História Gréckokatolíckej cirkvi na území Košíc je bohatá a siaha do dávnych čias. Mesto bolo významným centrom gréckokatolíckeho študentstva už v 18. storočí. V súčasnosti mesto zažíva rozvoj gréckokatolíckych farností, čo vedie k lepšej pastoračnej starostlivosti o veriacich.
Dóm svätej Alžbety v Košiciach
Počiatky a rozvoj gréckokatolíckeho života v Košiciach
Východný obrad bol v Košiciach prítomný po stáročia. Na konci 18. storočia boli Košice významným centrom gréckokatolíckeho študentstva. Medzi študentmi boli predovšetkým deti kňazov, ale aj deti kantorov a z nekňazských rodín. Zaujímavosťou bola prítomnosť mníchov rádu svätého Bazila Veľkého, baziliánov. Koncom 18. a v 19. storočí boli Košice centrom gréckokatolíckej tlače, vďaka podnikom Ellingeriana a tlačiarni Karola Werfera. Práve koncom 18. storočia vzniká v Košiciach vikariát, ktorý sa stal základom dnešného Prešovského gréckokatolíckeho biskupstva.
V 19. storočí boli Košice filiálkou neďalekej farnosti Zdoba. Podobná situácia bola aj v Prešove a Bardejove, kde farnosti vznikli neskôr. Potreba reagovať na migráciu obyvateľstva do miest viedla k zakladaniu farností v mestách.
Založenie nových farností
Už pred koncom socializmu boli Košice najväčšou gréckokatolíckou farnosťou v Česko-Slovensku. To viedlo po roku 1989 k postupnému začiatku slúženia sv. Posledných približne 20 rokov fungovali košickí gréckokatolíci v piatich farnostiach. V katedrálnej farnosti Košice - Staré Mesto; vo farnosti Košice - Západ, ktorá pokrýva hlavne veriacich na sídliskách Terasa a KVP; vo farnosti Košice - Furča, slúžiacej gréckokatolíkom na sídlisku Dargovských hrdinov; vo farnosti Košice - Ťahanovce - na rovnomennom sídlisku a vo farnosti Presvätej Bohorodičky Ochrankyne v mestskej časti Košice - Nad jazerom.
Dekrétmi vladyku Cyrila Vasiľa SJ, apoštolského administrátora Košickej eparchie, boli založené dve nové farnosti s účinnosťou od 1. júla 2020:
- Košice - Sever (dekrét č. 516/2020)
- Košice - Šaca (dekrét č. 443/2020)
V posledných rokoch sa mesto Košice stáva cieľom migrácie mnohých gréckokatolíkov z východného Slovenska, ale aj študentov a pracujúcich z Ukrajiny, ktorí sa tiež hlásia ku Gréckokatolíckej cirkvi. Aj z tohto dôvodu boli v roku 2020 zriadené v Košiciach dve nové farnosti, aby sa zlepšila pastoračná starostlivosť o gréckokatolíkov v druhom najväčšom meste Slovenska.
Gréckokatolícka cirkev v Ekumenickom spoločenstve Košice
Košická eparchia
História Košickej eparchie začína dňom 21. februára 1997, kedy bol ustanovený nový apoštolský exarchát so sídlom v Košiciach. Prvým apoštolským exarchom sa stal vladyka Milan Chautur, CSsR. Územie exarchátu bolo vyčlenené z Prešovskej eparchie a teritoriálne zodpovedá územiu Košického kraja. Gréckokatolícky chrám Narodenia presvätej Bohorodičky v Košiciach sa stal katedrálou košického apoštolského exarchu a neskôr aj košického eparchiálneho biskupa.
Dňa 18. februára 2008 bol košický exarchát povýšený na eparchiu a vladyka Milan Chautur uvedený do úradu prvého košického eparchiálneho biskupa. Dňa 24. júna 2021 bol za košického eparchiálneho biskupa menovaný vladyka Cyril Vasiľ SJ.
Štatistiky a súčasnosť eparchie
Z celkového počtu obyvateľov žijúcich na území Košickej eparchie, tvorí komunita gréckokatolíkov približne 9,5 percenta. V súčasnosti (k 31.1.2022) je Košická eparchia spoločenstvom približne 75 tisíc gréckokatolíkov žijúcich v 98 farnostiach, siedmich protopresbyterátoch (dekanátoch), 17 mestách, 440 obciach, o ktorých sa stará 174 kňazov.
Od roku 1997 bolo na území Košickej eparchie zriadených 18 farností, posvätených 26 nových chrámov a 21 nových farských budov.
Na území eparchie sa nachádza sedem pútnických miest:
- Klokočov (Zosnutie presvätej Bohorodičky)
- Košice (Narodenie presvätej Bohorodičky)
- Michalovce (Zostúpenie Svätého Ducha)
- Sečovce (sv. Cyril a Metod)
- Trebišov (Kristus Kráľ)
- Slovinky (sv. veľkomučeník Juraj)
- Veľké Kapušany (bl. hieromučeník P. P.)
Prehľad štatistických údajov Košickej eparchie (k 31.1.2022):
| Ukazovateľ | Hodnota |
|---|---|
| Počet gréckokatolíkov | cca 75 000 |
| Počet farností | 98 |
| Počet protopresbyterátov (dekanátov) | 7 |
| Počet miest | 17 |
| Počet obcí | 440 |
| Počet kňazov | 174 |
| Počet rehoľníkov | 16 |
| Počet seminaristov | 25 |
Gréckokatolícka cirkev v Kráľovciach
Kráľovce sú sídlom gréckokatolíckej farnosti, ktorá patrí do protopresbyterátu (dekanátu) Košice. Susedí s ďalšími gréckokatolíckymi farnosťami: na juhovýchode s farnosťou Rozhanovce, na západe s farnosťou Košice - Ťahanovce, na severovýchode s farnosťou Varhaňovce. Podlieha pastierskej starostlivosti košického eparchu, biskupa Milana Chautura. Súčasným farárom je JCDr. Jozef Ivan, PhD.
V sedemdesiatych rokoch dvadsiateho storočia patrilo k farnosti 16 filiálnych obcí:
- Beniakovce (30 gréckokatolíkov podľa sčítania ľudu z roku 1970)
- Boliarov (10)
- Bretejovce (20)
- Budimír (21)
- Čižatice (136)
- Chrastné (32)
- Janovík (5)
- Malá Vieska
- Nová Polhora (25)
- Ploské (108)
- Ortáše (110)
- Rozhanovce (220)
- Seniakovce (2)
- Tepličany
- Trsťany (20)
- Vajkovce (53)
Podľa záznamov farskej kroniky v sedemdesiatych rokoch dvadsiateho storočia v obci už nežili pamätníci prvého gréckokatolíckeho chrámu na území Kráľoviec. Chrám stál na rohu rázcestia, pri ceste, ktorá vedie do Vajkoviec. Vlastníkom pozemku bola rodina Andreja Vargu. Na tom mieste bola ako spomienka na starý chrám postavená malá kaplnka.
Starý chrám bol postavený z tehál a valkov. Chrám bol dokončený v roku 1897. Medzi navýznamnejších zakladateľov a dobrodincov nového chrámu patrili patrón chrámu gróf Hadik Barkóczy, ktorý obetoval šesťsto štvorcových siah pozemku a 1200 forintov. Na údržbu chrámu venoval štyri jutrá pozemku. Okrem neho to bol aj pán Krásnej Hôrky, gróf Dieneš Andrássy s manželkou, ktorí darovali na budovanie 3500 forintov. Mená oboch darcov sú zvečnené na dvoch mramorových tabuliach na bočných stenách vo vnútri cerkvi. Novopostavený chrám posvätil prešovský biskup Ján Vályi po dokončení stavby v roku 1897. Cerkev leží pri ceste vedúcej z Kráľoviec do Ploského.
Okrem tohto chrámu je vo farnosti ešte jeden gréckokatolícky chrám, ktorý stojí v Ploskom, časť Ortáše. Veriaci z tejto filiálnej obce aj za účinnej pomoci starostu Ploského Andreja Nemčíka, ktorý mal veľké porozumenie aj vo veciach cirkevných, v roku 1992 prebudovali požiarnu zbrojnicu a vytvorili z nej chrám, aby mohli vo vlastnej obci prežívať intenzívnejšie náboženský život. Dňa 11. júla 1992 prešovský pomocný biskup Milan Chautur posvätil nový chrám.
Stará farská budova bola budovaná v troch etapách. Dodnes stojí na križovatke cesty vedúcej do Ploského a do Budimíra vedľa predajne Jednota. Gréckokatolícka cirkev prišla o starú farskú budovu v období násilnej pravoslavizácie po roku 1950. Dňa 11. januára 2006 sa v rámci reštitúcií vrátila našej cirkvi táto budova ako pôvodnému vlastníkovi.
Veriaci v rokoch 1968 - 1971 svojpomocne vybudovali novú, poschodovú budovu v susedstve chrámu. Posvätil ju 30. mája 1971 otec ordinár Ján Hirka na chrámový sviatok Zoslania Svätého Ducha. Prvým správcom, ktorý sa nasťahoval do novej farskej budovy bol Vojtech Dudič. Po ňom vo farskej budove bývali o. Ján Smolnický, o. Juraj Tomáš a o. Jozef Ivan. Dňa. 14. marca 2012 sa totiž narodilo prvé dieťa v kňazskej rodine bývajúcej vo farskej budove, Michal Ivan.
V obci bola kedysi aj gréckokatolícka cirkevná škola. Nezachovali sa údaje, od ktorého roku existovala. Stála na križovatke, kde je dnes autobusová zastávka (údaj z roku 1970). Spočiatku v nej neučili učitelia, lebo ich nebolo. Vyučovali v nej občania, ktorí vedeli čítať a písať. Až v roku 1890 tu bol vymenovaný diplomovaný kantor - učiteľ Anton Demjančík.
tags: #greckokatolicka #cirkev #farnost #kosice #tahanovce