Katedrála Notre-Dame po požiari: Fakty, rekonštrukcia a história

Po tragickom požiari v apríli 2019 sa katedrála Notre-Dame, známa aj ako Chrám Matky Božej, opäť otvára. Počas osláv znovuotvorenia sa očakávajú v Paríži desaťtisíce návštevníkov.

Katedrála Notre-Dame po požiari v apríli 2019

Slávnostné znovuotvorenie

Parížsky arcibiskup Laurent Ulrich tromi symbolickými zaklopaniami na dvere oficiálne znovuotvoril katedrálu Notre-Dame, ktorú v roku 2019 zničil požiar. Ulrich na dvere katedrály zaklopal palicou vyrobenou zo strešného rámu katedrály, ktorý sa zachoval po zničujúcom požiari.

Viac ako päť rokov bola najnavštevovanejšia pamiatka Paríža zapísaná vo svetovom dedičstve UNESCO zatvorená po rozsiahlom požiari, ktorý v nej vypukol 15. apríla 2019. Na náročnej rekonštrukcii gotickej katedrály sa podieľalo 250 firiem a 2000 pracovníkov z celého sveta. Podľa Elyzejského paláca stála jej obnova približne 700 miliónov eur, pričom celú čiastku poskytli darcovia z celého sveta.

Slávnostné otvorenie katedrály je naplánované na sobotu o 19.00 h SEČ. Odvysielaný bude aj film o udalostiach od požiaru z 15. apríla 2019, ktorého príčiny ešte stále nie sú ustanovené. Video vzdá hold ľuďom, ktorí pri likvidácii požiaru zachránili túto katedrálu pred zničením, ako aj staviteľom, ktorí gotický chrám zrenovovali.

Po tejto svetskej časti budú nasledovať náboženské obrady, ktoré bude viesť parížsky arcibiskup Laurent Ulrich. V nedeľu o 10:30 h SEČ sa bude v katedrále konať inauguračná omša s posvätením hlavného oltára. Predsedať jej bude parížsky arcibiskup Ulrich. Prítomných bude takmer 170 biskupov z Francúzska a celého sveta, ako aj kňazi zo 106 farností parížskej diecézy a siedmich katolíckych cirkví východného obradu v sprievode veriacich.

Prvá omša pre verejnosť bude v nedeľu o 18:30 h SEČ. Bez nutnosti rezervácie termínu prehliadky bude katedrála prístupná od pondelka 9. decembra v čase od 15:30 h do 20.00 h alebo 22.00 h. Od pondelka 16. Ministerstvo zahraničných vecí a európskych záležitostí (MZVEZ) SR v tejto súvislosti upozorňuje Slovákov nachádzajúcich sa v Paríži na možné obmedzenia.

"V tejto súvislosti upozorňujeme, že v okolí katedrály bude vytvorená protiteroristická bezpečnostná zóna (tzv. zóna SILT) a bude dochádzať k obmedzeniam vo verejnej doprave. Obmedzenia vo verejnej doprave metrom, prímestskými vlakmi RER, autobusmi alebo električkami je podľa neho možné skontrolovať na stránke prevádzkovateľa mestskej hromadnej dopravy vo Francúzsku (RATP), obmedzenia v železničnej preprave na stránke francúzskej národnej železničnej spoločnosti (SNCF). Veľvyslanectvo SR v Paríži odporúča cestujúcej verejnosti dávať si pozor na svoje osobné veci na miestach s veľkou koncentráciou ľudí.

História a architektúra katedrály Notre-Dame

Katedrála Notre-Dame (Cathédrale Notre-Dame de Paris) stojí na východnej polovici ostrova Île de la Cité na rieke Seina uprostred Paríža. Jej základný kameň položili v roku 1163. Stavba sa začala budovaním chóru, neskôr pribudli chrámové lode a priečelie, ktoré dokončili v roku 1200. V roku 1245 dobudovali dve veže a po nich stavba pokračovala konštrukciou kaplniek v chrámových lodiach a v chóre.

Notre-Dame patrí medzi skvosty európskej stredovekej architektúry. Jej mohutné, ale zároveň elegantné priečelie delia piliere na tri časti, vodorovne je rozdelené na dve galérie. V spodnej sa nachádzajú tri hlboké portály - portál Panny Márie, portál Posledného súdu a portál Svätej Anny, nad ktorými je tzv. Stredná časť obsahuje dve veľkolepé okná, ktoré susedia s desaťmetrovým ružicovým oknom zhotoveným v rokoch 1220 - 1225.

Priečelie katedrály Notre-Dame

Zaujímavosti o Notre-Dame

• Katedrála Notre-Dame je medzi turistami veľmi obľúbená - ročne ju navštívi (lo) 13,6 milióna turistov.
• Pôvodný projekt stavby katedrály Notre-Dame počítal s oveľa vyššou a zdobenejšou verziou, než je tá súčasná.
• Na rozdiel od iných svetových pamiatok postavených v rovnakom období, na výstavbe Notre Dame sa nepodieľali otroci a ani trestanci. Cirkev si prenajala skutočných remeselníkov, ktorí dostávali za svoju prácu mzdu.
• Robotníci používali počas výstavby používali namiesto žeriavov podobný systém, ako je pri kolesách na behanie v klietkach pre škrečky.
• Všetky zvony na katedrále majú svoje mená. Hlavným z nich je Emmanuel. Je najmohutnejší a váži 13 ton. Slúžil na oznamovanie dôležitých udalosti ako napríklad zvolenie nového kráľa.
• Pred katedrálou sa nachádza tzv. bod nula.

Požiar v roku 2019

Do tragického požiaru v apríli 2019 navštevovalo katedrálu Notre-Dame ročne okolo 13 miliónov ľudí. Obdivovali majestátnosť stavby, veľkoleposť výzdoby a množstvo artefaktov a relikvií nevyčísliteľnej hodnoty. Pred vyše piatimi rokmi sa podarilo z horiacej katedrály zachrániť aj jednu z najvzácnejších relikvií - Kristovu tŕňovú korunu.

Dňa 15. apríla 2019 celý svet so zatajeným dychom a hrôzou v očiach sledoval ohňové peklo, ktoré uchvátilo túto nádhernú gotickú stavbu. Prekvapivo sa tak stalo počas renovačných prác. Nedodržanie bezpečnostných opatrení vyústilo do obrovského požiaru, ktorý vypukol v priestoroch strechy. A ohňové plamene ničili túto národnú kultúrnu pamiatku od 18: 50 až do 3: 30 nasledujúceho dňa. Na záchrane katedrály Notre-Dame v Paríži pracovalo približne 400 hasičov.

Vyšetrovatelia požiaru sa domnievajú, že tragédiu spôsobil skrat v elektrických kábloch alebo nezahasená cigareta.

Požiar zničil dve tretiny strechy katedrály a spôsobil pád jednej z vežičiek.

Rekonštrukcia katedrály Notre-Dame

Archeologické nálezy počas rekonštrukcie

V roku 2022 sa počas rekonštrukcie katedrály Notre-Dame podarilo robotníkom objaviť dva záhadné sarkofágy. Tri roky po požiari sa robotníkom podarilo počas prestavby odhaliť jedno z najzáhadnejších tajomstiev stavby. Našli totiž nie jeden, ale až dva staré sarkofágy, ktoré vzbudili pozornosť mnohých vedeckých tímov. Robotníci pri prestavbe pamiatky objavili tieto vzácne artefakty 20 metrov pod zemou, a to medzi tehlovými rúrami vykurovacieho systému katedrály. Predpokladá sa, že aj keď toto zariadenie pochádza z 19. storočia, samotné rakvy sú podľa odborníkov o viac ako 500 rokov staršie.

V novembri 2022 boli sarkofágy prevezené z francúzskeho národného archeologického výskumného ústavu na Paul Sabatier University v meste Toulouse, kde ich obsah analyzovali odborníci. Zistili, že prvý sarkofág patril kanonikovi menom Antoine de la Porte, ktorý zomrel 24. decembra v roku 1710 vo veku 83 rokov. Išlo o veľmi bohatého a vplyvného muža, ktorý bol súčasťou mnohých projektov vrátane financovania cirkevného zboru Notre-Dame. O jeho činoch sa vedci dozvedeli aj zo samotného sarkofágu, pričom na ňom boli vyryté jeho tri získané medaily.

Analýzou tela tiež vedci odhalili, že pozostatky boli z veľkej časti stále neporušené. "Všetky jeho kosti sú zachované, rovnako ako vlasy a chlpy na brade. Čo je vzácnejšie, archeológovia získali aj zvyšky textilu. Umožní nám to porovnať jeho životopis s pozorovaniami jeho kostrových pozostatkov," uviedli odborníci vo vyhlásení.

Problémy však podľa vedcov nastali pri analýze druhého sarkofágu. Dôvodom je, že nemajú tušenia, kto je v ňom pochovaný. Zistili však, že mal počas života dnu, chorobu, ktorú môže zapríčiniť nadmerné jedenie, pitie a nedostatok pohybu. Napriek tomu, že majú len malé množstvo informácií o identite osoby, odborníci sa domnievajú, že zomrela vo veku 25 až 40 rokov, pričom žila približne tri storočia pred La Portem.

Výskumníci sa nakoniec rozhodli, že mužovi dajú prezývku Le Cavalier, čo v preklade do slovenčiny znamená "jazdec". Jeho panvové kosti a horná časť nôh totiž naznačovali, že často jazdil na koni. "Vykazuje známky skúseného športovca, ktorý od mladého veku pracoval s týmito zvieratami. Taktiež mesiace pred smrťou prišiel o väčšinu zubov," poznamenal Eric Crubézy, profesor antropológie na University of Toulouse.

Tabuľka: Dôležité udalosti v histórii Notre-Dame

tags: #katedrala #notre #dame #po #poziari