Gréckokatolícka cirkev v Rakovci nad Ondavou: História a súčasnosť

Prvá správa o Rakovci nad Ondavou pochádza z listiny z roku 1252. Pôvodné názvy obce boli Rakolch, Rakowcz alebo Rakocz. Slovenský názov korení v slove "rak" a je odvodený od potoka, v ktorom je množstvo rakov.

Farnosť v Rakovci nad Ondavou je súčasťou Košickej eparchie a patrí do Michalovského protopresbyterátu. Patrocínium farnosti je Presvätá Bohorodička Ochrankyňa (1760; 2001).

V tomto duchu sa v sobotu 29. decembra uskutočnila duchovná prehliadka vinšov, hier a kolied v obci Rakovec nad Ondavou.

História Gréckokatolíckej cirkvi do 18. storočia

V roku 1646, na sviatok sv. Juraja, prednieslo 63 pravoslávnych kňazov v Užhorode nicejsko - konštantínopolské vyznanie viery, a zároveň uznali autoritu vtedajšieho rímskeho pápeža, Inocenta X. Výmenou za to im jágerský biskup, Juraj Jakušič, povolil vysluhovanie bohoslužieb podľa východného obradu. Týmto spôsobom vznikla v Užhorode pred 378 rokmi Gréckokatolícka cirkev.

Prvými kňazmi Gréckokatolíckej cirkvi boli kňazi Šarišskej, Zemplínskej a Užskej stolice, ktorí sa zúčastnili vyhlásenia Užhorodskej únie a prisahali vernosť rímskemu pápežovi. Na čele ich cirkvi stál biskup, ktorý bol sufragánom jágerského biskupa.

K zrovnoprávneniu gréckokatolíckeho a rímskokatolíckeho kléru došlo oficiálne až za vlády Leopolda I. V skutočnosti však jágerskí latinskí biskupi opakovane zasahovali do vnútorných záležitostí gréckokatolíkov, a postupne sa snažili o latinizáciu ich obradov a zvykov. Vrcholom týchto snáh bolo prijatie Zamoščskej synody v roku 1726.

Išlo o synodu, ktorá sa konala v poľskom meste Zamość, v zmysle ktorej postupne dochádzalo k odstraňovaniu rozdielov medzi latinským a gréckym obradom. To malo za následok odstraňovanie ikonostasov, zavádzanie bočných oltárov, spovedníc a lavíc do gréckokatolíckych chrámov, ako aj vsúvanie prvkov latinského obradu do gréckokatolíckej bohoslužby (2). Závery synody museli postupne odsúhlasiť všetci kňazi z celej eparchie.

Títo kňazi boli pozvaní na dekanátne stretnutia, pričom zápisnice z týchto stretnutí nám poskytujú dobrý obraz o stave a rozmiestnení gréckokatolíckych farností na východe Slovenska v prvej polovici 18. storočia. Ďalšie podrobnejšie záznamy o gréckokatolíkoch žijúcich na východnom Slovensku máme z vizitácie jágerského biskupa Františka Barkóczyho, ktorý navštívil postupne Zemplínsku, Užskú a Šarišskú stolicu v roku 1749.

Svoje postavenie si Gréckokatolícka cirkev upevnila po zriadení Mukačevského biskupstva v roku 1771. Mukačevská eparchia nadobudla postupne taký územný rozsah, že jej eparcha bol nútený rozdeliť jej územie na tri vikariáty, a síce marmarošský, satmársky a košický.

Magistrát mesta Košice však na prelome 18. a 19. stor. nebol ochotný prijať gréckokatolíckeho vikára, a tak sa sídlom vikariátu napokon stal Prešov. Katedrála sv. Jána Krstiteľa v Prešove sa stala centrom duchovného života gréckokatolíkov.

Chrámy v Rakovci nad Ondavou

Správy o murovanom chráme v obci sú z roku 1760 zasvätenom Pokrovu presvätej Bohorodičky, postavenom v barokovo-klasicistickom štýle. Je to jednoloďová stavba s polkruhovým uzáverom a s predstavanou vežou na západe, v interieri klenutá pruskými klenbami. Obnovený bol v roku 1928 a neskôr v roku 1983.

Na výstavbe nového chrámu začali veriaci pracovať v roku 1998. Nový chrám s rovnakým patrocíniom - ako starý - bol posvätený vladykom Milanom Chauturom, biskupom Košickej eparchie 5. augusta 2001.

Chrám má hladké fasády s polkruhovo ukončenými oknami. Nový Gréckokatolícky chrám zasvätený rovnakému patriocíniu ako starší chrám - Ochrane Presvätej Bohorodičky (cirkevnoslovansky Pokrov).

V Suchom stojí Gréckokatolícky chrám sv. najvyšších apoštolov Petra a Pavla.

Gréckokatolícky kostol ochrany Presvätej Bohorodičky, jednoloďová barokovo-klasicistická stavba s polkruhovým ukončením presbytéria a predstavanou vežou, z roku 1760.

Významné osobnosti

V Rakovci nad Ondavou sa v roku 1857 narodil Štefan Miklóssy, prvý biskup Hajdúdorožskej eparchie (dnešné Maďarsko).

Od 17. apríla 1939 bola farnosť sídlom protosynkela (generálneho vikára) Mukačevskej eparchie (Západná Ukrajina) Antona Tinka, ktorý spravoval časť Mukačevskej eparchie, ktorá pripadla bývalej Československej republike.

Súčasnosť

Od roku 2018 prebieha výstavba novej farskej budovy. Mgr. Michal Baran.

Gréckokatolícka cirkev tu následne nerušene sídlila aj počas nepokojov prvej a druhej svetovej vojny, až do roku 1950, kedy bola počas tzv. Prešovského soboru pod taktovkou komunistickej strany zlikvidovaná, pričom jej duchovní i veriaci mali byť nútene podrobení Pravoslávnej cirkvi. K jej obnove došlo až po roku 1968 v súvislosti s udalosťami tzv. Pražskej jari.

Matriky

Gréckokatolícke duchovenstvo viedlo na farských úradoch všetku nevyhnutnú cirkevnú administratívu. Jej súčasťou bolo aj vedenie matričných kníh. Najstaršie známe gréckokatolícke matriky sú doložené z farských úradov v Miklušovciach, okr. Prešov a Sukova, okr. Medzilaborce. Obe matriky začínali v roku 1718, pričom matrika v Miklušovciach sa naposledy spomína v roku 1890, zatiaľ čo existenciu sukovskej matriky dokladá ešte schematizmus z r. 1948.

Najstaršou zachovanou gréckokatolíckou matrikou je kniha pokrstených Gréckokatolíckeho farského úradu v Osadnom v okrese Humenné. Matrika pokrstených Gr. kat. Špecifikom gréckokatolíckych matrík bolo, že mnohí kňazi viedli výlučne matriku pokrstených.

Najstaršie zväzky gréckokatolíckych matrík bývali spravidla písané v cirkevnoslovanskom jazyku v cyrilike. Na prelome 18. a 19. stor. dochádza k plynulému presunu k latinčine, ktorú neskôr v 40. rokoch 19. stor. vystriedala maďarčina. V porevolučných 50. rokoch však v dôsledku Bachovho absolutizmu zaznamenávalo mnoho kňazov matriku azbukou v ruštine. Rakúsko - uhorské vyrovnanie v r. 1867 spôsobilo opätovný návrat maďarčiny do jednotlivých zápisov.

Maďarčinu do konca 19. stor. vystriedala na niektorých miestach ešte raz latinčina, následne sa kňazi povinne vrátili k používaniu maďarského jazyka. Príklad matriky písanej azbukou v druhej polovici 19. stor. Zaujímavý je aj osud samotných matričných kníh.

Z celkového počtu 200 gréckokatolíckych farských úradov v územnej pôsobnosti Štátneho archívu v Prešove sa kompletná matričná kniha zachovala iba v prípade 77 farností, čo predstavuje 38,5 % farských matrík. Významná väčšina stratených matričných kníh bola zničená počas bojov v 1. a 2. svetovej vojne.

Množstvo gréckokatolíckych fár totiž sídlilo v priestore Duklianskeho priesmyku, kde sa počas oboch svetových vojen odohrávali kruté boje, ktoré vyústili v zničenie veľkého množstva dedín spolu s drevenými chrámami a farami. Časť chýbajúcich matričných kníh mohla prežiť zrušenie Gréckokatolíckej cirkvi v roku 1950, a pravdepodobne mohla byť ukrytá veriacimi v jednotlivých obciach.

Neraz sa stane, že sa vzácna úradná kniha nájde na zaprášenej povale, na mieste, na ktorom by ju nik nehľadal. Akousi nádejou pre šarišské gréckokatolícke farnosti (najmä) z oblasti Duklianskeho priesmyku sa javia matričné druhopisy, ktoré sa povinne začali viesť na území Šarišskej stolice v roku 1827.

Existuje pritom šanca, že staršie druhopisy sa môžu nachádzať vo fonde Šarišská župa, písomnosti 1824 - 1849 a Šarišská župa, 1850 - 1859. Prvý z menovaných fondov sa aktuálne odborne spracúva, pričom doteraz boli vo fonde identifikované napr. druhopisy cirkevných matrík z Toplianskeho okresu za r. 1827 a druhopisy z Makovického okresu za rok 1829 (16). Druhý z uvedených fondov je t. č. kompletne nespracovaný, tzn. pre bežného bádateľa nie je prípustný akýkoľvek výskum v tomto fonde.

V Rakovci nad Ondavou sa matriky viedli od roku 1827. V súčasnosti však matriky pre túto obec v Štátnom archíve v Prešove chýbajú.

Prehľad chýbajúcich matrík v Štátnom archíve v Prešove (výber):

tags: #greckokatolicka #cirkev #rakovec #nad #ondavou