Ako dlho trvajú Vianoce a aké tradície sa s nimi spájajú na Slovensku?

Vianočné sviatky sú vrcholným obdobím roka plným radosti, tradícií a rodinnej pohody. Viac než dve miliardy kresťanov si počas Vianoc pripomínajú narodenie Ježiša Krista. Aj pre ľudí iných náboženstiev či neveriacich predstavujú Vianoce sviatky pokoja a mieru spojené s rodinnou pohodou a vzájomným obdarúvaním.

Vianoce a okruh ich slávenia sú sviatkami vtelenia, vykúpenia, pokoja a lásky. Vianoce 24. - 25. decembra oslavuje na celom svete dve miliardy kresťanov.

Pre kresťanov má Štedrý deň, respektíve Štedrý večer, i nasledujúce dni - Prvý sviatok vianočný, Narodenie Pána (25. december) a Druhý sviatok vianočný, sviatok svätého Štefana (26. december) - predovšetkým duchovný rozmer. Ich hlavným zmyslom je radosť zo spásy, ktorú ľudstvu poslal Boh vo svojom Synovi, čím obdaroval všetkých ľudí.

Dni od 24. do 26. decembra sú dňami pracovného pokoja, na ktoré tento rok nadväzuje nedeľa 27. decembra. Bratislava 24. decembra (TASR) - Vo štvrtok 24. decembra sa začína obdobie vianočných sviatkov. Slováci, podobne ako ich susedia Česi, si 24. december užívajú už tri desaťročia ako voľný deň.

Kedy sa začína a končí vianočné obdobie?

Vianočné liturgické obdobie sa začína prvými vešperami Narodenia Pána 24. decembra a končí sa nedeľou Ježišovho krstu. Obdobie Vianoc sa začína tzv. Štedrým dňom, ktorý pripadá na štvrtok 24. decembra a ktorým sa končí obdobie adventu.

Vianočné obdobie sa začína prvými vešperami Narodenia Pána a končí sa sviatkom Krstu Krista Pána, ktorý pripadá na nedeľu po Zjavení Pána.

Podľa cirkevného kalendára sa vianočné obdobie končí až v nedeľu po 6. januári, teda po sviatku Krstu Pána. V praxi však mnohé rodiny považujú za koniec Vianoc už 6. január, na ktorý pripadá sviatok Troch kráľov. Ľudia sa preto pýtajú: kedy je koniec Vianoc, kedy sa končí vianočné obdobie a kedy upratať vianočnú výzdobu? Dokedy má byť vianočný stromček v domácnosti?

História Vianoc

Slávenie 25. decembra ako narodenie Ježiša je doložené po prvý raz z roku 336 v Ríme. Vianoce sú po Veľkej noci najstarším kresťanským sviatkom. Prvýkrát sa slávenie Vianoc objavilo v kalendári z r. 354, ktorý zostavil a vyzdobil grécky umelec Furius Dionýz Filokal.

Spočiatku narodenie Pána nemalo svoj osobitný sviatok a od polovice 3. storočia pripomínalo sa na Východe spolu s inými “zjaveniami Pána“. Sviatok sa slávil 6. januára.Na Západe sa však v polovici 4. storočia začína objavovať osobitná spomienka Božieho narodenia (prvý záznam je z Ríma z r. 336). Sviatok sa slávil 25. decembra.

Keďže 25. marca sa všeobecne slávil sviatok Zvestovania Pána, keď archanjel Gabriel zvestoval Márii, že bude Kristovou matkou, tak o 9 mesiacov (čo je čas vývinu dieťaťa v tele matky) podľa tohto datovania je symbolický deň narodenia Pána práve 25. december.

Ďalšou hypotézou je dejinno-náboženská hypotéza, ktorá hovorí o christianizácii a novej kresťanskej interpretácii rímskeho sviatku narodenia Slnka.Kresťania tento pohanský sviatok Natalis Solis invicti použili a nanovo ho interpretovali v kresťanskom duchu.

Vianoce boli až do 16. storočia zároveň novoročnou oslavou, pretože 1. január sa chápal len ako ôsmy deň vianočný. Začínal sa nimi nový hospodársky rok, a preto boli popretkávané množstvom magických úkonov, ktoré mali zabezpečovať prosperitu hospodárstva a rodiny.

Vianočné tradície a zvyky na Slovensku

Štedrý deň je vrcholom adventného obdobia a jedným z najdôležitejších dní v slovenskom kalendári. Pre mnohých je to čas na stretnutie s rodinou, dodržiavanie tradícií a zvyklostí, ktoré sú hlboko zakorenené v kultúrnom dedičstve Slovenska.

Štedrovečerný stôl je miestom, kde sa stretávajú generácie pri ochutnávaní tradičných jedál, ktoré majú nielen gastronomický, ale aj symbolický význam. Každé z týchto jedál nesie v sebe kúsok histórie a tradície, ktorú si rodiny odovzdávajú z generácie na generáciu.

Po skončení štedrej večere sa rodina často oddáva tradičnému spievaniu kolied. Tento krásny zvyk posilňuje pocit spolupatričnosti a radosti z Vianoc. Ďalším očakávaným momentom je rozbaľovanie darčekov. Deti i dospelí s napätím čakajú na okamih, kedy môžu otvoriť svoje darčeky a zdieľať radosť so svojimi blízkymi.

Na štedrovečernom stole zostáva tanier navyše, ktorý slúži ako symbol pohostinnosti a úcty k zosnulým alebo nečakaným hosťom. Jedným z týchto zvykov je umiestnenie rybej šupinky do peňaženky. Rybia šupinka sa považuje za symbol hojnosti a finančného blahobytu. Ďalšou tradičnou praktikou je krájanie jabĺčka. Tento akt má symbolizovať zdravie a šťastie pre členov rodiny počas nasledujúceho roka. Príprava medových krížikov na čelo dievčat je ďalšou zaujímavou tradíciou. Medové krížiky sú považované za ochranu a požehnanie pre dievčatá v rodine.

Vianoce na Slovensku sú hlboko prepojené s folklórnymi zvykmi, ktoré sa líšia podľa regiónov. Tieto tradície sa prenášajú z generácie na generáciu, pričom každá oblasť si zachováva svoje unikátne praktiky. Napríklad, počas vianočného obdobia môžete v niektorých dedinách stretnúť skupiny koledníkov, ktorí spievajú tradičné piesne a prinášajú so sebou radosť a dobré priania.

V dnešnom globalizovanom svete zohrávajú tradičné vianočné zvyky na Slovensku kľúčovú úlohu pri zachovaní kultúrnej identity. Význam Vianoc na Slovensku spočíva v ich schopnosti zjednocovať rodiny a komunity prostredníctvom spoločných rituálov a obyčajov.

Po dedine chodili mládenci v maskách kozy alebo býka s magickou plodonosnou funkciou. Dôležitým predmetom plodonosnej mágie bola slama, a to nielen v Európe ale aj v Ázii, Amerike a v Tichomorí. Ľudia ju stlali pod štedrovečerný stôl a spávali na nej.

Magickú funkciu ľudia pripisovali aj závesným slameným predmetom, ktoré nazývali kvočka, pavúk alebo slamená baba. Boli to predmety upletené zo slamy alebo klásky zapichnuté do zemiaka a ozdobené srsťou, stuhami a poľnými plodinami. Niekedy mali stromovitý tvar a boli vlastne predchodcami vianočného stromčeka.

Z ďalších zvyklostí možno spomenúť železnú reťaz, ktorou sa omotali nohy stola, čo malo zaručiť súdržnosť rodiny.

Pre 24. december máme na Slovensku niekoľko názvov. Na východnom a čiastočne aj na strednom Slovensku sa vyskytuje názov "vilija” alebo "vigilija”, odvodený od latinského "vigília”, čo znamená predvečer sviatku. V prevažne evanjelických dedinách stredného Slovenska nájdeme staré pomenovanie Dohviezdny večer. Používajú sa aj spojenia Pôstny alebo Postiaci a Svätý večer. V Novohrade a v časti Hontu a Zemplína sa zachovalo staré slovo Kračún. V juhozápadnej polovici Slovenska sa ustálil názov Vianoce zo staronemeckého Winnahten. V severovýchodnej časti Slovenska sa na označenie Vianoc používa slovo Hody. V severnej časti Trenčianskej stolice a na Kysuciach sa im hovorilo jednoducho Sviatky.

Slávnostná sv. liturgia sa slávi až ráno (doobeda) na samotný sviatok, 25. decembra.

Mapa regiónov Slovenska

Tradičné vianočné jedlá na Slovensku

Štedrovečerný stôl na Slovensku je bohatý na tradičné jedlá, ktoré majú symbolický význam:

• Kapustnica: Táto hustá polievka z kapusty je často obohatená o klobásu alebo údené mäso.
• Ryba: Zvyčajne kapor alebo pstruh, ryba sa podáva ako hlavný chod. V mnohých domácnostiach je obalená v strúhanke a vyprážaná.
• Oblátky s medom a cesnakom: Oblátky sa podávajú s medom a cesnakom.

Prehľad vianočných tradícií na Slovensku

Nasledujúca tabuľka zhŕňa niektoré z najvýznamnejších vianočných tradícií na Slovensku:

Vianočné sviatky slávia na celom svete dve miliardy kresťanov. Na základe odlišných tradícií slávia kresťania rôznych cirkví Vianoce v rôznych termínoch. Katolíci, protestanti a časť pravoslávia slávia Vianoce 25. decembra podľa gregoriánskeho kalendára. Časť pravoslávnych veriacich oslavuje vianočné sviatky podľa juliánskeho kalendára 7. januára.

tags: #vianoce #trvaju #dni