Obec Jakubany sa môže popýšiť bohatou históriou a významnými sakrálnymi pamiatkami, ktoré svedčia o hlbokej náboženskej tradícii miestnych obyvateľov. Medzi tieto dominanty patria Gréckokatolícky chrám sv. apoštolov Petra a Pavla a Kaplnka Zosnutia Presvätej Bohorodičky.
Chrám sv. apoštolov Petra a Pavla
Gréckokatolícky chrám sv. apoštolov Petra a Pavla je dominantou obce Jakubany. Chrám je svojou architektúrou veľmi ojedinelý a je ojedinelou stavbou svojho druhu v celej strednej Európe. Podobný chrám stojí v maďarskom Debrecíne. Hovorí sa, že debrecínsky gréckokatolícky kňaz sa dozvedel o stavbe výnimočného chrámu v Jakubanoch, bol sa na stavbu pozrieť a dohodol sa s inžiniermi na výstavbe podobného chrámu vo svojej farnosti.
Podobný chrám sa nachádza aj v Debrecíne.
Architektúra chrámu
Chrám sv. apoštolov Petra a Pavla je postavený v secesnom štýle, inšpirovaný byzantskými a románskymi prvkami a tiež slohom Modern. Autorom projektu je Ján Bobula ml.. Chrám má pôdorys gréckeho kríža, nad štvorcom kríženia je veľká kupola na pendentívoch, ktorá je v exteriéri zdôraznená vencom trojhranných atikových štítov. Dĺžka chrámu je 34 m a šírka 23 m.
Veža chrámu je v dolnej časti štvorhranná a približne v strede sa stáva oktogonálnou. Má výšku 50 metrov a na jej vrchol vedie 120 schodov. Vo veži sú štyri zvony. Dva z roku 1921, jeden z roku 1791 a malý je bez textu. Dva väčšie boli vyrobené v Chomutove v Čechách a menší v Prešove. Najväčší zvon nesie meno sv. Petra a Pavla, stredný zvon má meno sv.
História výstavby
Základy chrámu sa položili v roku 1904. Stavba začala za pôsobenia kňaza o. Alexandra Kriška a dokončená za o. Michala Michaliča v roku 1911. Stavba chrámu bola veľmi finančne náročná. Veriaci predávali dobytok, aby tak mohli podporiť výstavbu chrámu, v ktorom sa budú modliť a prinášať Bohu vďaku a chválu.
Bočná kaplnka v chráme je zasvätená Matke Ustavičnej pomoci. Slúži sa v nej sv.
V súčasnosti prebieha obnova chrámu. Gréckokatolícka cirkev, farnosť Jakubany získala na vonkajšiu obnovu Chrámu sv. apoštolov Petra a Pavla zo zdrojov Ministerstva kultúry SR dotáciu vo výške 300 000,00 €. Celkové výdavky na obnovu fasády, čiastočnú výmenu okien, strechy a opravy krovu predstavujú takmer 552 000,00 €. Vzhľadom na rastúcu cenu stavebných materiálov sa táto suma môže ešte zvýšiť.
Kňazi pôsobiaci v Jakubanoch
Zoznam kňazov, ktorí pôsobili v Gréckokatolíckej farnosti Jakubany:
- 1728 - 1730 Teodor Lubomirský
- 1730 - 1734 Lazár Danielovič
- 1734 - 1760 Štefan Danielovič
- 1760 - 1764 Vasiľ Krenický
- 1764 - 1770 Lukáš Ščavinský
- 1770 - 1820 Ján Danielovič (2)
- 1820 - 1822 Štefan Danielovič (*1786)
- 1822 - 1850 Ján Bistey (*1775)
- 1848 - 1850 Ján Takáč
- 1850 - 1875 Ján Chanáth (*1820)
- 1875 - 1876 Jozef Mižičko
- 1876 - 1893 Gabriel Tizedy (Desatnik)
- 1893 - 1907 Alexander Kriško (*1854)
- 1907 - 1908 Ján Bunganič - excur. z Ihľan
- 1908 - 1920 Michal Michalič (*1859)
- 1920 - 1925 Michal Milly
- 1925 - 1950 Edmund Gulovič
- 1968 - 1969 Vladimír Petraško
- 1970 - 1974 Ján Belejkanič - excur. z Kamienky
- 1975 - 1977 Michal Drahňovský - excur. z Matysovej
- 1977 - 1978 Michal Drahňovský
- 1978 - 1991 Fedor Bugir
- 1991 - 1996 Pavol Tomko
- 1996 - 2003 Peter Vansač
- 2003 - 2011 Damián Saraka
- 2011 - 2020 Pavol Vaľko
- 2020 - ?
Kaplnka Zosnutia Presvätej Bohorodičky
Ikona Zosnutia Presvätej Bohorodičky
Za obcou, v časti, ktorú domáci označujú slovným spojením „vyše sela“, stojí murovaná kaplnka. Táto kaplnka od svojho vzniku až do dnešných dní prešla zložitým obdobím.
História kaplnky
Kaplnka bola naplnením sna jedného veľmi zbožného muža, ktorý túžil po sebe zanechať práve takýto objekt. Tým mužom bol Štefan Beskyd, a hoci je to veľmi zvláštne, o jeho zbožnosti svedčí aj jeho prezývka. Jeho obľúbenou piesňou, ktorú si často spieval, bola cherubínska pieseň, preto mu začali v obci hovoriť „Charumija“.
Tento muž pôvodne plánoval túto kaplnku postaviť pod vrchom Kečera, kde vlastnil pozemok. Ako prvé priviezol na tento pozemok kamene, ktoré zložil na jeho okraji. Keď však prišiel ráno opäť na tento pozemok, navozené kamene boli premiestnené na iný pozemok, vzdialený od jeho približne 0,5 km, bližšie k obci. Kmene teda opäť previezol na svoj pozemok, ale tie na nasledujúci deň opäť našiel na cudzom pozemku. Nahneval sa, kto mu takto robí napriek a kamene previezol späť.
S výstavbou kaplnky sa začalo v roku 1906. Po ukončení výstavby bolo potrebné doplniť interiér kaplnky, Štefan Beskyd dlho premýšľal, kde získa obrazy do tejto novovybudovanej kaplnky. Raz sa mu v noci sníval sen, v ktorom mu bolo povedané, v ktorom obchode má obrazy kúpiť. Šiel teda do mesta Stará Ľubovňa, a ako mu bolo povedané vo sne našiel obrazy, ktorých tvar presne zapadol do interiéru kaplnky.
Na čelnej strane sú tri obrazy. Centrálny zobrazuje Najsvätejšiu Trojicu, na ľavej strane je obraz Narodenia Presvätej Bohorodičky a na prevej strane je obraz Zosnutia Presvätej Bohorodičky. V kaplnke sú aj ďalšie obrazy na bočných stenách.
Kaplnka bola posvätená v roku 1910 a zasvätená je Zosnutiu Presvätej Bohorodičky.
Kaplnka ako symbol vernosti
Po Prešovskom sobore v roku 1950 vtedajšia štátna moc násilne priraďovala gréckokatolíkov k pravoslávnej cirkvi, nesmeli jakubianski gréckokatolícki veriaci vstupovať do chrámu. Na bohoslužbách sa vtedy stretávali práve pri kaplnke. Táto kaplnka sa stal akýmsi symbolom vernosti jakubianskych veriacich gréckokatolíckej cirkvi.
Podobnú úlohu zohrala kaplnka aj v roku 1968, keď bola činnosť gréckokatolíckej cirkvi obnovená. Prví najodhodlanejší veriaci sa opäť stretli pri kaplnke, aby sa domáhali svojej náboženskej slobody, návratu ku gréckokatolíckej cirkvi ale predovšetkým, aby im bola vrátená „ich cerkov“. Tu, pri kaplnke, bola opäť niekoľko nedieľ slúžená bohoslužba. V jednu nedeľu vykročili v procesii od kaplnky veriaci spolu s otcom Edmundom Gulovichom ku chrámu.
Hoci sa im v nasledujúcich týždňoch podarilo slúžiť liturgie v chráme, v obci nastali roztržky, ktoré sa kompetentní rozhodli riešiť zákazom slúženia liturgií v chráme. Trvalo ešte tri roky, kým sa situácia upokojila natoľko, aby sa v obci mohli gréckokatolícke bohoslužby konať v chráme. Pre nezhody, ktoré v obci v tomto období boli, nebolo možné ani slúženie liturgií pri kaplnke. Ľudia nemohli verejne kaplnku navštevovať, ani vykonávať procesie k nej. Kaplnka začala chátrať.
Obnova kaplnky
Situácia sa začala meniť až po tzv. K obnove kaplnky došlo v roku 1993 na podnet prešovského biskupa, vladyku Jána Hirku Dr.h.c. V súčasnosti je kaplnka udržiavaná a veriacimi navštevovaná. Pravidelne sa pri nej konajú odpustové slávnosti na sviatok narodenia Bohorodičky, teda 8. septembra. Veriaci v sprievode putujú k tejto kaplnke, aby sa tu zúčastnili slávnostnej sv.
tags: #greckokatolicka #cirkev #jakubany