História Gréckokatolíckej Cirkvi a Farnosti Lutina

Gréckokatolícka cirkev na Slovensku má bohatú a zložitú históriu, ktorá je prepletená s politickými a spoločenskými udalosťami. Tento článok sa zameriava na históriu gréckokatolíckej cirkvi a farnosti v Lutine, významnom pútnickom mieste na Slovensku.

Obec Malé Zalužice bola gréckokatolíckou filiálkou hažínskej farnosti od jej založenia až do roku 1946. V snahe upevniť a rozšíriť kresťansko-katolícku vieru východného obradu, v roku 1946 vladyka Peter Pavol Gojdič zriadil v Malých Zalužiciach samostatnú gréckokatolícku farnosť.

Prvým oficiálnym duchovným správcom Gréckokatolíckej farnosti v Malých Zalužiciach sa stal misionár-redemptorista o. Ján Ďurkáň. Do funkcie ho uviedol ordinár prešovskej eparchie o. Ján Hirka dňa 20. júla 1969.

Po rokoch, keď bola táto farnosť spravovaná farnosťou Iňačovce, vladyka Milan ustanovil farnosť Zalužice znova ako samostatnú farnosť a menoval aj prvého farára do tejto farnosti o. ThDr. Vlastimila Bajužika P.h.D. a k farnosti pridružil filiálne obce Hažín a Lúčky.

Ako to bolo s gréckokatolíckou cirkvou a jej utrpením, hovorí nasledujúca práca. Odohrávali sa rôzne tragédie a to nielen kňazov, ale celých gréckokatolíckych rodín.

Na malé ozrejmenie je potrebné aspoň trochu osvetliť začiatky nepokojov medzi Katolíckou cirkvou a Pravoslávnou cirkvou, spočiatku medzi východom a západom. Do polovice 11. storočia bola kresťanská cirkev viac - menej jednotná, aj keď rozpory medzi jej východnou a západnou časťou začali už po prenesení hlavného mesta Rímskej ríše z Ríma do Konštantínopolu v roku 330. Od konca 9. storočia sa rozpory prehĺbili.

Reformácia donútila katolícku hierarchiu hľadať východisko z krízy. Podnietila katolícku reformu, ktorej základy sa položili na Tridentskom koncile (1545- 1563). Pomery sa postupne skonsolidovali. Katolícka cirkev zastavila rast protestantského hnutia a sama prešla do protiofenzívy. Začala s nevyhnutným protireformačným ťažením s cieľom svojej obnovy.

Gréckokatolícka cirkev mala zachovaný svoj obrad na Východnom Slovensku už mnohé roky a počet veriacich stále rástol z roka na rok. Svedčia o tom aj záznamy s počtom gréckokatolíkov pri jednotlivých sčítaniach. V Mukačevskej eparchii bolo v roku 1806 okolo 541 963. Ukazovala sa však potreba ustanoviť nové biskupstvo.

22. septembra 1818 prehlasuje pápež Pius VII bulou Relata semper kanonické zriadenie prešovskej eparchie. Územie biskupstva sa rozprestieralo na šiestich úplných župách - Abauj, Borsov, Gemer, Spiš a Turňa. Zo Zemplínskej župy severná časť, t.j. dekanáty: Hostovický, Humenský, Medzilaborecký, Stropkovský a Vranovský. Južný Zemplín ostal i naďalej v mukačevskej eparchii.

Gréckokatolícka cirkev v ČSR zaujímala v rokoch 1945 - 1950 významné miesto v spoločnosti. Prešovský biskup vďaka vysokému renomé kritika autoritatívneho režimu prvej Slovenskej republiky reprezentoval Katolícku cirkev na Slovensku počas dôležitých rokovaní s predstaviteľmi obnoveného Československa. Napriek priaznivému postoju štátnych orgánov po skončení vojny sa vzťahy medzi Gréckokatolíckou cirkvou a štátom postupne ochladzovali, až prerástli do nepriateľského postoja štátu voči Cirkvi najmä v súvislosti s protináboženským postojom komunistov.

Prenasledovanie Gréckokatolíckej Cirkvi

Po administratívnom protiústavnom zrušení gréckokatolíckej cirkvi v Československu v apríli 1950 boli násilne vyvezení z fár a kláštorov tí gréckokatolícki kňazi, ktorí sa nezriekli vernosti rímskemu pápežovi a nepridali k Pravoslávnej cirkvi.

Likvidácia gréckokatolíckej cirkvi v Československu nebola dielom náhody. Bolo to abecedou marxizmu, ktorá hovorila, že proti náboženstvu treba bojovať. Cirkev bola prenasledovaná vo všetkých krajinách, kde zavládol komunistický režim.

Svoj podiel na likvidácií únií však nemali len štátne režimy, nebola to len čisto politická záležitosť, ale, žiaľ, pričinila sa o to i samotná pravoslávna cirkev. Najkompetentnejší orgán pravoslávnych cirkví sa slávnostne a verejne osvedčil proti katolíckej Cirkvi s osobitným dôrazom na cirkev gréckokatolícku.

Pútnickú tradíciu narušila násilná likvidácia Gréckokatolíckej cirkvi v Československu v roku 1950. V čase totality komunistického režimu v rokoch 1950-1968, keď bola činnosť gréckokatolíckej cirkvi zastavená a biskupi aj kňazi trpeli vo väzeniach, sa zastavili aj gréckokatolícke mariánske púte v Ľutine.

Štátna moc sa rôznymi spôsobmi, ako bolo zastrašovanie, odpútavacie akcie, vypínanie elektrickej energie v regióne, ako aj prenasledovaním účastníkov púte v školách a zamestnaní, snažila zabrániť účasti širokej verejnosti na veľkolepej cirkevnej slávnosti v Ľutine.

Blahoslavený Peter Pavol Gojdič, prešovský biskup, ktorý bol prenasledovaný komunistickým režimom.

Obnova Gréckokatolíckej Cirkvi po roku 1968

Keď 10. apríla 1968 došlo k rehabilitácii Gréckokatolíckej cirkvi v ČSSR a k uznaniu tejto obnovy aj ÚV KSČS pod vedením p. Alexandra Dubčeka , a najmä po vyhlásení vládneho nariadenia z 13. júna 1968, číslo 70, Zb. z. ČSSR o hospodárskom zabezpečení Gréckokatolíckej cirkvi štátom, pokúsil sa vdp. O. Mikuláš Čudaky o návrat na svoje pôvodné pôsobisko do M. Zaužic, odkiaľ bol nezákonným spôsobom odstránený.

Avšak pre odpor určitej malej skupiny ľudí z Malých Zálužic, ktorí sa po roku 1955 pridali na stranu pravosl. cirkvi a ktorí boli zámerne zavádzaní pravosl. kňazmi, vdp.o. Po dlhých a mnohých rokovaniach na cirkevnej i štátnej úrovni o obnove Gr.kat. cirkvi v M.Zalužiciach bolo nakoniec rozhodnuté príslušnými orgánmi, že dňom 23.01.1969 zriaďuje sa v obci M.Zalužice, okr. Michalovce, samostatná Gr.kat. farnosť s filiálnými obcami : Veľlé Zalužice, Hažín, Lúčky a Čečehov okr. Michalovce.

V roku 1968 bola znovu obnovená činnosť našej cirkvi. Napriek zlým vonkajším podmienkam sa začal počet pútnikov opäť zväčšovať.

V rokoch 1981-1984 sa veriacim podarilo urobiť generálnu opravu chrámu. Autorom vnútornej maľby, okien, bohostánku a ikôn vo svätyni je akademický maliar Mikuláš Klimčák. Ostatné zariadenie interiéru navrhol Ing. Arch.

Každým rokom zvyšujúci sa počet pútnikov spôsoboval negatívny postoj štátnych úradov, ktoré chceli rôznymi akciami a zastrašovaním púte prekaziť. To sa im však nepodarilo. Dôkazom toho bol záver Mariánskeho roku 1988, kedy na púti - vtedy ordinár Mons. Ján Hirka, prečítal Apoštolské bréve, ktorým Svätý Otec Ján Pavol II. povýšil tento chrám a priľahlé objekty na hodnosť BAZILICA MINOR.

Bazilika minor v Ľutine, významné pútnické miesto gréckokatolíkov na Slovensku.

Pútnické miesto Ľutina

Mariánske pútnické miesto Ľutina leží na južnom svahu Čergovského pohoria v doline potoka Ľutinka. Ľutinská hora sa do povedomia dostala verejnosti ako miesto údajných zjavení sv. Mikuláša. Dedina sa spomína od roku 1330, no až zjavenia poukázali na toto miesto oveľa viac.

Zjavenie sa udialo v roku 1851, pri ktorých svätec daroval Zuzane Feketovej mariánsku ikonu, čím sa Ľutina stala najväčším gréckokatolíckym mariánskym pútnickým miestom na Slovensku. Pôvodne bol v dedine drevený chrám. Časom prestal vyhovovať a v roku 1908 bol dokončený nový kamenný chrám. Krátko pred jeho dokončením pôvodný drevený chrám zhorel.

Na návrh prešovského arcibiskupa a metropolitu Jána Babjaka SJ, prepojila sa bazilika s ľutinskou horou Cestou svetla kaplnkami, v ktorých je štrnásť zjavení s rozjímaním od sviatku Vzkriesenia po sviatok Zostúpenie Svätého Ducha. Ďalšou dominantou areálu baziliky je drevený chrám svätej Rodiny, ktorý sa vyníma na skale nad bazilikou. Veľkým lákadlom tohto chrámu je jeho veža, ktorá slúži ako vyhliadka na celé okolie.

Na ľutinskej hore sú štyri kaplnky: Kaplnka sv. Mikuláša s prameňom, Kaplnka Zosnutia Presvätej Bohorodičky s liturgickým priestorom, Kaplnka sv. Anny a Kaplnka sv.

Pre pútnikov a návštevníkov Ľutiny sa za liturgickým priestorom na ľutinskej hore nachádza multifunkčná budova, ktorá slúži na rôzne stretnutia, či ubytovanie pre pútnikov. Púte sa konávajú každoročne na sviatok Zosnutia Presvätej Bohorodičky (15.8.).

Ľutina - Mariánske pútnické miesto

V roku 2014 bol upravený terén, kde stáli maštale bývalého JRD. Ide o spevnenú plochu, ktorá pri rôznych pútiach slúži ako parkovisko. Zároveň sa začalo s obnovou ľutinskej hory, a to Kaplnky sv.

O rok neskôr, v jari 2015, ľutinská hora začala zažívať komplexnú opravu. Liturgický priestor, ktorý bol do toho času nedokončený, dostal novú podobu. Novú podobu dostala aj budova toaliet, ktoré boli zmodernizované a vynovené. A keďže sa vďaka tomu hora stala navštevovanejším miestom viac ako pred tým, bolo treba ju prepojiť s bazilikou.

Prešovský arcibikup a metropolita Ján Babjak SJ, navrhol prepojenie baziliky s ľutinskou horou Cestou svetla. Ide o kaplnky, v ktorých je štrnásť zjavení s rozjímaním od sviatku Vzkriesenia po sviatok Zostúpenie Svätého Ducha.

Ďalšou dominantou areálu baziliky sa stal drevený chrám svätej Rodiny, ktorý sa vyníma na skale nad bazilikou. Ide o kópiu zhoreného ľutinského chrámu, ktorého základy sú na námestí pred bazilikou, kde kedysi stál.

Súčasne s Chrámom svätej Rodiny a Cestou svetla, bola zhotovená aj Krížová cesta, ktorá začína pri Kaplnke sv. Mikuláša a končí pri drevenom chráme na kopci.

Keďže sa v areáli baziliky už nachádzali miniskanzén drevených chrámov, krížová cesta, cesta svetla, samotný drevený chrám, sama Božia Matka vnukla nápad otcovi arcibiskupovi - postaviť kaplnky posvätného ruženca.

V roku 2016 mystička Myrna Nazzour zo Sýrie, ktorá tu bola na...

Tabuľka: Správcovia farnosti Zalužice

tags: #greckokatolicka #cirkev #farnost #lutina