História gréckokatolíckych farností na Slovensku

História Spiša, konkrétne gréckokatolíkov žijúcich na tomto území, sú dodnes veľmi málo preskúmané. Aby sa dalo niečo napísať o Gréckokatolíckej farnosti vo Zvolene, je potrebné najsamprv vysvetliť, čo vlastne táto cirkev je a aké má korene.

Úplný začiatok treba hľadať už v apoštolskej tradícii miestnych cirkví a ich rozdielnosti v slávení bohoslužieb vzhľadom na kultúrne oblasti, kde sa nachádzali (Izrael, Sýria, Grécko, Rím, Egypt, …). Obrad gréckokatolíckej cirkvi má svoj pôvod v oblastiach Východorímskej ríše.

Potom, čo cisár Konštantín v roku 326 ustanovil za svoju novú rezidenciu Konštantínopol, došlo k rozkvetu tejto oblasti a takisto aj jej liturgického života. V samotnom Konštantínopole bola zariadená univerzita, ktorá sa stala najväčšou vo východorímskej ríši a Konštantínopol sa stal cirkevným centrom, keď tu v roku 381 vznikol patriarchát. Od konca 4. storočia sa tak Konštantínopol stal centrom správy, hospodárstva a kultúry celej východorímskej ríše a aj neskoršej Byzantskej ríše a plnil túto úlohu až do novoveku.

Vďaka obchodným a kultúrnym vzťahom s Jeruzalemom, Antiochiou, Sýriou a Arménskom obsahuje byzantská liturgia, ktorú používa gréckokatolícka cirkev, množstvo prvkov z týchto tradícií. Medzi prvých, ktorí na územie dnešného Slovenska byzantskú tradíciu priniesli, patria svätí Cyril a Metod pochádzajúci z oblasti Byzantskej ríše. Ich misia a byzantská liturgia sa cez ich žiakov rozšírila aj do iných slovanských krajín.

Z nich cez neskoršie kolonizácie znova prišla do oblastí dnešného Slovenska, pretože od smrti svätého Metoda bola potláčaná. Celkom nevymizla, čoho dôkazom je existecia baziliánskych kláštorov za čias Arpádovcov a zákaz bratislavského cirkevného snemu z roku 1309 uzatvárať manželstvá východných katolíkov a vykonávať pre nich iné cirkevné obrady. V 14. storočí cez valašskú kolonizáciu prišli noví východní už pravoslávni kresťania a 15. storočí bolo pre nich v Mukačeve zriadené biskupstvo.

V roku 1646 došlo k oficiálnemu zjednoteniu východných veriacich s katolíckou cirkvou na území vtedajšieho Kráľovského Uhorska podpísaním únie na zámku v Užhorode. 19. septembra 1771 bolo zásluhou Márie Terézie pápežom Klementom XIV. zriadené Mukačevské biskupstvo pre 560 tisíc gréckokatolíckych veriacich. V roku 1818 vzniklo Prešovské biskupstvo. 28. apríla došlo na 18 rokov k zrušeniu gréckokatolíckej cirkvi. V roku 1968 bola gréckokatolícka cirkev znovu obnovená, no jej činnosť bola počas komunistického režimu silne potláčaná a kontrolovaná.

Gréckokatolícka cirkev na Slovensku zdieľa duchovnú tradíciu Byzantskej ríše a formu oslavy Boha počas liturgických modlitieb, ako ju poznali aj východorímski cisári vo svojom hlavnom meste v Konštantínopole, najmä v jej hlavnom chráme v Hagii Sofii. Rôznymi cestami sa táto východná tradícia dostala aj na Slovensko a v súčasnosti ju zastupujú Gréckokatolícka a Pravoslávna cirkev.

Gréckokatolícka cirkev je narozdiel od pravoslávnej v plnom spoločenstve s katolíckou cirkvou, to znamená všetky sviatosti a bohoslužby sú vzájomne platné a Gréckokatolícka cirkev na Slovensku hierarchicky priamo spadá pod apoštolský stolec, tak ako aj Rímskokatolícka cirkev na Slovensku.

Z nedávnej histórie tejto cirkvi je nutné poukázať na rok 1950, keď 28. apríla bol administratívne zinscenovaný tzv. „Prešovský sobor“ na ktorom boli veriaci gréckokatolíci prehlásení za pravoslávnych a komunistický režim postavil Gréckokatolícku cirkev mimo zákon a zakázal jej činnosť. Biskup Peter Pavol Gojdič bol uväznený a odsúdený na doživotný žalár. Zomrel ako mučeník v Leopoldovskej väznici. Činnosť cirkvi bola obnovená v roku 1968, kňazi sa mohli vrátiť do svojich farností, ale jej útrapy sa tým neskončili.

28. februára 1997 pápež Ján Pavol II. zriadil Apoštolský exarchát pre gréckokatolíkov žijúcich na území, ktoré je zhodné s hranicou košického kraja. Tým toto územie vyčlenil z Prešovskej eparchie, čím vznikol nový cirkevnoprávny subjekt. Nová „diecéza“. Na čele s exarchom biskupom Mons.

Zvlášť veľkými písmenami sú zapísané do dejín gréckokatolíkov dni 4.november 2001 a 14.september 2003 kedy Sv. Otec Ján Pavol II.

Gréckokatolícka farnosť Sečovská Polianka

Gréckokatolícka farnosť Sečovská Polianka bola zriadená 1. októbra 1943, vylúčením z dovtedajšej farnosti Cabov. Domáci veriaci, ale aj veriaci z blízkeho okolia si uctievajú na tomto mieste Pannu Máriu Karmelskú už od roku 1947. Pravidelnou prítomnosťou biskupa, mnohých kňazov, a tiež mnohých veriacich zo širšieho okolia, naberala odpustová slávnosť v Sečovskej Polianke eparchiálny význam.

V roku 1994 začali veriaci stavať nový chrám. Táto výstavba bola zdôvodnená predovšetkým statickým porušením starého chrámu. Nový chrám bol posvätený v Jubilejnom roku dňa 16. júla 2000 a je zasvätený Sv. prorokovi Eliášovi, nakoľko sviatok Panny Márie Karmelskej sa kalendári Gréckokatolíckej cirkvi nenachádza. Úcta k Panne Márii Karmelskej sa tým ale neznížila, čo potvrdzuje aj Dekrét Gréckokatolíckeho biskupstva č. 2057/93 vo veci Určenie patróna chrámu, ktorý podpísal vtedajší prešovský eparchiálny biskup vladyka Ján Hirka, dňa 14. júla 1993: „Na Vaše požiadanie číslo 92/93 zo dňa 10. júla 1993 ustanovujem za patróna chrámu v Sečovskej Polianke proroka sv.

Od roku 1991 sa sídelný biskup vladyka Ján Hirka, každoročne zúčastňoval na odpustovej slávnosti v Sečovskej Polianke. Iba dvakrát nebol prítomný, a to v roku 1996, kedy slávnostnú svätú liturgiu slávil otec Peter Rusnák, v tom čase biskupský vikár; a v roku 1997, kedy hlavným celebrantom bol o. Mons.

Toto potvrdil pri svojej prvej pastoračnej návšteve v Sečovskej Polianke aj vladyka Ján Babjak SJ, prešovský eparchiálny biskup, ktorý pri tejto príležitosti prečítal Dekrét zo dňa 16. 7. 2004 - Ustanovenie eparchiálneho odpustového miesta: „Po modlitbách a zvážení, rešpektujúc dlhoročnú tradíciu úcty k Panne Márii Karmelskej na základe moci mne danej, ustanovujem farnosť sv. proroka Eliáša v Sečovskej Polianke dňom 18.

V roku 2001 bol na odpustovej slávnosti prítomný vzácny hosť, J. E. Mons. Henryk Józef Nowacki, apoštolský nuncius na Slovensku.V rámci každoročného trojdňového duchovného programu je možné na odpustovej slávnosti dať sa zaobliecť do rúcha svätého škapuliara a stať sa členom Arcibratstva sv.

Gréckokatolícka farnosť Bratislava

Gréckokatolícka farnosť Bratislava bola oficiálne zriadená v roku 1936 naším blaženým vladykom Pavlom Gojdičom, systematizovaná bola v roku 1939. Systematizácia novej grkat. farnosti v Bratislave sa uskutočnila dňa 6. 10. 1939. Ministerstvo školstva a národnej osvety so súhlasom Ministerstva financií daným prípisom zo dňa 23. septembra 1939, čís. 1472/39-II/4, podľa § 8 nariadenia vlády zo dňa 17. júla 1928, č. 124 Sb. z. a n. svoľuje zriadiť a berie na vedomie zriadenie novej grécko-katolíckej farskej stanice so sídlom v Bratislave pre veriacich obradu staroslavianského v meste Bratislave a v misijnej oblasti až po Žilinu, nakoľko je zabezpečený pre túto farskú stanicu potrebný kostol podľa prípisu apoštolskej administratúry v Trnave zo dňa 9. augusta 1933, čís. 5530/33, ako aj byt a úradné miestnosti pre miestneho duchovného podľa uznesenia bratislavskej rímsko-katolíckej náboženskej obce zo dňa 30. decembra 1938, čís. 45/1278/1938.

Dňa 6. Biskup tam vymenoval mladého kňaza o. Bratislavská farnosť dostala chrám (cerkov) sv. Mikuláša na hrade. Stal sa strediskom života našich študentov i pracujúcich. Pri chráme jestvuje aj pekný zbor, ktorý vedie pani manželka o. Náš chrám bol pôvodne latinského obradu, bol postavený v rokoch 1859-1861. Ikonostas bol postavený v decembri 1996, ikony písal v období od februára do novembra mladý bratislavský ikonopisec Rastislav Bujna.

Gréckokatolícka farnosť Zvolen

Gréckokatolícki veriaci prichádzajúci z východných oblastí Slovenska a Horehronia najmä za prácou do Zvolena tu nemali svojho kňaza. Zmena nastala až po páde komunizmu, kedy gréckokatolícky kňaz zo Šumiaca začal sporadicky navštevovať Zvolen. Ku vzniku samotnej gréckokatolíckej farnosti Zvolen došlo 18. mája 2003 vyčlenením z farnosti Šumiac ako súčasť Gréckokatolíckej eparchie Prešov. Táto farnosť po vzniku Prešovského arcibiskupstva a Bratislavského biskupstva 30. Januára 2008 sa stala súčasťou gréckokatolíckej eparchie v Bratislave.

Samotná farnosť má podľa posledného sčítania obyvateľov, domov a bytov 686 veriacich a zahŕňa okrem okresu Zvolen, taktiež okresy Banská Štiavnica, Krupina, Veľký Krtíš, Žarnovica a Žiar nad Hronom. Prvým správcom farnosti Zvolen bol o. Peter Sabol, ktorý farnosť spravoval v rokoch 2003 až 2006. Po ňom sa správy farnosti ujal o. Ján Krupa, ktorý vo farnosti pôsobil do konca júla minulého roka. 6. augusta na Sviatok Premenenia Pána biskup Peter Rusnák uviedol do úradu nového duchovného, súčasného správcu gréckokatolíckej farnosti vo Zvolene, o. Jána Sabola, ktorý narozdiel od predchádzajúcich správcov býva priamo vo Zvolene. Tým sa vytvorili lepšie podmienky na intenzívnejšiu pastoračnú prácu.

Gréckokatolícke liturgie sa od vzniku farnosti slávili v kaplnke Zvolenského zámku. Za o. Jána Krupu sa liturgie začali sláviť aj počas týždňa v kaplnke kostola svätej Alžbety. Od 24. decembra sa miesto slávenia gréckokatolíckych bohoslužieb dočasne zjednotilo a je ním kaplnka Združenia JAS. Farnosť sa svojou ponukou stará o potreby gréckokatolíckych veriacich slávením bohoslužieb, vysluhovaním sviatostí, kultúrnymi podujatiami a modlitbou za nich.

Svojou východnou tradíciou zároveň vytvára pre všetkých kresťanov a nekresťanov z okolia ponuku spoznať hĺbku Cyrilo-Metodskej tradície, ktorá tvorí významnú súčasť Slovenských dejín.

Významným medzníkom pre gréckokatolíkov v našom meste bol 2. marec 1997, keď biskup Mons. Milan Chautur po prvý krát slúžil sv. liturgiu v novom chráme, ktorý nesie titul Chrám Premenenia Pána. Od toho dňa pulzuje náboženský život gréckokatolíkov tak ako v iných cirkvách. Denne sa slúži sv. liturgia a vysluhujú sviatosti. Aby sa zabezpečilo duchovné dobro veriacich byzantského obradu, biskup Mons.

V nedeľu 14.5.2023 farnosť Zvolen a jej veriaci spolu s vladykom Milanom Lachom SJ, pomocným biskupom bratislavskej eparchie oslávili 20 rokov od založenia farnosti Zvolen, ktorej patrónom je evanjelista svätý Ján Teológ. Vladyka Milan Lach slúžil archijerejskú svätú liturgiu v chráme v Lieskovci pri Zvolene, nakoľko tradičné miesto pre gréckokatolíkov v kaplnke na Zámku vo Zvolene bolo v túto nedeľu nedostupné.

Vladyka Milan v homílii poukázal na lásku evanjelistu Jána ku Kristovi, lásku, ktorá neostávala len pri slovách a povzbudil veriacich bratov a sestry k účinnej láske k našim blízkym, k nášmu okoliu, aby sme tak vydávali svedectvo o Kristovi. Spomenul tiež osobný vzťah k Ježišovi Kristovi ako to najdôležitejšie pre náš život.

Odpustovú slávnosť ku cti svätého apoštola a evanjelistu Jána Teológa sme začali v piatok v kaplnke Zvolenského zámku duchovnou obnovou, ktorú viedol Fr. Michal Milan Krovina OP, administrátor farnosti Zvolen - Západ. Priblížil nám osobnosť svätého apoštola Jána a poukázal na spätosť jeho teológie s mystikou východných cirkví. Vyzdvihol význam a dôležitosť východnej tradície v súčasnom svete i v regióne, ktorý je prevažne latinský a evanjelický. Povzbudil nás, aby sme boli verní našej gréckokatolíckej cirkvi a zdôraznil, že nie je dôležitá kvantita, ale kvalita.

Sobotnou veľkou večierňou s lítiou, spojenou s duchovnou obnovou, sme s otcom Jánom Kovaľom, farárom z Brezna, ďalej rozjímali a uvažovali nad odkazom a posolstvom nového patróna našej farnosti. Otec Ján poukázal na dôležitosť zoznámenia sa so svätým Jánom a vysvetlil nám, čo znamená jeho titul „Teológ“ (csl. Bohoslov). Zdôraznil Jánovo definovanie Boha ako lásky. Svoj príhovor zakončil odkazom svätého apoštola Jána poukazujúcim na slová Krista: „Milujte sa tak, ako som ja miloval vás“. A svätý Ján dodáva: „Boh je láska; a kto ostáva v láske, ostáva v Bohu a Boh ostáva v ňom.“ Pri príležitosti tridsiatych narodenín otca Jána Kovaľa sme mu zablahoželali a na pamiatku odovzdali darček.

Nedeľná odpustová slávnosť sa začala modlitbou molebenu k svätému apoštolovi Jánovi, ktorú viedol otec Igor Cingeľ z Trenčína. Ďalej nasledovala archijerejská svätá liturgia, ktorej predsedal bratislavský eparcha, Mons. Peter Rusnák.

V úvode tajomník biskupa prečítal znenie dektétu o ustanovení patróna zvolenskej farnosti a následne ikona svätého apoštola a evanjelistu Jána bola na posvätenie prenesená na oltár. Vladyka Peter v slávnostnej homílii zdôraznil povolanie prvých apoštolov, medzi ktorými bol i svätý Ján, náš patrón.

Na záver archijerejskej liturgie sa zástupkyňa našej farskej rady poďakovala otcovi biskupovi za jeho prítomnosť medzi nami a zároveň sme mu zablahoželali k jeho šesťdesiatym narodeninám. Po mnoholitstvii mali veriaci možnosť uctiť si posvätenú ikonu svätého Jána bozkom a pristúpiť k pomazaniu olejom - mirovaniu. Nasledovalo agapé, ktoré pripravili miestne farníčky a hostia. Odpustovej slávnosti sa zúčastnilo cca. 70 veriacich.

Miestny kňaz, o. Ján Sabol vyslovuje úprimné Pán Boh zaplať za všetky obety, modlitby, služby a dary, ktoré boli potrebné a skrášlili odpustovú slávnosť farnosti Zvolen.

Bratislavský eparcha navštívil gréckokatolícku farnosť Zvolen. V nedeľu 29. novembra navštívil bratislavský eparcha, vladyka Peter Rusnák, gréckokatolícku farnosť Zvolen. V kaplnke svätého Štefana na Zvolenskom zámku slávil o 10.00 hod. archijerejskú svätú liturgiu.

Na začiatku slávnosti privítal vladyku miestny správca farnosti, o. Ján Sabol ml. a vyjadril radosť nad touto návštevou, ktorá sprítomňuje spoločenstvo modlitby a lásky zvolenskej farnosti s jej biskupom. Na slávnosti sa zúčastnili aj bývalí kňazi pôsobiaci vo farnosti Zvolen: o. Peter Sabol, tajomník vladyku a o. Ján Krupa, banskobystrický farár, ďalej o. Ján Sabol st. (otec miestneho správcu) a miestny rímskokatolícky kňaz, dp. Václav Kocian, pôsobiaci v združení a vydavateľstve JAS. Na liturgii sa zúčastnili nielen gréckokatolíci zo Zvolena, ale aj z okolia. V homílii vladyka Peter nadviazal na nedeľné evanjelium o boháčovi, ktorému pole prinieslo veľkú úrodu. Poukázal na dočasnosť bohatstva a nezmyselnosť túžby po jeho vlastnení. Na záver liturgie zaznelo tradičné „mnoholitstvije“ a slová vďaky.

Po liturgickej časti nasledoval spoločný obed duchovenstva s veriacimi farnosti v priestoroch nedávno vybudovaného zrubového Motela Stráže, na ktorý prijal pozvanie aj Dp. Pavol Párničan rímskokatolícky dekan a farár vo Zvolene.

Gréckokatolícka farnosť Košice-Sever

Gréckokatolícka farnosť Košice-Sever má relatívne krátku, no veľmi dynamickú históriu, ktorá je spätá s rozvojom života Gréckokatolíckej cirkvi v Košiciach a širšom regióne východného Slovenska. Aj keď východný obrad je na území Košíc prítomný už po stáročia, samotná farnosť Košice-Sever vznikla až v roku 2020, kedy došlo k reorganizácii gréckokatolíckych farností v meste a jeho okolí.

Gréckokatolíci majú v Košiciach dlhú a bohatú históriu. Na konci 18. storočia boli Košice významným centrom gréckokatolíckeho študentstva, pričom mnoho študentov pochádzalo nielen zo Slovenska, ale aj z oblasti Podkarpatskej Rusi, dnešného Poľska a z rôznych kňazských rodín.

V roku 1852 bola v Košiciach zriadená samostatná farnosť. Gréckokatolíci sa na bohoslužbách stretávali v rôznych košických chrámoch, až pokým si v roku 1882 nezačali stavať vlastný chrám na Moyzesovej ulici. V roku 1950 bola Gréckokatolícka cirkev štátnou mocou zlikvidovaná a v rokoch 1950 - 1968 bol chrám v užívaní Pravoslávnej cirkvi.

Po roku 1989, počas procesu transformácie spoločnosti a náboženského života v bývalom Česko-Slovensku, došlo k veľkej obnove dovtedy jedinej gréckokatolíckej farnosti v meste Košice a postupne sa začali slúžiť sväté liturgie v rôznych častiach Košíc a okolí. Košice sa stali najväčším centrom gréckokatolíckej komunity v krajine, a tak aj vzniklo niekoľko nových farností, ktoré pokrývali sídliská a obce v širšom okolí.

Dňa 29. júna 2020, dekrétom apoštolského administrátora Košickej eparchie, vladyku Cyrila Vasiľa SJ, bola zriadená farnosť Košice-Sever s účinnosťou od 1. júla 2020. Tento krok bol súčasťou širšej reorganizácie farností v Košiciach, ktorých počet sa zvýšil na sedem, čím sa Košice stali skutočným centrom Gréckokatolíckej cirkvi v Strednej Európe.

Za prvého farára novej farnosti bol ustanovený o. Martin Mati, ktorý mal na starosti pastoráciu a rozvoj gréckokatolíckej komunity v tejto oblasti. V apríli roku 2023 bol za administrátora tejto novovzniknutej farnosti vymenovaný o. Tomáš Miňo.

V nasledujúcich rokoch farnosť Košice-Sever pokračovala v rozvoji a posilňovaní svojej prítomnosti v regióne. Dôležitým krokom bolo zriadenie Komunitno-pastoračného centra na sídlisku Podhradová, ktoré slúži nielen ako duchovný priestor, ale aj ako centrum pre komunitné a sociálne aktivity. Tento projekt sa začal realizovať v roku 2022, keď farnosť získala do dlhodobého nájmu bývalú výmenníkovú stanicu na sídlisku Podhradová, ktorá bola v dlhé roky nevyužívaná. Rekonštrukcia trvala takmer dva roky, od februára 2023 do novembra 2024, a v novembri 2024 bolo otvorené a posvätené Komunitno-pastoračné centrum, ktorého súčasťou sa stal aj nový Chrám sv. Kristovho Vzkriesenia, ktorý bol určený arcibiskupom Cyrilom Vasiľom SJ za farský chrám farnosti Košice-Sever.

Posvätenie tohto chrámu a otvorenie komunitného centra sa uskutočnilo za účasti vladyku Cyrila Vasiľa SJ, arcibiskupa - košického eparchiálneho biskupa, ktorý tiež slávnostne vysvätil nový prestol a chrám. Arcibiskup počas homílie zdôraznil význam tejto slávnosti, ktorá sa konala 17. novembra - v deň, ktorý symbolizuje boj za slobodu, ale v kontexte tohto dňa aj slobodu, ktorú prináša Kristus.

Komunitno-pastoračné centrum na Podhradovej dnes slúži nielen na slávenie pravidelných svätých liturgií, ale aj na rôzne komunitné aktivity. Okrem sídliska Podhradová sa sväté liturgie slúžia aj v obciach Budimír a Družstevná pri Hornáde, čím sa farnosť Košice-Sever stáva dôležitým duchovným centrom pre širokú oblasť severovýchodne od Košíc.

Tabuľka: Prehľad Gréckokatolíckych farností

tags: #grecko #katolicka #farnost