Gréckokatolícka cirkev, farnosť Koromľa: História a súčasnosť

Farnosť Koromľa, zasvätená sv. Michalovi Archanjelovi, má bohatú históriu, ktorá siaha až do stredoveku. V priebehu rokov prešla mnohými zmenami a vývojom, ktoré formovali jej súčasnú podobu.

Počiatky Gréckokatolíckej cirkvi

V roku 1646, na sviatok sv. Juraja, prednieslo 63 pravoslávnych kňazov v Užhorode nicejsko - konštantínopolské vyznanie viery, a zároveň uznali autoritu vtedajšieho rímskeho pápeža, Inocenta X. Výmenou za to im jágerský biskup, Juraj Jakušič, povolil vysluhovanie bohoslužieb podľa východného obradu. Týmto spôsobom vznikla v Užhorode pred 378 rokmi Gréckokatolícka cirkev.

Prvými kňazmi Gréckokatolíckej cirkvi boli kňazi Šarišskej, Zemplínskej a Užskej stolice, ktorí sa zúčastnili vyhlásenia Užhorodskej únie a prisahali vernosť rímskemu pápežovi. Na čele ich cirkvi stál biskup, ktorý bol sufragánom jágerského biskupa.

K zrovnoprávneniu gréckokatolíckeho a rímskokatolíckeho kléru došlo oficiálne až za vlády Leopolda I. V skutočnosti však jágerskí latinskí biskupi opakovane zasahovali do vnútorných záležitostí gréckokatolíkov, a postupne sa snažili o latinizáciu ich obradov a zvykov. Vrcholom týchto snáh bolo prijatie Zamoščskej synody v roku 1726.

Išlo o synodu, ktorá sa konala v poľskom meste Zamość, v zmysle ktorej postupne dochádzalo k odstraňovaniu rozdielov medzi latinským a gréckym obradom. To malo za následok odstraňovanie ikonostasov, zavádzanie bočných oltárov, spovedníc a lavíc do gréckokatolíckych chrámov, ako aj vsúvanie prvkov latinského obradu do gréckokatolíckej bohoslužby (2). Závery synody museli postupne odsúhlasiť všetci kňazi z celej eparchie.

Títo kňazi boli pozvaní na dekanátne stretnutia, pričom zápisnice z týchto stretnutí nám poskytujú dobrý obraz o stave a rozmiestnení gréckokatolíckych farností na východe Slovenska v prvej polovici 18. stor.

Svoje postavenie si Gréckokatolícka cirkev upevnila po zriadení Mukačevského biskupstva v roku 1771. Mukačevská eparchia nadobudla postupne taký územný rozsah, že jej eparcha bol nútený rozdeliť jej územie na tri vikariáty, a síce marmarošský, satmársky a košický.

Magistrát mesta Košice však na prelome 18. a 19. stor. nebol ochotný prijať gréckokatolíckeho vikára, a tak sa sídlom vikariátu napokon stal Prešov. Katedrála sv. Jána Krstiteľa sa stala centrom gréckokatolíkov na Slovensku.

Gréckokatolícka cirkev tu následne nerušene sídlila aj počas nepokojov prvej a druhej svetovej vojny, až do roku 1950, kedy bola počas tzv. Prešovského soboru pod taktovkou komunistickej strany zlikvidovaná, pričom jej duchovní i veriaci mali byť nútene podrobení Pravoslávnej cirkvi. K jej obnove došlo až po roku 1968 v súvislosti s udalosťami tzv. Pražskej jari.

Gréckokatolícke duchovenstvo viedlo na farských úradoch všetku nevyhnutnú cirkevnú administratívu. Jej súčasťou bolo aj vedenie matričných kníh.

Najstaršie známe gréckokatolícke matriky sú doložené z farských úradov v Miklušovciach, okr. Prešov a Sukova, okr. Medzilaborce. Obe matriky začínali v roku 1718, pričom matrika v Miklušovciach sa naposledy spomína v roku 1890, zatiaľ čo existenciu sukovskej matriky dokladá ešte schematizmus z r. 1948.

Špecifikom gréckokatolíckych matrík bolo, že mnohí kňazi viedli výlučne matriku pokrstených. Najstaršie zväzky gréckokatolíckych matrík bývali spravidla písané v cirkevnoslovanskom jazyku v cyrilike. Na prelome 18. a 19. stor. dochádza k plynulému presunu k latinčine, ktorú neskôr v 40. rokoch 19. stor. vystriedala maďarčina.

V porevolučných 50. rokoch však v dôsledku Bachovho absolutizmu zaznamenávalo mnoho kňazov matriku azbukou v ruštine. Rakúsko - uhorské vyrovnanie v r. 1867 spôsobilo opätovný návrat maďarčiny do jednotlivých zápisov. Maďarčinu do konca 19. stor. vystriedala na niektorých miestach ešte raz latinčina, následne sa kňazi povinne vrátili k používaniu maďarského jazyka.

Zaujímavý je aj osud samotných matričných kníh. Z celkového počtu 200 gréckokatolíckych farských úradov v územnej pôsobnosti Štátneho archívu v Prešove sa kompletná matričná kniha zachovala iba v prípade 77 farností, čo predstavuje 38,5 % farských matrík.

Významná väčšina stratených matričných kníh bola zničená počas bojov v 1. a 2. svetovej vojne. Množstvo gréckokatolíckych fár totiž sídlilo v priestore Duklianskeho priesmyku, kde sa počas oboch svetových vojen odohrávali kruté boje, ktoré vyústili v zničenie veľkého množstva dedín spolu s drevenými chrámami a farami.

Časť chýbajúcich matričných kníh mohla prežiť zrušenie Gréckokatolíckej cirkvi v roku 1950, a pravdepodobne mohla byť ukrytá veriacimi v jednotlivých obciach. Neraz sa stane, že sa vzácna úradná kniha nájde na zaprášenej povale, na mieste, na ktorom by ju nik nehľadal.

Akousi nádejou pre šarišské gréckokatolícke farnosti (najmä) z oblasti Duklianskeho priesmyku sa javia matričné druhopisy, ktoré sa povinne začali viesť na území Šarišskej stolice v roku 1827.

Existuje pritom šanca, že staršie druhopisy sa môžu nachádzať vo fonde Šarišská župa, písomnosti 1824 - 1849 a Šarišská župa, 1850 - 1859. Prvý z menovaných fondov sa aktuálne odborne spracúva, pričom doteraz boli vo fonde identifikované napr. druhopisy cirkevných matrík z Toplianskeho okresu za r. 1827 a druhopisy z Makovického okresu za rok 1829 (16). Druhý z uvedených fondov je t. č. kompletne nespracovaný, tzn. pre bežného bádateľa nie je prípustný akýkoľvek výskum v tomto fonde.

Významné udalosti a osobnosti

Farnosť Koromľa si pripomína významné udalosti a výročia. Medzi ne patrí 250. výročie posvätenia chrámu sv. Archanjela Michala a 585. výročie prvej písomnej zmienky o farnosti. Tieto udalosti sú príležitosťou na slávnostné liturgie, prezentácie kníh a stretnutia veriacich.

V nedeľu 31. októbra 2021 vladyka Cyril Vasiľ SJ, arcibiskup - eparchiálny biskup Košickej eparchie slávil archijerejskú svätú liturgiu v Koromli. Pred samotným začiatkom svätej liturgie bol prečítaný dekrét Apoštolskej penitenciárie v Ríme, ktorým sa vyhlasuje jubilejný rok farnosti Koromĺa a udeľuje sa návštevníkom jubilujúcemu chrámu možnosť získania plnomocných odpustkov.

Po liturgii nasledovalo uvedenie a požehnanie knihy pod názvom Dejiny farnosti Koromľa. Autorom knihy je PhDr. Vavrinec Žeňuch, doktorand histórie Filozofickej fakulty Prešovskej univerzity v Prešove. Myšlienka napísať menšiu brožúr o farnosti Koromľa vznikla na podnet miestneho farára otca Ľuboslava Tótha. Pri zhromažďovaní historických faktov Dr. Žeňuch zistil, že chrám sv. Archanjela Michala v Koromli má 250 rokov.

Počas jubilejného roka (6. septembra 2021 - 8. novembra 2022) farnosť Koromľa slávi 250. výročie posvätenia chrámu sv. Archanjela Michala a 585. výročie svojej prvej písomnej zmienky.

Dňa 6. septembra 2021 Apoštolská penitenciária, z poverenia Najsvätejšieho Otca Františka, ochotne udeľuje odpustky, pri riadnom splnení zvyčajných podmienok (sviatostná spoveď, Eucharistické prijímanie a modlitba na úmysel Sv. Otca) veriacim skutočne kajúcim a pohnutým láskou, od dňa 6.9.2021 až do dňa 8.11.2022, ktoré môžu na spôsob príhovoru byť aplikované aj pre duše zosnulých veriacich zadržiavaných v očistci, ak farský chrám sv. Michala Archanjela na spôsob putujúcich navštívia a tam jubilejné obrady nábožne vykonajú alebo aspoň pre primeraný čas v nábožnom rozjímaní sa v ňom zdržia, zakončiac ho modlitbou Pána, Vyznaním viery a vzývaním najsvätejšej Panny Márie a sv. Michala Archanjela.

Apoštolská penitenciária udeľuje ctihodnému Otcovi Pánovi Cyrilovi Vasiľovi SJ, košickému eparchiálnemu biskupovi, možnosť, aby pri príležitosti jubilea sv. archanjela Michala vo farnosti Koromľa, v deň, ktorý si zvolí v prospech veriacich, po slávení Božskej obety (liturgie), udelil všetkým prítomným veriacim, skutočne kajúcim a pohnutým láskou, ktorí sa zúčastnili na tej istej posvätnej liturgii, pápežské požehnanie spojené s plnomocnými odpustkami, pri splnení zvyčajných podmienok (sviatostná spoveď, Eucharistické prijímanie a modlitba na úmysel Sv. Otca).

Tabuľka: Zachované matriky gréckokatolíckych farností (Štátny archív v Prešove)

Súčasnosť farnosti

Farnosť Koromľa je aktívnym spoločenstvom, ktoré sa zapája do rôznych aktivít a projektov. Medzi ne patrí rekonštrukcia kríža pred chrámom, organizovanie farského dňa, slávnosti zborového spevu a sväté liturgie za život a rodiny.

V roku 2015 bol pre farnosť požehnaním, že chrám v Koromli vybral vladyka Milan Chautur ako jeden z troch v protopresbyteráte Sobrance pre svätú liturgiu za šírenie kultúry života a požehnanie a posilnenie pre manželstvá a rodiny. Sv. liturgia sa konala 30. decembra 2015 a bola pekným vyvrcholením roka 2015.

Vianoce sú v obci oslavované s radosťou a obdarúvaním. Malí koledníci spestrili krásne vianočné obrady akadémiou v chráme a pásmom kolied a vinšov v domoch v rámci Dobrej noviny.

Kríž, ktorý sa nachádza pred gréckokatolíckym chrámov v Koromli pochádza z roku 1870. V roku 2021 bol zrekonštruovaný s finančnou pomocou Košického samosprávneho kraja a ostatných darcov. Výsledkom projektu je zrekonštruovaný kríž pred gréckokatolíckym chrámom v Koromli s obnovenou maľbou plechového korpusu, ktorý je súčasťou kríža.

tags: #greckokatolicka #cirkev #farnost #koromla