Gotické, evanjelické, gréckokatolícke či pravoslávne, každý z nich má svoje neopakovateľné čaro. V roku 2008 výbor OSN rozhodol o tom, že ďalšie z nich budú patriť do Zoznamu svetového kultúrneho dedičstva UNESCO. Do tohto zoznamu patria chrámy v Kežmarku, Hervartove, Tvrdošíne, Leštinách, Hronseku, Bodružale, Ladomirovej a Ruskej Bystrej.
Drevené chrámy v slovenskej časti Karpatského oblúka, odhliadnuc od množstva regionálnych, resp. lokálnych špecifík, sú jedinečným príkladom syntézy dvoch veľkých kultúr - východnej a západnej, byzantskej a latinskej.Tento súbor ôsmich drevených chrámov je výnimočným príkladom európskej drevenej sakrálnej architektúry, ktorý ilustruje obdobie 16. a 18. storočia. Základným stavebným materiálom bolo drevo pri použití tradičných konštrukčných technik.
Drevené kostoly - v súlade s ich konfesionálnou príslušnosťou, v rámci spoločných vlastnosti, majú niekoľko typologických variácii. Sú svedectvom vývoja architektúry a umenia v období svojho vzniku a sú prispôsobené geografickému a kultúrnemu kontextu. Reprezentujú symbiózu kresťanstva a ľudovej architektúry, skĺbenú s profesionálnym majstrovstvom tvorcov, s ich základnými kultúrnymi a estetickými postulátmi.
Evanjelické kostoly slúžia aj ako príklad tolerancie v Hornom Uhorsku počas obdobia protihabsburskeho odporu v 17. storočí. Z niekdajšieho počtu okolo 300 drevených sakrálnych stavieb, v dôsledku pôsobenia prírodných katastrof, konfesionálnych a sociálno-politických zmien sa ich dodnes na Slovensku zachovalo okolo päťdesiat.
Z nich do Zoznamu svetového dedičstva bolo vybratých a zapísaných nasledovných 8 chrámov a 1 zvonica:
- Kostol Všetkých svätých, Tvrdošín
- Kostol sv. Františka z Assisi, Hervartov
- Kostol sv. Mikuláša Biskupa, Ruská Bystrá
- Kostol sv. Michala Archanjela, Ladomirová
- Kostol sv. Mikuláša, Bodružal
- Evanjelický artikulárny kostol, Leštiny
- Evanjelický artikulárny kostol, Hronsek a zvonica
- Evanjelický artikulárny kostol, Kežmarok
Na riešenie spoločných problémov celej lokality bola dňa 19. 2. 2008 zriadená Riadiaca skupina lokality „Drevené chrámy v slovenskej časti Karpatského oblúka“.
Mapa drevených kostolov Karpatského oblúka na Slovensku
Lokality UNESCO na Slovensku
Typy drevených kostolov
Zoznam 59 drevených sakrálnych stavieb môžeme rozdeliť do štyroch skupín podľa príslušnosti k náboženským smerom: na rímskokatolícke, evanjelické, gréckokatolícke a pravoslávne. Každá zo skupín si so sebou nesie určité špecifické prvky architektúry, vďaka ktorým vieme už na prvý pohľad rozlíšiť vyznanie ich návštevníkov.
Na základe ich príslušnosti rozlišujeme aj pomenovanie tejto sakrálnej budovy - kostol a cerkev/cerkva. Prvý pojem využívajú rímskokatolíci a evanjelici. Druhým názvom pomenúvajú svoje chrámy pravoslávni a gréckokatolíci.
Rímskokatolícke drevené kostoly
Rímskokatolíckych drevených kostolov máme na Slovensku 11. Je ich teda pomerne málo a sú jedny z najstarších. Najväčšia časť chrámov pochádza z 18. storočia, viaceré zachované drevené rímskokatolícke kostoly sa datujú už do 15. a 16. storočia.
Najstarší drevený kostolík bol posvätený v roku 1490. Je ním Kostol sv. Vzhľadom na obdobie výstavby sa na ich architektúre podpísala gotika.
Evanjelické artikulárne kostoly
Po desaťročiach neustále sa opakujúcich pokusov o zmierenie a na druhej strane po snahe o protireformácie bola obnovená inkvizícia. Vtedajší panovník Rudolf II. O veľkú zmenu sa postaral Imrich Tököli, ktorého úspešné povstanie donútilo Leopolda I. zvolať snem do Šopronu.
Neústretovosť rímskokatolíckych kňazov zamedzila úplnej náboženskej slobode, no evanjelikom sa podarilo vybojovať aspoň ako-také možnosti zveľaďovania svojho vierovyznania. Boli vydané zákonné články, nazývané aj artikuly, ktoré umožňovali evanjelikom budovať chrámy. Všetko však malo nejaký háčik a tento konkrétny tkvel v prísnych podmienkach. V každej stolici mohli byť vybudované len dva chrámy a aj to len na okraji obcí mimo hraníc mesta. Na výstavbu mali len rok a nemohli počas nej využiť ani jeden jediný kovový prvok.
Drevené kostoly mohli stáť len na minimálnych murovaných základoch (1 stopa), nesmeli mať vežu a ani priamy vchod z ulice. O sto rokov neskôr Jozef II. svojím Tolerančným patentom postúpil ešte vyššie a umožnil evanjelikom budovať kostoly aj murované. Nesmeli však stáť na námestiach a mať veže a zvony. Za vznikom slovenských drevených artikulárnych a tolerančných kostolov stojí dlhý príbeh plný bojov, odvahy a výziev.
Aj evanjelické kostoly majú svoj špecifický architektonický prvok, ktorým je pôdorys v tvare gréckeho kríža. Typickými prvkami boli maľované steny neraz s realistickými drapériami a stĺporadiami, pomerne veľké priestory a zabudované kazateľnice.
Gréckokatolícke a pravoslávne cerkvi
Gréckokatolícke drevené cerkvi tvoria najpočetnejšiu skupinu (38 stavieb) a môžeme ich nájsť prevažne na miestach, ktoré sú obývané Rusínmi. Vďaka svojmu špecifickému vzhľadu sú jednoducho odlíšiteľné od ostatných drevených sakrálnych stavieb. Medzi architektonické prvky, ktoré majú metaforickú hodnotu, patrí trojdielnosť. Prvok má symbolizovať Svätú Trojicu.
Aby stavebníci toto číslo viac zvýraznili, uplatňuje sa využívanie trojice zvyšujúcich sa veží smerom na západ, čo sa stalo dominantným prvkom týchto cerkví. Zaujímavým interiérovým prvkom, ktorý tiež nemá medzi drevenými chrámami obdobu, je ikonostas. Reč je o drevenej stene oddeľujúcej oltár od zvyšku kostola, do ktorej boli vsadené obrazy a drevorezby.
Obrazy nazývané ikony, z čoho aj pramení pomenovanie (eikon = obraz), mali vopred určené poradie, kompozíciu, počet a boli charakteristické hlbokou symbolikou. Ich úlohou totiž bolo rozprávať tradičné biblické príbehy a odovzdávať princípy viery. Veriaci pri výstavbe kládli požiadavky aj na miesto vystavania chrámu. Najčastejšie bývali umiestnené za dedinami na malých kopcoch.
Niektoré z významných drevených kostolov
Tvrdošín
Najstaršou zachovanou stavbou v Tvrdošíne je gotický rímskokatolícky drevený Kostol všetkých svätých. Kostolík pochádza už z 15. storočia, v 17. storočí ho však upravili použitím renesančných prvkov. Dominantou Kostola Všetkých svätých v Tvrdošíne je detailne prepracovaný barokový oltár z konca 17. storočia.
Kostol Všetkých svätých v Tvrdošíne
Hervartov
Rímskokatolícky drevený Kostol sv. Františka z Assisi (Hervartov, okr. Bardejov), zhotovený z červeného smreka, bol koncom 15. storočia postavený v gotickom štýle. Ide o najstarší a jeden z najzachovalejších drevených kostolov na Slovensku.
Kostol sv. Františka z Assisi v Hervartove
Ladomirová
Gréckokatolícky chrám v Ladomirovej zapísaný do Zoznamu svetového dedičstva UNESCO patrí medzi najreprezentatívnejšie chrámy východného obradu na Slovenskej strane Karpát. Bol postavený v roku 1742 bez použitia jediného kovového klinca po vzore podkarpatsko-ruských lemkov a ako jediný lemkovského typu má oktagonálnu kupolu lode.
Chrám sv. Michala Archanjela v Ladomirovej
Kežmarok
Artikulárny evanjelický Kostol svätej Trojice, ktorý sa nachádza v Kežmarku, je jeden z najzachovalejších drevených kostolíkov na Slovensku. Kostol pristavali v roku 1717 ku kamennej sakrálnej stavbe z roku 1593, ktorá je dnes sakrestiou kostola. Drevenú prístavbu kostola vytvorili z tisu a z červeného smreka, a to bez použitia jediného kúska kovu.
Hronsek
Ďalší evenjelický Drevený artikulárny kostol sa nachádza v Hronseku, neďaleko malebnej Banskej Bystrice. Jeho stavba sa začala v jeseni 1725 a dokončili ho už po roku práce. Kostol je veľmi rozmerný. Má až 1100 miest na sedenie a je zasadený do prostredia krásnych a mohutných lipových stromov.
Bodružal
Chrám sv. Mikuláša v Bodružali stojí na najvyššom návrší obce. Chrám sv. Mikuláša bol ako zázrakom zachránený počas druhej svetovej vojny, keď ho zasiahol granát, ktorý nevybuchol.
Ruská Bystrá
Gréckokatolícky Chrám prenesenia ostatkov svätého Mikuláša nájdete v maličkej obci na východe Slovenska - v Ruskej Bystrej. Kostolík je od roku 2008 súčasťou zoznamu UNESCO. Tento chrám postavili na začiatku 18. storočia, približne v rokoch 1720 až 1730.
Ďalšie zaujímavé drevené kostoly na Slovensku
Okrem kostolov zapísaných v UNESCO, na Slovensku nájdeme aj mnoho ďalších, ktoré stoja za návštevu:
- Miroľa: Gréckokatolícky drevený Kostol Ochrany Presvätej Bohorodičky.
- Nižný Komárnik: Gréckokatolícky drevený Kostol Ochrany Presvätej Bohorodičky.
- Topoľa: Kostol svätého Michala Archanjela.
- Šemetkovce: Drevený Kostol svätého Michala Archanjela.
- Nová Polianka: Gréckokatolícky drevený Kostol svätej Paraskevy (prenesený do skanzenu).
tags: #greckokatolicky #kostol #tvrdosin