Svätý Filip Neri je už stáročia uctievaný svätec na celom svete. Bol známy svojim vtipom, humorom a veselosťou. Filip Nerije jedným z najznámejších a možno aj najsympatickejších svätcov v cirkvi. Nazýva sa aj Božím šašom alebo mystikom v šate blázna.
Práve pred 500 rokmi, 21. júla 1515, sa v talianskej Florencii narodil sv. Filip Neri, zakladateľ Kongregácie kňazov oratoriánov; svätec označovaný za „Apoštola Ríma“, veľmi obľúbený obyvateľmi Večného mesta, kde žil 60 rokov a kde ako 80-ročný 26. mája 1595 zomrel. Pochovaný je v rímskom kostole Santa Maria in Vallicella, známejšom ako Chiesa Nuova.
Frederico Zuccari: Portrét sv. Filipa Neriho
Detstvo a mladosť
Sv. Filip Neri sa narodil 21. júla 1515. Bolo to v čase vystúpenia reformátorov - Luthera, Zwingliho a Kalvína. Jeho rodičia pochádzali zo vznešených a bohatých rodov, avšak sami toho príliš veľa nemali. Filipova matka zomrela, keď bol ešte chlapcom. Vychovávala ho zbožná, jemnocitná nevlastná matka. Filip mal dve sestry a brata, ktorý však zomrel v mladom veku.
Prvé vzdelanie získal u dominikánov vo Florencii. Keď mal sedemnásť rokov, otcov majetok zhorel do tla, zostal úplne chudobný. Filipa poslal do mestečka San Germano (dnes Cassino) na úpätí vrchu Monte Cassino, aby sa tam vyučil za obchodníka. Filipovi sa to však nepáčilo, zaumienil si, že svoj život zasvätí Bohu.
Pôsobenie v Ríme
V roku 1534 odišiel do Ríma. Tam sa uchýlil k svojmu zámožnému spolurodákovi, ktorý mu dal do výchovy svojich dvoch synov. Filip vo dne učil svojich zverencov a študoval, v noci sa okrem spánku aj modlieval. Žil veľmi chudobne. Čo mal, predal, peniaze rozdal chudobným, chodil do nemocnice, opatroval chorých.
Rozprával ľuďom o Bohu a o kresťanskom živote. Hriešnikov sa usiloval priviesť k pokániu. Bol známy svojou veselosťou. V roku 1548 založil Bratstvo Najsvätejšej Trojice, ktorého cieľom bolo poskytovať pútnikom v Ríme ubytovanie a stravu. Takisto pomáhali aj prepusteným z nemocnice a ľuďom bez prostriedkov.
V roku 1551 sa na naliehanie svojho spovedníka dal vysvätiť za kňaza. Následne chcel odísť na misie do Indie, avšak prior kláštora cisterciánov, s ktorým sa o tom radil mu povedal: „Tvojou Indiou nech je Rím!“ Filip teda zostal v Ríme, ktorý sa stal naozaj jeho misijným pôsobiskom. Usiloval sa viesť ľudí k čnosti. Vďaka svojej priamosti a veselosti sa mu mnoho hriešnikov podarilo priviesť k pokániu. Ako kňaz už nekázal tak často na uliciach, ale zhromažďoval mužov a chlapcov, s ktorými o všeličom debatoval a spolu chodil aj ošetrovať chorých.
V roku 1558 preložil tieto schôdzky do zvláštnej modlitebne - do oratória nad chrámovou klenbou v chráme San Girolamo (z lat. orare - modliť sa). Členovia sa začali nazývať oratoriáni. Nebola to rehoľa ani kláštor, nemali predpisy, prísť mohol, kto chcel. V tom čase prebiehal Tridentský koncil, ktorého závery sa zvlášť snažili oratoriáni uskutočňovať.
S Filipom vtedy spolupracovali viacerí svätci - sv. Ignác z Loyoly, sv. Kamil de Lellis, sv. František Saleský a ďalší. V roku 1564 sa stal správcom kostola sv. Jána na Via Giulia. Tam sa s ním premiestnili aj jeho spoločníci-kňazi. Keď zostarel, žil ako pustovník vo svojej izbe v kláštore pri Chiesa Nuova. Ochorel a 26. mája 1595 zomrel vo veku osemdesiat rokov.
Za svätého bol vyhlásený v roku 1622. Jeho súčasníci na ňom milovali to, čo na ňom fascinuje i nás. Bol nekonvenčný, veselý a veľmi komunikatívny, predovšetkým ale dokázal veľmi príťažlivým spôsobom privádzať ľudí k viere.
Oratórium svätého Filipa Neriho na Slovensku
Oratórium svätého Filipa Neriho je prvýkrát založené aj na Slovensku. Jej vznik iniciovali dvaja slovenskí kňazi Juraj Vittek a Andrej Šottník. Dňa 24. októbra 2010 bola dekrétom oficiálne ustanovená formačná Komunita Oratória svätého Filipa Neriho. Dekrét podpísal generálny prokurátor Konfederácie Oratórií svätého Filipa Neriho so sídlom v Ríme, otec Edoardo A. Cerrato, C. O. Stalo sa tak so súhlasom Mons. Stanislava Zvolenského, bratislavského arcibiskupa-metropolitu.
Otec arcibiskup zveril formačnej Komunite Oratória svätého Filipa Neriho od 1. júla 2011 farnosť sv. Mikuláša v Senci, kde pôsobila štyri roky. Od 1. júla 2015 pôsobí vo Farnosti Svätej Rodiny v Bratislave - Petržalke.
Osobnosť a духовный život
Filipa považovali za veľkého duchovného. Videli ho, že sa ustavične modlí, najmä keď bol sám. Vždy mal v ruke ruženec. Okrem toho bolo známe, že Boh ho obdaril výnimočnými charizmami - extázou, levitáciou (najmä počas slávenia svätej omše), rozlišovaním ducha, s istotou dokázal predpovedať budúce udalosti, dokázal vidieť tajomstvá ukryté v srdciach, zázračne uzdravoval chorých. Jestvuje množstvo vierohodných svedectiev, ktoré boli súčasťou dokumentácie v procese kanonizácie. Tento aspekt jeho osobnosti prispel k šíreniu jeho popularity a čoraz viac ľudí ho vyhľadávalo ako uznávaného duchovného vodcu.
Filip, ktorý udržiaval kontakty s viacerými hlboko duchovnými osobnosťami, ako sv. Félix z Cantalice, sv. Ignác z Loyoly, sv. Kamil de Lellis či sv. František Saleský, je považovaný za vynikajúceho duchovného sprievodcu, za ozajstného majstra „pedagogiky svätosti“. Svojich zverencov viedol k hlbokému osobnému vzťahu ku Kristovi. V jednom liste svojmu duchovnému synovi napísal: „Každý by chcel stáť na hore Tábor a vidieť premeneného Krista: sprevádzať však Krista na Kalvárii by chcelo iba málo ľudí.“
Svätý Otec František v posolstve z 26. mája tohto roku, k otvoreniu Jubilejného roku sv. Filipa Neriho okrem iného napísal: „Otec ‚Filippo‛ vo svojej formačnej metóde vedel vyťažiť z plodnosti kontrastov: zamilovaný do intímnej modlitby na osamelom mieste, učil v oratóriu modlitbe v bratskom spoločenstve; silne asketický vo svojom aj telesnom pokání, odporúčal úsilie o vnútorné umŕtvovanie vyznačujúce sa radosťou a pokojnosťou v hre; vášnivý hlásateľ Božieho slova bol kazateľom veľmi šetrným na slová, ktorý sa obmedzil na pár viet, keď ho premohlo pohnutie. Toto bolo tajomstvo, ktoré z neho robilo skutočného otca a učiteľa duší.“
Deťom a mladým, ktorí sú v ustavičnom pohybe, často opakoval: „Blažení ste, vy mladí, ktorí máte toľko času robiť dobro! Buďte veselí, ale nehrešte! Nežným ale záväzným bolo aj jeho pozvanie: Ukľudnite sa, ak môžete!