
Bazilika Narodenia Panny Márie sa z architektonického hľadiska zaraďuje k neskorogotickému typu monumentálnych sakrálnych stavieb. Hoci pri letmom pohľade zvonku by ste to nepovedali, interiér kostola je veľkolepým barokovým dielom z prvej polovice 18. storočia a osloví každého návštevníka.
Zázračná ikona Vranovskej Panny Márie zobrazujúca božiu matku, ktorá drží dieťa na pravom predlaktí, je umiestnená v centre oltárnej nadstavby. Hlavný oltár je zasvätený Panne Márii. V bazilike sa nachádzajú aj ďalšie, menšie oltáre. Tie bočné sú zasvätené sv. Pavlovi pustovníkovi, podľa ktorého nesie Rád Pavlínov meno a sv. pápežovi Klementovi Rímskemu. Štvrtý oltár, nachádzajúci sa na severnej strane kostola, je zasvätený sv. Jánovi Nepomuckému, mučeníkovi spovedného tajomstva. Veľkú úctu vranovských pavlínov k tomuto svätcovi potvrdzuje relikviár s jeho pozostatkami v interiéri a súsošie v exteriéri chrámu, zaradené do štátneho zoznamu kultúrnych pamiatok.
Vo vranovskej bazilike je uchovaná aj veľmi cenná barokovo - rokoková kolekcia liturgických predmetov pozostávajúca z monštrancie, kalicha, cibória a pacifikálového kríža. Táto jedinečná liturgická súprava je dielom najznámejšej osobnosti barokového zlatníctva na Slovensku, Jána Silašiho a právom patrí na zoznam národných kultúrnych pamiatok. Drahocenným svedectvom existencie barokového sochárstva na Východnom Slovensku sú dokonalé rezbárske výtvory z dielne Jozefa Hartmana, ktoré zdobia oltáre a kazateľnicu. Atmosféru dávnej minulosti dotvárajú nástenné fresky význačného českého barokového maliara J. L. Krackera.
Ak Vás Bazilika Narodenia Panny Márie zaujala a chceli by ste sa dozvedieť viac, o prehliadku so sprievodným slovom možno požiadať rímskokatolícky farský úrad Sever, ktorý sídli vo farskej budove bývalého kláštora pavlínov. Budova kláštora je síce neskoršieho dáta, pochádza zo 17. storočia, no je takisto historickou pamiatkou, ktorú sa oplatí navštíviť. Hneď z diaľky Vás okúzli vstupný portál, ktorý sa môže pýšiť prívlastkom architektonická pamätihodnosť umeleckého významu.
Zarezervujte si ubytovanie v blízkosti Baziliky Narodenia Panny Márie a príďte si vychutnať Vranov nad Topľou a jeho okolie. Po návšteve historických pamiatok v meste, ktorého názov je odvodený od vrany, sa vydajte do prírody a spoznajte Slanské vrchy. Vyrazte pešo, na bicykli alebo v zime pokojne na bežkách. Budete nadšení nielen z toho, aké zážitky región ponúka, ale aj z výnimočných možností ubytovania v Prešovskom kraji.
Najstarší kostol vo Vranove nad Topľou
Archeologický výskum v centre Vranova v rokoch 2008 a 2010, vyvolaný rekonštrukčnými prácami vodárov a plynárov, odhalil základy najstaršieho vranovského kostola v parku pri súsoší osloboditeľov.
Historické doklady svedčia o ustálenej farnosti vo Vranove už v 30. rokoch 14. storočia. Kostol bol pravdepodobne zasvätený sv. Jánovi Krstiteľovi, neskôr sa patrocínium viaže s uhorským kráľom sv. Štefanom. Historik F. Uličný predpokladá, že iniciátorom výstavby kostola bol uhorský kráľ, čo znamená, že sa tak mohlo stať koncom 12. a začiatkom 13. storočia, kedy bol Vranov ešte kráľovským majetkom.
Z ďalšej histórie kostola je známa jeho prestavba v r. 1490, iniciovaná Šimonom z Rozhanoviec. Kostol počas stavovských povstaní menil majiteľov a bol výrazne poškodený. Od r. 1559 pôsobili v kostole kalvíni. Musel byť honosným a dôstojným stánkom, keď si ho za miesto svojho sobáša vybrali predstavitelia významných magnátskych rodov Alžbeta Bátoriová a František Nádašdi, ktorí sa tu sobášili v r. 1575.
O výstavbe nového kalvínskeho kostola, tzv. maďarského na severnom okraji mestečka (dnes je to bazilika Narodenia Panny Márie) rozhodla matka Alžbety Bátoriovej Eufrozína, rod. Drugetová až v r. 1580. Odvtedy, zdá sa, starý kostol pustol. Vo vizitácii evanjelickej cirkvi z r. 1629 sa uvádza, že slovenský kostol využívali ho ako sýpku a sklad . V takomto žalostnom stave bol v r.1630 vrátený katolíkom - františkánom. V r. 1672 bol vypálený a ostal v rumoch.
Pri vojenskom mapovaní v 60. a 80. rokoch 18. stor. je poloha kostola zaznamenaná spolu s ohradou, zrejme areálom cintorína. Musel byť už celkom spustnutý, lebo kanonická vizitácia z 3. 6. 1773 ho nachádza úplne opustený a bez strechy. Uvádza sa tiež neohradený cintorín a rumy farskej budovy. Nadzemné stopy kostola však boli viditeľné ešte začiatkom 20. storočia.
V Pamätnej knihe storočnice košického biskupstva z r. 1904 sa uvádza, že „časť oltárnej menzy ešte vyčnieva zo zeme a označuje, kde slovenský kostol stál.“
Po rozrumení v 70 rokoch 18. storočia zrejme už nikdy nebol úplne opravený. Všetky jestvujúce sily a financie boli využité na opravu mladšieho kostola Narodenia Panny Márie (maďarského), spravovaného pavlínmi na severnom okraji mestečka, ktorý po stavebných úpravách stojí dodnes. Na starý kostol sa úplne zabudlo.
V komunistickom období sa na posvätnom mieste postavil pamätník padlým hrdinom a verejné toalety. Zmenila sa tiež trasa cestnej komunikácie.
Archeologický výskum priniesol aj zistenia o prikostolnom cintoríne. V hĺbke 130 - 205 cm sme severne od kostola zistili hroby prikostolného cintorína, kde boli identifikované minimálne tri úrovne pochovávania. Ani v jednom hrobe sa nenašli hrobové prídavky. V jedinom prípade bola na zuboch zistená medenka a nečitateľný skorodovaný pliešok, zrejme medená minca. Sporadicky sa objavili železné klince z truhiel, v jednom prípade perličková výzdoba pokrývky hlavy. Ostatné nálezy boli mladšie a pochádzali zo zásypových vrstiev (fragmenty kachlíc a novovekej keramiky), z neskorších úprav priestoru parku.
Najstarší známy vranovský kostol mal podľa súčasných zistení vnútornú šírku lode 13,5 m šírku svätyne pri jej základe 6,5 m,. Jeho dĺžka bola cca 33 m. Nevieme však, v akom pomere bola dĺžka lode a dĺžka svätyne. Vychádzajúc z ideálnej rekonštrukcie podoby kostola, predstavovala dĺžka svätyne asi tretinu dĺžky celého kostola.
Zistené rozmery poukazujú na obdivuhodnú stavbu, čo nepriamo dokladá, že Vranov bol v 13. stor. významným strediskom. Archeologicky jednoznačne situovaný kostol bol orientovaný v tradičnej orientácii V - Z, so svätyňou na východnej strane. Charakter stavby poukazuje na gotické slohové prvky. Pri mladšej prestavbe, pravdepodobne koncom 15. storočia bol opatrený opornými múrmi. Deštrukcia a znesvätenie kostola v 17. storočí boli také veľké, že sa miesto prestalo vnímať ako posvätné do takej miery, že sa cez areál, ba priamo cez loď kostola a jeho svätyňu vybudovala nielen cestná komunikácia, ale aj mestská zástavba, ba v nedávnej minulosti dokonca verejné toalety.
V súčasnosti by sa však mohol kostol pripomenúť aspoň malým pamätníkom s informáciou o jeho histórii a dispozícii. V lepšom prípade by sa mohla jeho dispozícia náznakovo zviditeľniť v teréne, a v celkom ideálnom stave by sa dala časť severného múru nanovo odkryť a ukázať v teréne ako archeologický pamätník. Vranov, ktorý má oproti bohatej minulosti zúfalo málo zachovaných pamiatok, by si takýto pamätník isto zaslúžil.
Ďalšie sakrálne pamiatky v okolí
Okrem spomínaných kostolov sa v okrese Vranov nad Topľou a jeho okolí nachádza mnoho ďalších sakrálnych pamiatok, ktoré stoja za návštevu. Medzi ne patria napríklad:
- Kostol sv. Michala archanjela v Komáranoch
- Kostol Nanebovzatia Panny Márie v Hanušovciach nad Topľou
Kostol sv. Michala archanjela v Komáranoch:
Pôvodne gotický kostol, obnovený v druhej polovici 18. storočia. Renovovaný bol v roku 1907 a 1924. Jednoloďový kostol s polkruhovým uzáverom presbytéria, zaklenutý jedným poľom pruskej klenby. Na južnej stene presbytéria je malé gotické pastofórium so železnou kovanou mrežou. Hlavný oltár má ústredný obraz sv. Michala archanjela z čias okolo roku 1900. Kazateľnica je z druhej polovice 18. storočia na parapete sú obrazy evanjelistov v rokokových kartušiach.
Kostol Nanebovzatia Panny Márie v Hanušovciach nad Topľou:
Ranogotický kostol s retardovanými románskymi prvkami tzv. prechodného obdobia. Stál už v roku 1280 a patril johanitom, ktorí vlastnili Hanušovce do roku 1313. Kostol bol a je zasvätený Panne Márii Nanebovzatej. Existuje farská pečať z roku 1332, na ktorej sa vedľa textu nachádza vyobrazenie patrónky chrámu, farnosti a mesta. Na základe doterajších poznatkov sa predpokladá, že pôvodný kostol bola dnešná svätyňa súčasnej stavby kostola, pozdĺžna stavba s jedným oltárom a jedným vchodom. V štrnástom storočí bol pôvodný kostol predĺžený a bola k nemu pristavená sakristia.
Za kráľa Karola Róberta sa Hanušovce stali slobodným mestom s farským kostolom. V rokoch 1438 a 1488 spomínajú listiny okrem farského kostola aj špitálsky kostolík a kamennú kaplnku sv. Kozmu a Damiána. Mestečko bolo vtedy významným trhovým strediskom. Za reformácie sa kostol dostal do protestanskej správy a v roku 1717 ho vrátili katolíckej cirkvi. V roku 1742 bol zbarokizovaný. Opravy stavby prebehli v roku 1908 a 1949. Ide o jednoloďový kostol s rovným uzáverom presbytéria a vežou na západnom priečelí.
Tieto kostoly a ďalšie sakrálne pamiatky v okrese Vranov nad Topľou sú dôležitou súčasťou kultúrneho dedičstva Slovenska. Ich návšteva je nielen duchovným zážitkom, ale aj príležitosťou spoznať históriu a umenie tohto regiónu.
Súťaž katedrál – obdobie gotiky | Dokument DW
Prehľad sakrálnych pamiatok v okrese Vranov nad Topľou
| Názov | Obec | Popis |
|---|---|---|
| Bazilika Narodenia Panny Márie | Vranov nad Topľou | Neskorogotická stavba s barokovým interiérom, pútnické miesto |
| Kostol sv. Michala archanjela | Komárany | Pôvodne gotický kostol, obnovený v 18. storočí |
| Kostol Nanebovzatia Panny Márie | Hanušovce nad Topľou | Ranogotický kostol s románskymi prvkami |
| Základy najstaršieho kostola | Vranov nad Topľou | Archeologické nálezisko, základy kostola z 12.-13. storočia |