Gotické kostoly Všetkých svätých sú významnými sakrálnymi stavbami na Slovensku, ktoré lákajú návštevníkov svojou bohatou históriou a unikátnou architektúrou. Tieto kostoly, často situované v malebných prostrediach, ponúkajú pohľad do stredovekého umenia a náboženského života.
Kostol Všetkých Svätých v Ludrovej
Rímskokatolícky gotický Kostol Všetkých svätých sa nachádza v katastrálnom území obce Ludrová, v časti Kút, neďaleko Ružomberka. Leží osamotene uprostred polí, v časti Kút. Svojou pozoruhodnou freskovou výzdobou sa kostolík radí k slovenským unikátom. Bol postavený na malej vyvýšenine v otvorenom priestore mimo obce v poslednej tretine 13. storočia.
História a Vývoj
Pôvodne tvorila kostolík len severná loď zakončená svätyňou, ktorá má krížovú klenbu. V 15. storočí rozšírili kostolík o južnú vstupnú časť a pristavali na západnej strane vežu, ktorú v 17. storočí ešte zvýšili. Areál kostola ohraničuje neskororenesančný ohradný múr zo 17. storočia.
Práve v priestore veže našli počas archeologického výskumu v 60. rokoch 20. storočia veľa detských kostier, ktoré súviseli s morovou epidémiou v 17. storočí. Keď v obci v 20. rokoch 19. storočia postavili nový rímskokatolícky kostol, začal chátrať. O jeho obnovu sa zaslúžila rodina Rakovských.
V nasledujúcom roku objekt odkúpil štát a dal do správy Liptovského múzea v Ružomberku. Počas obdobia rokov 1958 až 1966 prešiel kostolík komplexnou obnovou a v 70. rokoch bol sprístupnený verejnosti. V súčasnosti prebieha jeho postupná obnova.
Interiér a Výzdoba
V lodi a v presbytériu kostola v Ludrovej sa nachádzajú cenné gotické nástenné maľby, ktoré boli vyhlásené za národnú kultúrnu pamiatku. Svätyňu kostola zdobí unikátny christologický cyklus, ktorý vznikol okolo roku 1420. Zároveň tu bol zobrazený raritný obraz obeseného Judáša, ktorý je jediný na celom Slovensku. Na severnej stene pôvodnej lode sa nachádza figurálny triptych s postavami Panny Márie Ochrankyne, Krista Trpiteľa a sv. Jána Krstiteľa.
Výjav nesenia kríža v rámci 34-dielneho kristologického cyklu vo svätyni. Na krížovej klenbe svätyne je zobrazený posledný súd, v oblúku zase štyri panny mučeníčky - Katarína, Dorota, Margita a Barbora - a múdre a pochabé panny. Všetky tieto maľby z dielne neznámeho autora vznikli v prvej štvrtine 15. storočia.
Pri východe z kostola si návštevníci môžu na vstupnom portáli všimnúť hlboké ryhy. Údajne ich svojimi mečmi vytvorili šľachtici, ktorí takto pri vstupe pozdravovali „pána domu“. Tú najhlbšiu vraj zanechal poľský kráľ Ján Sobieski pri návrate z víťaznej bitky s Turkami pri Viedni v roku 1683.
Pod triptychom sa ešte nachádza torzo zobrazenia svätého Juraja bojujúceho s drakom a o čosi ďalej maľba zo 17. storočia, ktorá pravdepodobne zobrazuje Martina Luthera. Práve v tomto období totiž kostol prináležal protestantom.
Najstaršími prvkami výzdoby z prelomu 13. a 14. storočia sú konsekračné kríže, ktoré sa maľovali pri posvätení kostola. Zvyčajne sa nachádzalo šesť vo svätyni a šesť v lodi kostola. Ale tieto ludrovské sú unikátom medzi konsekračnými krížmi - lebo zväčša to býva len obyčajný kruh a kríž, ale tu sú pekne cifrované.
Legendy a Povesťi
Legendy o templároch sú neodmysliteľnou súčasťou Kostola Všetkých svätých v Ludrovej. Povráva sa, že v ňom pochovali majstra templárskeho rádu Johana Gottfrieda von Herberstein. Podľa ďalšej legendy je v krypte pod kostolom pochovaný templársky veľmajster Johann Gottfried von Herberstein spolu s veľkým pokladom.
Ďalšia ľudová povesť hovorí o ohnivom záprahu, ktorý sa v noci preháňa okolo kostola. Na čiernom koči ťahanom štvorzáprahom čiernych koní sedí mních a prenasleduje hriešnikov, ktorí sa v blízkosti Božieho stánku objavia.
Legendy a dohady vznikli vďaka ružomberskému farárovi Jakubovi Šeligovi, ktorý tu pôsobil v 18. storočí. Vlastnil vraj nejaké listiny, ktoré dokazovali prítomnosť templárov na tomto území.
No pri obdivovaní gotických fresiek a architektonických prvkov netreba prehliadnuť to, že kostol obsahuje aj románske prvky. K pôvodnej svätyni s malou, neskôr rozšírenou sakristiou bola neskôr pristavaná loď.
Na jej severnej stene upúta pozornosť figurálny triptych s centrálnou postavou trpiaceho Ježiša Krista s Pannou Máriou Ochrankyňou a Jánom Krstiteľom po bokoch, ktorá je staršia ako samotný kristologický cyklus - datovaná je do poslednej tretiny 14. storočia.
Naopak, postava vľavo sa pozerá opačným smerom, zatiaľ čo ju diabol ťahá za nohu. Ešte pred nimi, v polovici 15. storočia, kostol patril protestantom.
Hanula sa však preslávil aj iným, nie príliš šťastným spôsobom. Začiatkom 20. storočia neodborným zásahom zreštauroval vzácne ludrovské fresky, pričom ich neváhal dotvoriť podľa svojich predstáv.
Liptovské Múzeum v Ružomberku
Neskorogotický oltár Korunovania Panny Márie z kostola v Ludrovej je umiestnený v Liptovskom múzeu v Ružomberku. Návštevníci môžu v expozícii sakrálneho umenia obdivovať centrálnu časť oltára z Ludrovej, ako aj jedno z bočných krídel.
Okrem mariánskeho výjavu oltár obsahuje aj podobizne svätcov populárnych v stredoveku, ako boli svätí Hubert, Blažej, Erazmus či Krištof.
Popri obdivovaní liptovskej gotiky priamo v teréne sa určite oplatí zastaviť aj v ružomberskom múzeu.
Adresa: Námestie Š. N. Hýroša 1, 034 01 Ružomberok
Praktické Informácie pre Návštevníkov
Gotický Kostol Všetkých svätých v Ludrovej leží osamotene uprostred polí, v časti Kút. Navštívte toto miesto a ponorte sa do jeho histórie a krásy. Kostol sa nachádza hneď vedľa hlavnej cesty č 2226, vedúcej z Ružomberka do Ludrovej.
- Cesta: Z Lúčok pokračujte smerom na Liptovskú Teplú a následne po ceste číslo 2213 až do Liskovej. Tu odbočte na cestu 2214 smerom na letisko Lisková - Ružomberok. Po ceste 2219 pokračujte ďalej cez obec Štiavnička, na križovatke odbočte na cestu číslo 2226 smerom na Ružomberok.
- Vstupné: Cena vstupného sa pohybuje v rozmedzí 1,00 € až 2,00 €.
Drevený Gotický Kostol Všetkých Svätých v Tvrdošíne
Drevený gotický kostolík v Tvrdošíne pochádza z druhej polovice 15. storočia a v 17. storočí ho renesančne upravili. Nachádza sa neďaleko od Trojičného námestia a je najstaršou stavebnou historickou pamiatkou, ktorá sa na území najstaršieho oravského mesta nachádza. Tento vzácny objekt počas uplynulých rokov niekoľkokrát významne ocenili.
Či už ide o diplom od paneurópskej organizácie EUROPA NOSTRA z roku 1994 za „zachovanie a vynikajúce zreštaurovanie tejto významnej pamiatky drevenej architektúry a jej vnútorné vybavenie tradičnou ručnou prácou“ alebo o zápis do Zoznamu svetového kultúrneho a prírodného dedičstva UNESCO v roku 2008.
História a Zaujímavosti
Drevený kostol sa vyznačuje neskorogotickými stavebnými prvkami. Odborníci ho na základe výskumov zaraďujú do druhej polovice 15. storočia, aj keď prvé písomné zmienky o farnosti v Tvrdošíne pochádzajú z roku 1395. Priestor kostola spája niekoľko druhov umenia. Dochádza tu ku komplexnému spojeniu rôznych foriem umeleckých prejavov z rôznych storočí.
Kostol Všetkých svätých bol ešte v polovici 17. storočia farským kostolom, i keď v tom čase bol postavený aj nový drevený kostol v centre mesta. Ten niekoľkokrát počas svojej existencie vyhorel tak, že vždy z neho ostala len kamenná veža - stala sa základom kostola Sv.
Jeho dominantou je barokový oltár z konca 17. storočia s obrazom Všetkých svätých. Predchodcom dnešného oltára bol nízky gotický oltár, z ktorého sa zachovalo krídlo s maľbou sv. Petra a sv. Jána Krstiteľa. Strednú časť gotického oltára pôvodne tvoril obraz Oplakávanie Krista z 15. storočia, ktorý v roku 1919 previezli do múzea v Budapešti. Interiér kostola bol dotvorený v polovici 17. storočia.
Pri prehliadke kostola zaujmú najmä obrazy apoštolov, neskororenesančná kazateľnica s postavami evanjelistov z roku 1654 a obraz sv. Juraja na koni v boji so šarkanom - ide o temperu na dreve, ktorá pochádza z obdobia okolo roku 1653.
Rekatolizácia a Úpravy
Práve v 17. storočí prešiel kostol rozsiahlymi stavebnými úpravami. Na klenbe pribudla maľba oblohy s hviezdami; chýba na nej však slnko a mesiac. V spodnej časti zaklenutia - pod oblohou, môžete vidieť namaľovaných štyroch sediacich evanjelistov. Na bočných stenách svätyne sú vedľa seba namaľované obrazy svätcov, pričom každý je pomenovaný v latinčine.
Počas rekatolizácie bol do kostola nainštalovaný obrovský barokový oltár, ktorý nahradil jeho staršieho a menšieho gotického predchodcu. Fragmenty gotického oltára sa nachádzajú v Oravskej galérii v Dolnom Kubíne a v Múzeu krásnych umení v Budapešti. Súčasťou súčasného, barokového oltára, je oltárny obraz. Je na ňom namaľované veľké množstvo osôb, čo symbolizuje titul kostola. Na obraze je napísaná veta v latinčine, v preklade však znamená: Táto sláva patrí všetkým jeho svätým, Ž 149. Nad obrazom sa nachádza súsošie korunovania Panny Márie s adorujúcimi anjelmi a svätcami.
Zaujímavý je aj rovný kazetový strop, ktorý sa nachádza v lodi kostola. Jeho súčasťou je 49 ornamentálnych ružíc a každá z nich je iná.
Praktické Informácie pre Návštevníkov
- Adresa: Hattalova 107/1, 027 44 Tvrdošín
- Otváracie hodiny: Ut - Ne: 10:00 - 16:00 (1.6. - 30.9.)
- Webstránka: www.tvrdosin.sk/organizac
- Obmedzenia: Telefonická rezervácia min. deň vopred
Kostol Všetkých Svätých v Humennom
Rímskokatolícky Kostol Všetkých svätých - národná kultúrna pamiatka je významnou sakrálnou stavbou, ktorá sa nachádza v centre mesta Humenné. Bývalý františkánsky kláštor, dnes farský rímskokatolícky kostol, je najvýchodnejšie položená gotická stavba v Európe mimo tehlovej gotiky. Kostol Všetkých svätých je gotická sakrálna stavba situovaná v severozápadnej časti mesta Humenné, ktorý bol v čase svojho vzniku na okraji mesta. Ide o najvýchodnejšie situovaný gotický kostol na Slovensku.
Archívne dokumenty nepriamo posúvajú existenciu rímskokatolíckej farnosti pred rok 1322. Náboženský život v Humennom prehĺbilo účinkovanie františkánov, ktorí prišli do Humenného v 14. storočí na podnet Drugetovcov. Žobravá rehoľa sv. Františka z Assisi stavala kostoly a kláštory spravidla pri mestských hradbách a tam, kde ich nebolo - taký prípad bol v Humennom, postavila kostol a kláštor mimo centra, námestia. Humenskí františkáni zasvätili kostol a kláštor Panne Márii. Vybudovali ho v 14. a 15. storočí.
Súčasťou výzdoby kostola sú vitrážové okná akademického maliara Mikuláša Klimčáka, rodáka z Humenného. V kostole sú umiestnené i telesné pozostatky svätého Bonifáca, ktoré dostal humenský pán Žigmund II.
Terajší kostol nám predstavuje veľkú jednoloďovú stavbu s polygonálne ukončenou svätyňou. Stavba kostola pochádza z gotického slohu. Jednotlivé architektonické prvky, ako napr. klenba zachovaná vo svätyni a krúžky okien, datujú kostol do prvej polovice 15. storočia. Hviezdicová klenba má vyžľabené rebrá a v jej strede, vždy pri krížení rebier, sú umiestnené malé štítky s jednoduchými rozetami.
Kláštor je pripojený ku kostolu na severnej strane a vytvára s ním jednotný celok. Podľa použitých stavebných hmôt možno kláštor považovať za starší, pretože tento typ kláštorných stavieb sa nám uchováva v priebehu niekoľko storočí.
Z historických dokumentov sa dozvedáme, že už v 13. storočí v Humennom existovala kostol i fara, no neboli situované v priestoroch dnešného kostola. V r. 1669 v strede mesta postavili nový kostol. Ten sa však v r. Tento františkánsky kostol bol vybudovaný v 15. storočí k úcte sv. Relikvie nebohého prechovávajú v bočnej kaplnke sv.
Drughetovci po príchode do Humenného osadili na svojom panstve cirkevný rád františkánov, ktorí za prispenia svojho zemepána vybudovali gotický kostol, ktorí zasvätili Panne Márii a zo severnej strany pristavali poschodový trojkrídlový kláštor, ktorý spolu s kostolom uzatváral rajský dvor. Z roku 1456 máme priame dôkazy o existencii kláštornej školy.
Hlavnou príčinou bol zdá sa veľký požiar, ktorého dôsledkom bol kostol a kláštor zničený. Roku 1539 bol postavený farský kostol Všetkých svätých. V dôsledku šírenia reformácie bol však už na konci 16. storočia v rukách protestantov.
Keď v roku 1778 vyhorel rímskokatolícky farský kostol, farským chrámom sa stal jezuitský chrám a fara sa presunula do kláštora, keďže jezuitský rád bol v tom čase zrušený. Kostol všetkých svätých sa už neobnovil a kamene požili židia na stavbu svojej synagógy (1795).
V roku 1642 k nemu pristavili južnú kaplnku ku kostolu. Kláštor už v roku 1676 opäť vyhorel po zničení vojskami Imricha Tököliho, bol opravený však až koncom 1. tretiny 18. storočia. Roku 1735 bol zostavený mramorový oltár do opravenej južnej kaplnky, ktorá bola krátko predtým zaklenutá. V roku 1765 bola zaklenutá loď a postavený organový chór, dokončenie opravných prác datuje letopočet nad vstupným portálom (1765).
Pri poslednej oprave roku 1911 boli vymenené pôvodne trojlistové a plamienkové kružby gotických okien za verné kópie a bol upravený štít vstupného priečelia na spôsob štítov zo 14. storočia s ustupujúcimi hrotito zakončenými vertikálnymi výplňami. Vstup do kostola je na západnej strane, hneď vedľa kláštora. Západné priečelie tvorí trojuholníkový hladký štít s vypadlinami, ukončený krížom. V predsunutej predsieni je vstupný portál so slepím tympanónom a dvoma slepými oknami, ktoré sú ukončené lomenými oblúkmi, sú tu zachované aj gotické nábehy lomeného oblúka portálu. Strecha je v priečelí ukončená krížovou kyticou.
Spoločnú sedlovú strechu má hlavná loď s presbytériom, ktoré je ukončené polygonálnym uzáverom. Na tejto streche si môžeme povšimnúť vežičku sanktusník. Ďalšou dominantou je zvonicová veža, ktorá má po obvode lomené okná s kružbami. Na južnej strane sa nachádza jedna bočná kaplnka so sedlovou strechou a polygonálnym uzáverom. Po obvode kostola môžeme vidieť oporné piliere so strieškou, jedenkrát členené. Gotické okná majú lomený oblúk, ich kružba je v tvare trojlístku alebo dvojplamienku, pod nimi sa nachádzajú dve mníšky oddelené jedným prútom, celé okná sú zdobené vitrážou. Vitráže okien sú dielom akad.
Severná stena kostola a trojkrídlová stavba kláštora vytvárajú ústredný dvor - rajskú záhradu. Samostatný kostol je jednoloďová gotická stavba s polygonálne ukončenou svätyňou - presbytérium a zachované architektonické prvky ju datujú do 15. storočia. Neskorogotická hviezdicová klenba v závere presbytéria je tvorená vyžliabkovanými štíhlymi rebrami v ďalších dvoch poliach je klenba sieťová. Niektoré styčné body rebier sú opatrené drobnými štítkami. Rebrá sú ukončené na konzolách ihlancovitého tvaru, na jednej z konzol je tiež štitok. V lodi sú barokové krížové klenby na nástenných pilieroch a klenba kaplnky je dokladom barokovej pseudogotickej klenby so štukovými rebrami, tvoriacimi gotické hviezdice. V západnej časti lodi sa nachádza baroková kruchta s varhanmi. Dvojpodlažná budova kláštora zachováva vo svojom pôdoryse a interiéroch staršie architektonické prvky zo 17. a 18. storočia.
Hlavný oltár je v sanktuáriu nad troma schodmi. Na štyroch stĺpcoch z červeného mramoru spočíva ťažká kamenná menza. Na menze spočíval novogotický z dreva krásne vypracovaný oltár, zhotovený Jozefom Riffeserom Altábauer. St. Ulrich grodan Tirol (Rakúsko) rok 1900. Celý oltár zobrazuje uhorských sv. patrónov, ako Panne Márii vzdávajú hold: sv. Štefan, kráľ, sv. Ladislav, kráľ, sv. Imrich, kráľ, sv. Alžbeta, kráľovná a Blah. Margita z rodu Arpádovcov. Po bokoch sú sv. Gerard a sv. Asrik. Oni doniesli z Ríma Svätoštefanskú korunu a korunovali svätého Štefana za prvého kráľa Uhorska. V strede oltára je dvojité tabernákulum pre monštranciu a pre cibórium separátne. Oltár Panny Márie Karmelskej bol zhotovený v Tirolsku v roku 1900. Celý je z kameňa a umelej kameniny v novogotickom slohu a je v kostolnej lodi na pravom boku. V strede oltára je umiestnená kamenná socha Panny Márie Karmelskej. Po bokoch sú: sv. Anna a sv. Terezka, ktoré spočívajú na stĺpcoch z červeného mramoru. Oltár sv. Oltár sv. Jána Nepomuckého, ktorý je umiestnený v kostolnej lodi na ľavom boku, je celý z kameňa a umelej kameniny v novogotickom slohu. Vrchnú časť spájajú osem stĺpcov z červeného mramoru. V strede oltára je socha sv. Jána Nepomuckého. Napravo od nej sa nachádza socha sv. Antona Paduanského a socha sv. Bonifáca naľavo. Všetky sú z bieleho kameňa. Pod menzou sú uložené relikvie sv. Oltár sv. Oltár sv. Kríža je novogotický, zhotovený z kameňa v Tirolsku v roku 1900. Zobrazuje sv. Kríž, na kríži bez korpusu je prevesené plátno po sňatí Ježiša. Pod krížom je pieta, po bokoch dvaja adorujúci anjeli, a pod menzou Boží hrob. Celý oltár je umiestnený v separátnej gotickej kaplnke, spojenej s kostolnou loďou. Pod klenbou sa nachádza plastický erb s dátumom 1734 Ren. Po boku oltára sa nachádza jedna mramorová čierna doska s dlhším latinským popisom a dvoma rebami a druhá drevená tabuľa s nápisom: „Fundatum Sacrum Menstruale pro defunctis Comitibus Drugeth hm. Kazateľnica bola zhotovená v Tirolsku roku 1900. Spodná časť je z kameňa a umelej kameniny, celá v novogotickom slohu. Vrchná časť baldachýnu je z dreva. Je to jemná rezbárska a kamenná práca s piatimi plastickými obrazmi.
Adresa: Kostolné námestie 1, 066 01 Humenné
Prehľad Kostolov Všetkých Svätých
Nasledujúca tabuľka sumarizuje kľúčové informácie o spomínaných kostoloch:
| Kostol | Lokalita | Typ | Obdobie Vzniku | Významné Prvky |
|---|---|---|---|---|
| Ludrová | Ludrová (pri Ružomberku) | Gotický | 13. storočie | Fresky, christologický cyklus, legendy o templároch |
| Tvrdošín | Tvrdošín | Drevený Gotický | 15. storočie | Barokový oltár, renesančné úpravy, UNESCO |
| Humenné | Humenné | Gotický | 14.-15. storočie | Najvýchodnejší gotický kostol na Slovensku, vitrážové okná |
Tieto kostoly Všetkých svätých predstavujú dôležité kultúrne a historické pamiatky Slovenska, ktoré stojí za to navštíviť a preskúmať.