Otázka urážania Boha je komplexná a v rôznych náboženstvách a kultúrach sa interpretuje odlišne. V kresťanstve, podobne ako v iných náboženstvách, existujú rôzne pohľady na to, čo môže byť považované za urážku Boha a aké dôsledky to má.
Niektoré z interpretácií šaríje skutočne hovoria o trestaní nevery, homosexuality, či urážaní boha smrťou, väčšina štátov s prevahou moslimského obyvateľstva však takúto interpretáciu islamu a šaríje neuznáva. Taktiež možno nájsť odkazy k extrémnym trestom aj v kresťanskej kultúre, aj keď v súčasnej dobe nie sú praktizované žiadnym štátom.
Šaríja nie je pevne daný text ani právny systém, a nie je to ani trestné právo. Podľa základnej definície sa jedná o náboženské právo pokrývajúce občianske aj trestné otázky, ale niekedy je šaríja vnímaná skôr ako súbor odporučení pre moslimov alebo súbor učení o základných moslimských textoch. Šaríja vychádza v prvom rade z koránu a zo sún (prorokových učení), ale môžu sem byť zahrnuté aj ďalšie texty.
Pramene zahrnuté do šárije, jej účel a interpretácie sa značne líšia v jednotlivých moslimských štátoch, prúdoch a komunitách. Niektoré z týchto interpretácií môžu trestať neveru, homosexualitu alebo urážanie boha smrťou. Krajín, kde je islam väčšinovým náboženstvom je v súčasnej dobe 49. Z nich väčšina nepraktikuje formu šaríje, ktorá by viedla k extrémnym trestom.
Nižšie môžme vidieť prehľad krajín, ktoré podľa správy OSN o trestoch smrti majú zákony umožňujúce udeľovať tresty smrti za konsenzuálne sexuálne akty, zmenu náboženstva alebo urážanie náboženstva, a aktívne tieto zákony presadzujú.
Mapa znázorňujúca krajiny s rôznymi zákonmi týkajúcimi sa trestu smrti za náboženské a sexuálne delikty.
Štáty s trestom smrti za neveru, homosexualitu, zmenu náboženstva a urážku náboženstva:
- Štáty s trestom smrti za konsenzuálne sexuálne akty (nevera a homosexualita): Afganistan, Brunej, Irán, Mauritánia, Nigéria, Pakistan, Saudská Arábia, Somálsko, Sudán, Jemen
- Štáty s trestom smrti za zmenu náboženstva: Afganistan, Irán, Malajzia, Maledivy, Mauritánia, Nigéria, Katar, Saudská Arábia, Somálsko, Sudán, Spojené Arabské Emiráty, Jemen
- Štáty s trestom smrti za urážku náboženstva: Afganistan, Brunej, Irán, Pakistan, Saudská Arábia, Spojené Arabské Emiráty
Zdroj: OSN
Poslednou krajinou, ktorá sa snažila o zavedenie trestu smrti pre homosexuálov, je Uganda, kde bol minulý rok prijatý zákon, na základe ktorého môže byť homosexualita trestaná až doživotným väzením. Trest smrti bol napokon z návrhu vypustený. Uganda je pritom podľa posledného sčítania ľudu prevažne kresťanskou krajinou, moslimovia tu tvoria približne 12 % menšinu. Zákon proti homosexualite tu bol presadzovaný najmä kresťanskými skupinami.
Trest smrti nie je videný ako neprijateľný ani v kresťanstve. Podľa Starého zákona môže byť smrť za určitých okolností adekvátnym trestom za vraždu ale napríklad aj incest, neveru, bestialitu, uctievanie idolov, znevažovanie boha, znevažovanie rodičov, otroctvo či mágiu. Konkrétne k nevere Lv 20:10 hovorí: "Kto bude súložiť s vydatou ženou, s manželkou svojho blížneho, tak cudzoložník ako cudzoložnica musia zomrieť." Podobne sa Biblia stavia aj k mužskej homosexualite Lv 20:13: "Kto by spal s mužom tak, ako sa obcuje so ženou, obaja spáchali ohavnosť, musia zomrieť, ich krv bude na nich."
Treba však poznamenať, že postoj kresťanov k trestu smrti sa podobne ako u moslimov naprieč spektrom značne líši od úplného odmietania cez uznanie v určitých prípadoch až ku interpretácii blízkej zneniu svätého písma.
Čo uráža Boha?
Boha uráža, ak povieme, že všetky náboženstva majú pravdu a Ježiš je len jednou z mnohých ciest k Bohu. Ježiš, ktorý je Boh, je vševediaci. On vedel, čo sa stane. Bol si plne vedomý hrôzy ukrižovania, ktorá ho čakala za rohom. On vedel, že jeho učeníci ho opustia a že Júdaš Iškariotský ho zradí. Ježiš vedel, že po bičovaní bude mať na chrbte otvorené rany, že tŕňová koruna mu bude tlačiť na hlavu, že bude bitý, opľutý a nakoniec ukrižovaný.
No najhoršie zo všetkého bolo, že vedel, že ponesie hriech celého sveta. Biblia hovorí, že Ježiš bol „muž bolestí, ktorý poznal choroby.“ (Iz 53,3) Zdá sa, že bolesť, ktorú zažil v Getsemanskej záhrade noc pred ukrižovaním, bola nahromadením všetkej bolesti. Nemyslím si, že si vieme plne uvedomiť, čím prechádzal. List Židom 12 nám ukazuje, čo ho poháňalo dopredu: „… napriek radosti, čo Ho čakala, pretrpel kríž; pohrdol potupou a posadil sa na pravici Božieho trónu.“ (v. Ježiš to nechcel obísť. Odmietol vyrušenie. A neustúpil z cesty, na ktorej musel okúsiť smrť za každého jedného z nás. Ježiš musel vypiť ten pohár.
Greg Laurie je americký protestantský kazateľ a evanjelista, pôsobí v zbore Harvest Christian Fellowship v Kalifornii.
Prečo Boh vzkriesil Ježiša z mŕtvych?
Na prvý pohľad sa zdá, že je to základná otázka s jasnou odpoveďou. Mohli by sme ju dokonca považovať za jednoduchú otázku z detského kvízu na Veľkonočnú nedeľu. Tiež by sme mohli byť v pokušení uvažovať o vzkriesení len z hľadiska jeho budúceho významu.
Prvý Petrov list sa začína uznaním tohto súčasného utrpenia. Jeho čitatelia boli zmietaní rôznymi skúškami (1. Pt 1:6). Boli zahanbení pre svoju vieru a očierňovaní pre svoje mravy (1. Pt 4:4). Pravidelne zažívali odmietanie a spoločenské vylúčenie. To, čo robili v čistote a dobrote, ich protivníci označovali za zlo. Nespravodlivo trpeli a znášali nekonečné trápenia. Boli urážaní pre Kristovo meno. Boli vyvrheľmi. V reakcii na toto utrpenie -druh „mäkkého“ prenasledovania, ktoré čoraz viac odráža našu skúsenosť v Severnej Amerike - Peter vkladá slovo nádeje.
Ale možno to nie je ten druh nádeje, ktorý sme hľadali. Peter naznačuje, že utrpenie v ohnivých skúškach nie je zablúdenou spŕškou na obrazovke radaru nášho života. Nemalo by nás prekvapiť (1. Pt 4:12). Naopak, hanba a spoločenské vylúčenie sú rozšírenou predpoveďou pre Kristovho nasledovníka. Ježiš, ako nám pripomína Peter, bol sám vyvoleným vyhnancom. Bol vyvoleným Božím základným kameňom, ale ľudia ho zavrhli (1. Pt 2:4-5). Bol vzácnym a vyvoleným Otcovým Synom, ale jeho bežnou skúsenosťou bola potupa a ostrakizmus. Bol na okraji spoločnosti medzi náboženskými konzervatívcami, mocnými politikmi a dokonca aj vo vlastnej rodine. Vo svojom živote bol zneuctený a nemal kde hlavu skloniť. Pri jeho smrti ho bili, opľuvali, ohovárali a urážali. Bol hanebne ukrižovaný.
Pre každého svedka, ktorý to všetko sledoval, nebol len odmietnutý svojimi rovesníkmi a mocnými. O tri dni neskôr sa však scenár obrátil. Boh rehabilitoval svojho Syna tým, že ho vzkriesil z mŕtvych. Skrze Ježiša, hovorí Peter, prichádzame k viere v Boha. O kresťanskej viere možno takto často neuvažujeme. Hovoríme predovšetkým o viere v Ježiša, čo je, samozrejme, vhodné a biblické. Ale v liste 1. Petrov 1:21 chce Peter zdôrazniť, ako prostredníctvom Ježiša prichádzame k viere v Boha. Ako to funguje?
Ak budeme čítať ďalej, uvidíme, že Boh vzkriesil Ježiša a dal mu slávu, aby naša viera a nádej bola v Boha. Takto chápem, že to funguje v logike Petrovho listu. A keď sa pozerám na Ježiša, môjho Kráľa, korunovaného tŕním a vyhnaného na kríž, a keď sa môj vlastný život podobá prechádzke údolím tieňa smrti v prítomnosti mnohých nepriateľov, stále môžem mať nádej. Boh ho vzkriesil z mŕtvych a prinavrátil mu neprekonateľnú česť. Pretože viem, ako Boh zaobchádza so svojimi služobníkmi. Toto je nečakaná odpoveď na našu otázku. Ale toto jediné „prečo“, pre ktoré Boh vzkriesil Ježiša, je spôsob, ako mu môžeme dôverovať aj dnes, počas nášho vlastného utrpenia. Keď ideme v Ježišových stopách do utrpenia, vieme, že ho budeme nasledovať aj na celej ceste do slávy.
Ako píše Pavol v 1. Korinťanom 15:20, Ježiš je prvotinou tých, ktorí spia. Jeho vzkriesenie a prijatie slávy je len začiatkom celosvetovej žatvy. On je prototypom, predchodcom mnohých ďalších, ktorí ho budú nasledovať vo viere, ktorí prejdú tú istú cestu utrpenia a následnej slávy. Peter ako očitý svedok Ježišovej hroznej smrti a jeho nedostižnej slávy vedel, že takáto nádej v budúcu chválu a poctu pri Kristovom návrate nám dnes umožňuje znášať zdanlivo nekonečné odmietanie. Tento Peter, ktorý sa zrútil pod ťarchou hanby a zaprel svojho Pána, sa naučil, ako nádej na slávu môže premeniť náš život a dodať odvahu nášmu svedectvu. Táto nádej nám dáva silu očisťovať sa v osobnej svätosti, žiť so cťou počas nášho vyhnanstva. Takáto budúca nádej nám tiež otvára ústa, aby sme už teraz odvážne ohlasovali evanjelium, prekonávali spoločenské rozpaky a túžbu, aby nás prijímali a súhlasili s nami.