História Gréckokatolíckej Cirkvi v Košiciach - Staré Mesto

Z dejín vieme, že východný obrad bol na území mesta prítomný počas mnohých stáročí. Dokonca vieme aj o tom, že Košice boli na konci 18. storočia významným mestom gréckokatolíckeho študentstva.

Medzi študentmi boli, ako sa na danú dobu a sociálnu situáciu dalo očakávať, predovšetkým deti kňazov. A to nielen zo Slovenska, ale aj z historického územia Podkarpatskej Rusi, ba dokonca i dnešného Poľska. Študovali tu aj deti kantorov, ale aj gréckokatolícke deti z nekňazských rodín.

Ešte väčšou zaujímavosťou je prítomnosť študentov - mníchov rádu svätého Bazila Veľkého, ľudovo nazývaných baziliáni. Napríklad len v roku 1776 študovali v Košiciach traja. Práve ich prítomnosť na štúdiách v meste totiž so sebou otvára otázku ich ubytovania.

Je otázne, či študenti baziliáni mali v Košiciach ubytovanie v seminári, či u nejakých miestnych rehoľníkov, alebo niečo vlastné, kde sa následne dá predpokladať i bohoslužobný život počas akademického roka. To by bolo bezpochyby veľkým impulzom aj pre miestne gréckokatolícke spoločenstvo.

Koncom 18. a v 19. storočí boli Košice centrom gréckokatolíckej tlače, a to vďaka miestnym podnikom Ellingeriana a tlačiarni Karola Werfera. Svedectvom toho je slávne päťzväzkové dielo J. J. Baziloviča (1742-1821) „Brevis notitia fundationis Teodori Koriathovits“, ktoré vyšlo v tlačiarni rodiny Ellingerovcov v Košiciach v rokoch 1799-1805, rovnako tak ako jeho asketické dielo „Imago Vitae Monasticae“ v roku 1802.

Práve koncom 18. storočia vzniká v Košiciach i vikariát, ktorý sa stal základom dnešného Prešovského gréckokatolíckeho biskupstva.

Po rozdelení Mukačevského biskupstva sa v roku 1818 stáva Prešovské biskupstvo samostatným. Vtedy Košice nemali ani svoju gréckokatolícku farnosť ani svojho kňaza. Gréckokatolícki veriaci patrili do farnosti Zdoba, malej dedinky asi 6 km východne od Košíc.

Veriacich v Košiciach pribúdalo, preto biskupstvo v Prešove vymenovalo v roku 1850 pre farnosť Zdoba kaplána, pastoračne povereného spravovaním Košíc, a to v osobe Dr. Michala Michalicsa, ktorý súčastne vyučoval gréckokatolícke náboženstvo na gymnáziu v Košiciach.

Košický rímskokatolícky biskup Jozef Kunszt povolil slúženie gréckokatolíckych bohoslužieb v Michalskej kaplnke pri Dóme sv. Alžbety.

V decembri 1852 Dr. Mihalicsa vystriedal v pastoračnej službe o. Matej Bräuer, ktorý ako prvý už košický farár, konal bohoslužby na Pivovarskej ulici v prenajatej miestnosti, neskoršie v rímskokatolíckej seminárnej kaplnke a potom v premonštrátskom kostole na Hlavnej ulici.

Gréckokatolíci však potrebovali už stálu pastoračnú starostlivosť, preto sa púšťa do stavby fary, pre ktorú získal pozemok „ za hradbami“, na mieste, kde v 14. storočí pretekala rieka Hornád.

Vzhľadom na dané podmienky boli práce na stavbe fary a neskoršie i chrámu veľmi ťažké. Roku 1870 však o. Matej Bräuer po veľkých útrapách a vyčerpanosti ako 61 ročný zomiera.

Po jeho smrti preberá starosť o farnosť jeho zať o. Štefan Madarász.

Roku 1879 prešovský biskup Mikuláš Tóth menuje za správcu farnosti o. Júliusa Viszlockého a dňa 25. 4. 1882 sa slávnostne kladie a posviaca základný kameň gréckokatolíckeho chrámu v Košiciach. Na vtedajšie časy to bolo hrdinské rozhodnutie malého počtu gréckokatolíckych veriacich, ktorých bolo celkom 1484 duší.

Chrám v románsko - byzantskom štýle projektoval Schmidt, Kolatsek a Wirth. Chrám je dlhý 46m, vysoký je 17m a jeho šírka je 14m. Veže chrámu boli postavené vďaka finančnému prispeniu grófa Andrášiho z Krásnej Hôrky, ktorý r. 1895 pomohol ich k dokončeniu. Maľby interiéru sú dielom Jozefa Királya.

Gréckokatolícky chrám Narodenia Presvätej Bohorodičky v Košiciach

Po smrti o. Viszlockého, roku 1908, nastupuje na miesto košického farára o. Mikuláš Csoma, ktorý zaobstaral pre chrám všetky potrebné náležitosti interiéru: oltár, kazateľnicu, spovednice i sakrálne veci: kalichy i rúcha. V roku 1910 sa realizovala nová maľba chrámu.

Roku 1919 bol menovaný za košického farára arcidekan o. Pavol Rokiczky, ktorý interiér chrámu obohatil o dva bočné oltáre so vzácnymi maľbami akad. maliara Halásza a Jordana. Jeho 31 ročné pastoračné pôsobenie v Košiciach bolo najdlhšie.

V Košiciach pôsobil až do r. 1950, kedy v rámci likvidácie gréckokatolíckej cirkvi (začala sa tzv. prešovským „ P“ soborom 28. 4. 1950 ) musel svoju kňazskú službu ukončiť, bol deportovaný do väzenia, odkiaľ ho ťažko chorého previezli domov. Zomrel na sviatok sv. Cyrila a Metoda 5. júla 1952 v Prahe - Bohniciach.

V rokoch 1950 - 1968 bol chrám v užívaní pravoslávnej cirkvi.

V apríli r. 1968, po obnovení činnosti gréckokatolíckej cirkvi, sa ďalším správcom košickej farnosti stal o. Bartolomej Demko, ktorý spolu s o. kaplánom o. Viktorom Skorodenským za aktívnej účasti veriacich znovu obnovili bohoslužobný život.

Roku 1979 sa správcom farnosti a zároveň dekanom stáva o. Viktor Skorodenský, ktorý spolu s kaplánom o. Vojtechom Boháčom zaslúžil o zrenovovanie interiéru aj exteriéru chrámu (rekonštrukcia strechy, vytvorenie bočných vchodov).

V práci medzi košickými gréckokatolíkmi pokračovali o. Gabriel Székely, ktorý započal maľbu interiéru chrámu a rekonštrukciu farskej budovy, o. Cyril Jančišin, ktorý sa zaslúžil o rekonštrukciu ikonostasu a podlahy. Zároveň sa postaral o pastoračnú správu gréckokatolíkov na košických sídliskách.

V roku 1997 sa košický chrám stal katedrálou - sídelným chrámom košického apoštolského exarchu vladyku Milana Chautura, C.Ss.R., čím sa začali písať nové dejiny košických gréckokatolíkov. Za prvého farára novej katedrály bol menovaný o. Marko Rozkoš.

V roku 2007 je menovaný nový farár o. ThLic. Pavol Bardzák. 30. januára 2008 na sviatok Troch svätiteľov je na Slovensku zriadená gréckokatolícka metropólia sui iuris: arcibiskupské sídlo je v Prešove, zriadená nová eparchia v Bratislave a košický apoštolský exarchát je povýšený na eparchiu.

Už pred koncom socializmu boli Košice najväčšou gréckokatolíckou farnosťou vo vtedajšom Česko-Slovensku, čo sa týka počtu veriacich. To viedlo po roku 1989 k postupnému začiatku slúženia sv. liturgií aj v iných častiach mesta.

V Košiciach vznikli dve nové gréckokatolícke farnosti. Na svojej stránke o tom informovala Košická eparchia. "Už sme si zvykli, že za posledné roky Vatikán mnohokrát využil veľké cirkevné sviatky kresťanského Východu na zverejnenie rozhodnutí, ktoré sa týkajú života východných katolíckych cirkví. Či už ide o vytvorenie nových biskupstiev, zmeny statusov cirkví alebo o biskupské nominácie. Čosi podobné zažili na sviatok apoštolských kniežat sv. Petra a Pavla aj gréckokatolíci v Košiciach," píše na stránke Daniel Černý.

Posledných približne 20 rokov fungovali košickí gréckokatolíci v piatich farnostiach. V katedrálnej farnosti Košice - Staré Mesto; vo farnosti Košice - Západ, ktorá pokrýva hlavne veriacich na sídliskách Terasa a KVP; vo farnosti Košice - Furča, slúžiacej gréckokatolíkom na sídlisku Dargovských hrdinov; vo farnosti Košice - Ťahanovce - na rovnomennom sídlisku a vo farnosti Presvätej Bohorodičky Ochrankyne v mestskej časti Košice - Nad jazerom.

K týmto piatim farnostiam pribudli dekrétmi podpísanými 29. 6. 2020 dve nové.

Dekrétom vladyku Cyrila Vasiľa SJ, apoštolského administrátora Košickej eparchie, č. 516/2020, vznikla s účinnosťou od 1. júla 2020 farnosť Košice - Sever.

Dekrétom č. 443/2020, s účinnosťou od 1. júla 2020 vznikla farnosť Košice - Šaca.

Prvými farármi nových farností sa stali Martin Mati pre Košice - Sever a Marcel Gajdoš pre Košice - Šaca.

tags: #greckokatolicka #cirkev #farnost #kosice #stare #mesto