Sväté postavy v Biblii: Zoznam a ich význam

Biblia, posvätná kniha židovského a kresťanského náboženstva, obsahuje príbehy a postavy, ktoré formovali dejiny a kultúru. Tento článok sa zameriava na niektoré z najvýznamnejšie sväté postavy v Biblii, vrátane Abraháma, Jakuba, Júdu, Dávida, Panny Márie a Jozefa.

Abrahám: Otec mnohých národov

Hospodin najprv oslovil Abrama. Jeho otec Terah býval v slávnom meste Úr, ktoré bolo súčasťou veľkolepej ríše, kolískou ľudstva, kde bol pôvodne Raj. V Biblii sa spomína pod názvom Šineár, alebo Chaldejsko. Mimo biblie je známy pod menom Sumer. Terah sa so svojími synmi - Abramom, Náchorom a Haranom vybral do nového sídla, pomenovaného ako Cháran. Brat Haran sa z príbehu vytráca a tak trojicu doplnil jeho syn Lót. Z Biblie vyplýva, že Hospodin prikázal Abramovi, aby opustil svojho otca. Sľúbil mu, že ho požehná, zveľadí jeho meno a rozmnoží ho. Meno Abram značí - vysoký otec.

Abram mal za manželku nevlastnú sestru Saraj. Hospodin sľúbil zem Kannánu Abramovi. Na znak zmluvy s Bohom sa mal obrezať na ôsmy deň, každý z mužského pohlavia. Saraj však bola neplodná a tak primäla slúžku, aby s ňou Abram splodil dieťa. Medzitým sa v Biblii píše, ako sa Abram dostal do Egypta a ako ho faraón obohatil. Potom, ako sa traja zvláštni cudzinci zastavili u Abraháma, ako jeden z nich božskej podstaty zariadil, že Saraj v jej pozdnom veku, otehotnie a porodí syna.

Veľmi zaujímavé je stretnutie s kňazom Melchisedekom, o ktorom sa uvažuje, že je predobrazom Krista. Abramovi zmenil meno Hospodin na Abrahám, čo značí otec množstva /národov/ a Sáraj bola premenovaná na Sára, čo znamená kňažná. Sára porodila syna, Izáka, čo znamená - budú sa smiať, teda - Smiešok. Na Izákovi spočíva základ národa. Prvého Syna Izmaela vypudili, pre Harag, jeho matku, slúžku, Egypťanku, pre jej správanie. Keď zomrela Sára, Abrahám sa oženil s Keturou a mal s ňou ešte šesť synov. Široko známym je príbeh, ako Hospodin preveroval náklonnosť Abraháma, keď mu prikázal obetovať milovaného syna Izáka.

Nič to nemení na skutočnosti, že Boh rešpektoval Abrahamov zväzok so sestrou a uprednostnil syna, ktorý vzišiel podľa dnešných aj kresťanských meradiel z incestu. Izmael bol 13 rokov starší, ako Izák. Izákovi hľadali manželku medzi príbuznými a našli mu Rebeku. Tá porodila dvojičky. Z nich mladší Jakub, meno odvodené od päty, teda Pätár a pokladá sa za pokračovateľa línie smerujúcej k zrodeniu národa.

Jakub: Pokračovateľ línie

Jakub po peripetiách s bratom Ezauom ušiel k ujcovi Labanovi. U neho si vyslúžil jeho dve dcéry za manželky a pri pretekoch, ktorá porodí viacej chlapcov si pribrali obe na pomoc po jednej "pomocníčke". Spolu mal Jakub 12 synov. Určite sa narodili aj dcéry, ale ich mená sa do Biblie dostali iba vtedy, keď spôsobili niečo nezvyčajné.

Poznáme mená dvoch Jakubových žien, sesterníc a tiež dvoch súložníc, s ktorými Jakub splodil 12 synov. Keď Izák požehnával Jakuba, prikázal mu - nevezmeš si zo žien Kannánových. Pritom ani potomstvo od súložníc asi nenapĺňalo príkaz Izáka. Posledný z 12 synov už ani nebol Jakubovým synom, ale synom jeho syna Rubena, ktorý cudzoložil s otcovou súložnicou Bilhou, Ráchelinou slúžkou. Do Biblie sa dostala aj jedna Jakubova dcéra, ktorú splodil so sesternicou Liou. Volala sa Dina.

Keď Jakubova rodina rozložila svoje stany v blízkosti sidla kráľa Chámora Hetejského, dcéra Dina bola zvedavá obzerala si okolie , ocitla sa sama a znásilnil ju kráľov syn Síchem. Ale prišiel s otcom, kráľom, že si Dinu zoberie za ženu. Syn i kráľ boli ochotní splniť všetky podmienky, ktoré nastoľovali Jakubovi synovia. Tým išlo hlavne o rodovú čistotu, ale aj z vyššie uvedeného je isté, že sami to mali v otázke rodovej čistoty všelijaké. Nakoniec dali podmienku, že nemôžu dať sestru takým, čo nie sú obrezaní. A stalo sa, čo nepredpokladali. Kráľ presvedčil všetkých. A keď na tretí deň všetci ležali v najväčších bolestiach, Dinini bratia Simeon a Levi zabili všetkých, aj Chámora a Síchema. Mesto olúpili.

Raz, keď bol Jakub v noci sám, niekto s ním celú noc zápasil. Keď sa mu dotkol bedrá, vyšinul sa mu kĺb a odvtedy kríval. Pýtal sa ho, ako sa voláš. Keď Jakub odpovedal, povedal mu, odteraz sa budeš volať Izrael, lebo si sa boril s Bohom i ľuďmi a premohol si. Pri mene Izrael mi napadlo, že El znamená Boží, Ra, je egyptský hoh Slnla a Iz, môže byť skratka pohanskej bohyne Izis. Konšpirácia, náhoda, či zámer pri pomenovaní?

Júda: Zrodenie pokolenia

Paradoxom k čistote tvoriaceho sa židovského národa je príbeh Júdu, jedného z 12 Jakubových synov. Júda si zobral za manželku Kananejku a mal s ňou troch synov. Aj najstarší syn Er si zobral za ženu Kananejku, menom Tamara. Zomrel však bezdetný. Podľa Tóry, židovského zákona mal najstarší žijúci brat povinnosť vzbudiť svojmu bratovi potomstvo s jeho ženou. Táto povinnosť sa volá levirát a Biblia sa niekoľkokrát na tento zákon odvoláva.

Prostredný syn Onan síce líhal s Tamarou, ale tak, aby neotehotnela a podľa Písma ho Hospodin zabil. Najmladší bol ešte chlapec a kým dorastie, poslal svokor Tamaru domov k rodičom. Ale najmladší Šela dorástol a svokor Tamaru nezavolal. A tak Tamara začala konať. Potom, čo Judovi zomrela žena a on sa vydal strihať ovce, vyčkala na neho Tamara, prezlečená za prostitútku, so závojom na tvári. Júda využil jej služby. Dohodnutá odmena bola jedno kozľa. Sľúbil ho doručiť, keď sa bude vracať zo strihania. Nechal u nej zálohu a to palicu, náhrdelník a prsteň. Pri spiatočnej ceste však nikoho nenašli.

Po čase sa Juda dozvedel, že jeho nevesta je ťarchavá. Kázal ju priviesť, aby bola upálená. Juda však poznal veci, ktoré mu predložila, pochopil, čo sa stalo a povedal: Je spravodlivejšia, ako ja, lebo som ju nedal svojmu synovi Šebovi. V Genezis, knihe Mojžišovej, kap. 38,verš 21 a 22 sa hovorí, že Tamaru, teda prostitútku, za ktorú sa vydávala pokladali za zasvetenú. Práve potomstvo Júdu-Júdea sa pokladalo za Židov. Až oveľa pozdejšie sa za Židov pokladali všetci potomkovia Izraela, Jakuba. Z pokolenia Júdu bol aj kráľ Dávid. Z toho rodu pochádzal Jozef aj Božia rodička.

Dávid: Kráľ a vojenský stratég

Podľa Biblie sa dá vystopovať cudzia krv v pokolení Júdu v prípade Kannánky Rachaby a Moabitkky Rút. Dávid splodil v cudzoložnom pomere dieťa s Hetejkou Batšebou, ktoré zomrelo. Potom, keď si ju Dávid zobral k sebe mal s ňou synov. Jedným z nich bol aj kráľ Šalamún. Uviedol sa tým, že zabil obra Goliáša. Bol výborným vojenským stratégom. Na jeho činy žiarlil kráľ Saul. Dávid zobchodoval aj kráľovu dcéru Michaľ za neobriezky Filištíncov. Mal okolo 1OOO žien, či už manželiek, alebo súložníc. Zveľadil a rozšíril krajinu.

Vo svojich ťaženiach s archou v stane s Božou prítomnosťou ničil nepriateľov a vytvoril vzor panovníka, kráľa. K jeho odkazu vzhliadali celé pokolenia Židov, ktoré žili v područí vládcov nad porobeným židovským národom. Dávid chcel postaviť kamenný príbytok pre archu. Hospodin určil, že príbytok pre neho postaví až jeho následník, čo sa aj stalo.

Panna Mária: Matka Božia

Rodičia panny Márie sú Anna a Joachim. Anna znamená milosť a jagim znamená pozdvihnúť. Biblia o nich mlčí, ale doplňuje ju starobylá kresťanská literatúra. Bývali v Jeruzaleme a boli bezdetní. Po 40 ročnom neplodnom manželstve sa Joachim 40 dní postil na púšti a prosil o potomstvo. I modlitby Anny smerovali k tej prosbe. Napokon sa jej zjavil anjel a zvestoval, že sa im narodí dieťa. A tak pri svojich modlitbách zasľúbil tento pár dieťa Bohu. Ak by sa narodil chlapec bol by možno nazirejec. Narodilo sa dievča tak ju dali do chrámu. Niečo ako mníška.

Pri počatí Abrahámovho syna Izáka zo Sáry, pri počatí Jána Krstiteľa zo Zachriáša a Alžbety, pri počatí panny Márie z Joachima a Anny, ako aj pri počatí Ježiša z Márie sa uvádza prítomnosť anjela. V prvých troch prípadoch porodia ženy v nezvykle vysokom veku po predchádzajúcej neplodnosti. Pri narodení panny Márie sa vyzdvihuje, že bola počatá bez dedičného hriechu. Panna Mária počala podľa Biblie bez muža, a pre nás je vysvetlené nejako tak, že bola zatienená Duchom svätým.

V arabských krajinách dodnes platí, že žena musí mať krytie dospelého muža. A tak aj panna Mária bola pod správou otca. Potom bola vychovávaná ako mníška v chráme, pod správou cirkvi, resp. kňaza. Keď otehotnela, zasnúbili ju s Jozefom. Ten, keď zistil, že je ťarchavá, chcel ju prepustiť. Zasiahol však anjel. V evanjeliu podľa Matúša 1.25 je uvedené :Ale jej nepoznal, dokiaľ neporodila svojho prvorodeného syna a nazval jeho meno Ježiš. Do tej doby sa Jozef uvádza nie ako manžel, ale ako pestún. U Židov je sexuálny akt "poznanie ženy" zavŕšením platnosti manželstva. Z manželstva vzišli deti.

Marek 6.3 :Či to nie je ten tesár, syn Márie a brat Jakubov ,Jozesov, Júdov a Šimonov? A či nie sú aj jeho sestry tu u nás? A pohoršovali sa na ňom. Marek sa vyhol zaužívanému zvyku uvádzať deti podľa otca. Uviedol ich podľa matky. Ale už Matúš 13. 55 uvádza takto :Či nie je toto syn toho tesára ? Či sa nevolá jeho matka Mária a jeho bratia Jakob a Jozes a Šimon a Júdas? 13.56 : A či nie sú VŠETKY jeho sestry u nás? Odkiaľ má tento všetko toto? Pozdejšie sa Jozef vytráca zo života rodiny.

Keď sa už pokladal Ježiš za dospelého, prevzal mužský patronát nad rodinou aj nad matkou. Potom v Biblii je uvedený takýto výjav. Ján 19. 25 :A stáli pri kríži Ježišovom jeho matka a sestra jeho matky, Mária Kleofášová a Mária Magdaléna. Mladšia sestra panny Márie je Salome. Je matkou Zebedejových synov Jakuba a Jána a nachádza sa po boku sestry aj v tých najťažších životných chvíľach. Formulácia v Biblii sa zdá byť nešťastnou a vyzerá, že autor výroku hovorí o štyroch ženách pod krížom, na rozdiel od informácii z iných evanieliji.

Jozef: Ochranca Ježiša a Panny Márie

Sväté písmo inšpiratívne približuje svätého Jozefa ako ženícha Panny Márie a ochrancu jej Syna Ježiša. Hoci vykresľuje biblickú postavu svätca v ohraničenom rozmere, predsa dáva dostatočne zrozumiteľnú i faktografickú výpoveď o ňom a jeho živote. Otcovskú líniu Ježišovho pôvodu pred verejnosťou prináša Matúšovo evanjelium, napísané pre kresťanov pochádzajúcich zo židovstva. V ňom sa píše, že Jozefovým otcom bol Jakub, syn Matana, kým evanjelista Lukáš uvádza, že otcom Jozefa je Heli, ktorý bol synom Matata (porov. Mt 1, 16; Lk 3, 23).

Zámerom evanjelistov však nebolo podať historicky presný opis Ježišovej genealógie, ktorá sa ani vtedy nedala jednoznačne zrekonštruovať. Evanjelisti mali pri písaní svoj teologický zámer. Matúš chcel objasniť Ježišov pôvod cez postavu Jozefa, pochádzajúceho z Dávidovho domu. Manželstvo s Máriou a jeho prijatie Ježiša ho mali urobiť legálnym otcom dieťaťa, a tak umožniť Ježišovo začlenenie do genealogickej línie kráľa Dávida. Ukázal tým, že Ježiš je naozaj Dávidovým potomkom, zatiaľ čo Lukáš to isté naznačil cez Máriu, ako Jozefovu snúbenicu.

Podľa Matúšovej poznámky (porov. Je nám známe, že u Židov bolo zasnúbenie právoplatnou manželskou zmluvou. Uzatváralo sa po dosiahnutí pohlavnej zrelosti snúbenice ako podmienke manželskej plodnosti. No aj vtedy sa vedelo, že každá žena potrebuje čas na ustálenie svojej ranej dospelosti. V starozákonnej židovskej kultúre bol manželský život upriamený v prvom rade na plodenie detí. Ani Jozefov postoj nemohol byť výnimkou. Čakacia doba na dokonanie manželstva v dĺžke roka mohla, samozrejme, súvisieť aj s prípravou príbytku pre novú rodinu (porov. Lk 1, 27). Boh však nečakane vstúpil do plánov Jozefa i Márie. Svojím áno Bohu sa Mária ocitla v požehnanom stave, ktorý si podľa evanjeliovej správy Jozef nevedel vysvetliť. To len potvrdzuje jeho bezúhonnosť. Spôsob počatia Ježiša bol stvoriteľský a nie sexuálny.

Ak si chceme svojpomocne, s patričnou námahou zreštaurovať impozantný originál svätého Jozefa, je tu ešte jedna pomoc. Na dokreslenie pozadia jeho života možno použiť aj údaje dejinného výskumu či archeológie.

Tabuľka: Porovnanie otcovstva Jozefa v evanjeliách

tags: #svaty #postavy #v #biblii