Gréckokatolícka Cirkev v Košiciach – Staré Mesto: História a Súčasnosť

Gréckokatolícka cirkev má v Košiciach bohatú a dlhú históriu, ktorá sa prelína s vývojom mesta a jeho obyvateľstva. Založenie dvoch nových gréckokatolíckych farností v Košiciach je najnovším míľnikom v tejto histórii. Oznámila to Košická eparchia na svojej stránke.

Už pred koncom socializmu boli Košice najväčšou gréckokatolíckou farnosťou vtedajšieho Česko-Slovenska, čo sa týka počtu veriacich. To viedlo po roku 1989 k postupnému začiatku slúženia svätých omší.

Posledných približne 20 rokov fungovali košickí gréckokatolíci v piatich farnostiach:

• V katedrálnej farnosti Košice - Staré Mesto
• Vo farnosti Košice - Západ, ktorá pokrýva hlavne veriacich na sídliskách Terasa a KVP
• Vo farnosti Košice - Furča, slúžiacej gréckokatolíkom na sídlisku Dargovských hrdinov
• Vo farnosti Košice - Ťahanovce - na rovnomennom sídlisku
• Vo farnosti Presvätej Bohorodičky Ochrankyne v mestskej časti Košice - Nad jazerom

K týmto piatim farnostiam pribudli dekrétmi podpísanými 29. júna 2020 dve nové:

• Dekrétom vladyku Cyrila Vasiľa SJ, apoštolského administrátora Košickej eparchie, č. 516/2020, vznikla s účinnosťou od 1. júla 2020 farnosť Košice - Sever.
• Dekrétom č. 443/2020, s účinnosťou od 1. júla 2020 vznikla farnosť Košice - Šaca.

Prvými farármi nových farností sa stali Martin Mati pre Košice - Sever a Marcel Gajdoš pre Košice - Šaca.

Počiatky a Význam Košíc v Gréckokatolíckej História

Z dejín vieme, že východný obrad bol na území mesta prítomný počas mnohých stáročí. Dokonca vieme aj o tom, že Košice boli na konci 18. storočia významným mestom gréckokatolíckeho študentstva. Medzi študentmi boli, ako sa na danú dobu a sociálnu situáciu dalo očakávať, predovšetkým deti kňazov. A to nielen zo Slovenska, ale aj z historického územia Podkarpatskej Rusi, ba dokonca i dnešného Poľska. Študovali tu aj deti kantorov, ale aj gréckokatolícke deti z nekňazských rodín.

Ešte väčšou zaujímavosťou je prítomnosť študentov - mníchov rádu svätého Bazila Veľkého, ľudovo nazývaných baziliáni. Napríklad len v roku 1776 študovali v Košiciach traja. Práve ich prítomnosť na štúdiách v meste totiž so sebou otvára otázku ich ubytovania. Je otázne, či študenti baziliáni mali v Košiciach ubytovanie v seminári, či u nejakých miestnych rehoľníkov, alebo niečo vlastné, kde sa následne dá predpokladať i bohoslužobný život počas akademického roka. To by bolo bezpochyby veľkým impulzom aj pre miestne gréckokatolícke spoločenstvo.

Koncom 18. a v 19. storočí boli Košice centrom gréckokatolíckej tlače, a to vďaka miestnym podnikom Ellingeriana a tlačiarni Karola Werfera. Svedectvom toho je slávne päťzväzkové dielo J. J. Baziloviča (1742-1821) „Brevis notitia fundationis Teodori Koriathovits“, ktoré vyšlo v tlačiarni rodiny Ellingerovcov v Košiciach v rokoch 1799-1805, rovnako tak ako jeho asketické dielo „Imago Vitae Monasticae“ v roku 1802.

Práve koncom 18. storočia vzniká v Košiciach i vikariát, ktorý sa stal základom dnešného Prešovského gréckokatolíckeho biskupstva.

19. storočie: Úpadok a Obnova

Mohlo by sa zdať, že pre košických gréckokatolíkov to bude koniec, ale nie je tomu tak. Je teda skoro až iróniou, že v 19. storočí bolo mesto Košice filiálkou neďalekej farnosti Zdoba. To však nie je v našich dejinách ojedinelým javom. Pri vzniku prešovského biskupstva boli gréckokatolíci mesta Prešov desiatky rokov oficiálne veriacimi farnosti Ruská Nová Ves.

Po rozdelení Mukačevského biskupstva sa v roku 1818 stáva Prešovské biskupstvo samostatným. Vtedy Košice nemali ani svoju gréckokatolícku farnosť ani svojho kňaza. Gréckokatolícki veriaci patrili do farnosti Zdoba, malej dedinky asi 6 km východne od Košíc.

Veriaci v Košiciach pribúdalo, preto biskupstvo v Prešove vymenovalo v roku 1850 pre farnosť Zdoba kaplána, pastoračne povereného spravovaním Košíc, a to v osobe Dr. Michala Michalicsa, ktorý súčastne vyučoval gréckokatolícke náboženstvo na gymnáziu v Košiciach. Košický rímskokatolícky biskup Jozef Kunszt povolil slúženie gréckokatolíckych bohoslužieb v Michalskej kaplnke pri Dóme sv. Alžbety.

V decembri 1852 Dr. Mihalicsa vystriedal v pastoračnej službe o. Matej Bräuer, ktorý ako prvý už košický farár, konal bohoslužby na Pivovarskej ulici v prenajatej miestnosti, neskoršie v rímskokatolíckej seminárnej kaplnke a potom v premonštrátskom kostole na Hlavnej ulici.

Budovanie Chrámu a Fary

Gréckokatolíci však potrebovali už stálu pastoračnú starostlivosť, preto sa púšťa do stavby fary, pre ktorú získal pozemok „ za hradbami“, na mieste, kde v 14. storočí pretekala rieka Hornád. Vzhľadom na dané podmienky boli práce na stavbe fary a neskoršie i chrámu veľmi ťažké.

Roku 1870 však o. Matej Bräuer po veľkých útrapách a vyčerpanosti ako 61 ročný zomiera. Po jeho smrti preberá starosť o farnosť jeho zať o. Andrej Szatala. Roku 1879 prešovský biskup Mikuláš Tóth menuje za správcu farnosti o. Júliusa Viszlockého a dňa 25. 4. 1882 sa slávnostne kladie a posviaca základný kameň gréckokatolíckeho chrámu v Košiciach. Na vtedajšie časy to bolo hrdinské rozhodnutie malého počtu gréckokatolíckych veriacich, ktorých bolo celkom 1484 duší.

Chrám v románsko - byzantskom štýle projektoval Schmidt, Kolatsek a Wirth. Chrám je dlhý 46m, vysoký je 17m a jeho šírka je 14m. Veže chrámu boli postavené vďaka finančnému prispeniu grófa Andrášiho z Krásnej Hôrky, ktorý r. 1895 pomohol ich k dokončeniu. Maľby interiéru sú dielom Jozefa Királya.

20. storočie: Skúšky a Obnova

Po smrti o. Viszlockého, roku 1908, nastupuje na miesto košického farára o. Mikuláš Csoma, ktorý zaobstaral pre chrám všetky potrebné náležitosti interiéru: oltár, kazateľnicu, spovednice i sakrálne veci: kalichy i rúcha. V roku 1910 sa realizovala nová maľba chrámu.

Roku 1919 bol menovaný za košického farára arcidekan o. Pavol Rokiczky, ktorý interiér chrámu obohatil o dva bočné oltáre so vzácnymi maľbami akad. maliara Halásza a Jordana. Jeho 31 ročné pastoračné pôsobenie v Košiciach bolo najdlhšie. V Košiciach pôsobil až do r. 1950, kedy v rámci likvidácie gréckokatolíckej cirkvi (začala sa tzv. prešovským „ P“ soborom 28. 4. 1950 ) musel svoju kňazskú službu ukončiť, bol deportovaný do väzenia, odkiaľ ho ťažko chorého previezli domov. Zomrel na sviatok sv. Cyrila a Metoda 5. júla 1952 v Prahe - Bohniciach.

V rokoch 1950 - 1968 bol chrám v užívaní pravoslávnej cirkvi. V apríli r. 1968, po obnovení činnosti gréckokatolíckej cirkvi, sa ďalším správcom košickej farnosti stal o. Bartolomej Demko, ktorý spolu s o. kaplánom o. Viktorom Skorodenským za aktívnej účasti veriacich znovu obnovili bohoslužobný život. Roku 1979 sa správcom farnosti a zároveň dekanom stáva o. Viktor Skorodenský, ktorý spolu s kaplánom o. Vojtechom Boháčom zaslúžil o zrenovovanie interiéru aj exteriéru chrámu (rekonštrukcia strechy, vytvorenie bočných vchodov).

V práci medzi košickými gréckokatolíkmi pokračovali o. Gabriel Székely, ktorý započal maľbu interiéru chrámu a rekonštrukciu farskej budovy, o. Cyril Jančišin, ktorý sa zaslúžil o rekonštrukciu ikonostasu a podlahy. Zároveň sa postaral o pastoračnú správu gréckokatolíkov na košických sídliskách.

Košická Eparchia a Súčasnosť

V roku 1997 sa košický chrám stal katedrálou - sídelným chrámom košického apoštolského exarchu vladyku Milana Chautura, C.Ss.R., čím sa začali písať nové dejiny košických gréckokatolíkov. Za prvého farára novej katedrály bol menovaný o. Marko Rozkoš. V roku 2007 je menovaný nový farár o. ThLic. Pavol Bardzák.

30. januára 2008 na sviatok Troch svätiteľov je na Slovensku zriadená gréckokatolícka metropólia sui iuris: arcibiskupské sídlo je v Prešove, zriadená nová eparchia v Bratislave a košický apoštolský exarchát je povýšený na eparchiu.

V dnešnej dobe sa potreba účinnej mestskej pastorácie javí čoraz viac naliehavou. Bola to však práve potreba reagovať na migráciu obyvateľstva do miest, ktorá viedla k zakladaniu farností v mestách. V Bardejove vznikla gréckokatolícka farnosť až na konci 19. storočia a dovtedy všetci veriaci patrili pod neďaleký Rešov. Obdobne Bratislava je ako farnosť ani nie sto ročná. Levoča bola zriadená až počas vojny a farnosti ako Trenčín nemajú ani dvadsať rokov.

Prehľad dôležitých dátumov a udalostí:

tags: #greckokatolicka #cirkev #farnost #kosice #stare #mesto