Gréckokatolícka cirkev, alebo presnejšie katolícka cirkev byzantsko-slovanského obradu, je v plnom spoločenstve s katolíckou cirkvou. Gréckokatolíci a pravoslávni sú pôvodne jedným spoločenstvom byzantského obradu, avšak rozdeleným schizmou. Na Slovensku má táto cirkev bohatú históriu a zaujímavú súčasnosť.
Veriaci byzantsko - slovanského obradu oddávna obývajú východné Slovensko. Existuje zmienka, že sa tento rítus zachoval ešte z čias cyrilometodských. Mnoho veriacich tohto obradu prišlo na východné Slovensko v 14. až 16. storočí. Koncom 16. a 17. storočí prichádzalo k snahám Rusínov spojiť sa s rímskou cirkvou. Roku 1646 sa prijala Užhorodská únia, čím sa zjednotila časť pravoslávnych s katolíckou cirkvou.
Osídlenie chotára Spišskej Belej v rôznych obdobiach praveku dokumentujú početné archeologické nálezy. Z konca poslednej ľadovej doby, pred 10 000-8 000 rokmi, je niekoľko nálezísk neskoropaleolitických kultúr. Drobnotvará štiepaná kamenná industria je charakteristická pre strednú dobu kamennú - mezolit (7000-5000 pred Kr.), náleziská pri Spišskej Belej boli donedávna jedinými reprezentatívnymi lokalitami na Spiši.
Stredoveké osídlenie Spišskej Belej už máme doložené písomnými dokladmi z 13. storočia. Prvá zachovaná písomná zmienka je z roku 1263 v donačnej listine uhorského kráľa Bela IV., kde sa spomína hranica chotára Nemcov z Belej (Teutonici de Bela). Podľa najnovších historických výskumov začiatok Spišskej Belej súvisí s príchodom nemeckých kolonistov na Spiš, čiastočne už pred tatárskym vpádom (1241), ale hlavne tesne po ňom, keď sa tu usadili na území medzi už existujúcou maďarskou pohraničnou pevnosťou v Strážkach (Eur) z 12. st. a slovanskou osadou Stragar, neskôr Bušovce.
Slovanskí obyvatelia Stragaru spolu s maďarskou vojenskou posádkou strážili zásekmi opevnenú Uhorskú bránu (porta Hungariae), ktorá bola za riečkou Biela (Bela), pred vstupom do pohraničia s Poľskom. Situovanie osady „Bela“ bolo podmienené úrodnou pôdou v rovinatom prostredí, ale nedostatok vody, hlavne pre mlyny, museli kolonisti riešiť už v 13. storočí vybudovaním 11 km dlhým prívodným kanálom (terajší Beliansky potok) z oblasti Tatranskej Kotliny, ktorý v 16. storočí upravili.
Uhorský kráľ Štefan V. v roku 1271 udelil komunite spišských nemeckých miest kolektívne mestské privilégiá, čím sa stali slobodnými mestami. Riadili sa vlastným spišskonemeckým právom (Zipser Willkür) a vytvorili samosprávny celok - Spoločenstvo spišských Sasov, ktoré sa od roku 1344 nazývalo Spoločenstvo 24 kráľovských miest, do ktorého patrila aj Spišská Belá. Podobne ako ostatné mestá mala vlastnú samosprávu na čele s richtárom, ktorý reprezentoval súdnu, administratívnu a politickú moc. Volili ho všetci mešťania, od roku 1460 len delegáti mestských štvrtí.
V roku 1412 uhorský kráľ Žigmund Luxemburský za finančnú pôžičku na vojnu s Benátkami zálohoval poľskému kráľovi Vladislavovi II. Jagelovskému 13 spišských miest (aj Spišskú Belú) zo Spoločenstva 24 kráľovských miest, ku ktorým pridal aj tri slobodné kráľovské mesta - Starú Ľubovňu, Podolínec a Hniezdne. Záloh, pre neochotu Poľska o vrátenie miest, trval 360 rokov do roku 1772. Správu zálohovaných miest vykonávali poľskí starostovia v Starej Ľubovni.
Spišská Belá mala od svojho vzniku poľnohospodársko-remeselnícky charakter s rozsiahlym chotárom (7197 ha), do ktorého patrila aj väčšia časť Belianskych Tatier. Základom prosperity mesta sa stali rozsiahle mestské pasienky v Tatrách s rozvinutým chovom oviec a dobytka, mestské lesy s kvalitným drevom a úrodné rovinaté polia v blízkosti mesta. Veľký význam pre rozvoj obchodovania malo získanie privilégia konať týždňové trhy (každý týždeň v nedeľu), ktoré Spišskej Belej udelil poľský kráľ Žigmund I. v roku 1535.
V roku 1607 poľský kráľ Žigmund III. pridal k týždňovým trhom aj privilégium na dva výročné trhy (jarmoky) - na sv. Antona (17.1.) a na sv. Matúša (21.9.). Tieto privilégia neskôr rozšírili poľskí a uhorskí panovníci v roku 1667 na tri výročné trhy, v roku 1739 na 5 a v roku 1811 na 7 výročných trhov, čím Spišská Belá predstihla susedný Kežmarok, ktorý mal len 4 výročné trhy.
V roku 1606 počas Bocskayovho povstania sa prechodne opevnila valmi s drevenými palisádami, pred ktorými boli vyhĺbené priekopy. Spišská Belá bola od 13. storočia takmer čisto nemeckým mestom, slovenské obyvateľstvo sa začalo objavovať v štatistikách až v 19. storočí.
Pri sčítaní v roku 1853 z počtu 2323 obyvateľov bolo Slovákov 78 (3,3 %), v roku 1881 bolo Slovákov už 20%, v roku 1900 35 % a v roku 1938 bolo už z celkového počtu obyvateľov 61 % Slovákov. V období protireformácie (rekatolizácie) prevzala farnosť v Spišskej Belej v roku 1674 rehoľa piaristov z Podolínca, ktorá ju spravovala až do roku 1852.
Spoločenským miestom sa stali Belianske kúpele (1818), Šarpanec a po objavení Belianskej jaskyne (1881) aj Tatranská Kotlina. Po roku 1945 nehnuteľnosti vysídlených belianskych Nemcov prevzalo prisťahované obyvateľstvo z Lendaku, Ždiaru a zamagurských obcí.
Nariadením SNR v roku 1947 prišla Spišská Belá o svoje tatranské katastrálne územie v prospech mesta Vysoké Tatry (4162 ha), belianske tatranské lesy a pasienky prevzal od roku 1950 Tatranský národný park. V roku 1965 Spišská Belá znovu získala štatút mesta, ktorý jej zanikol v roku 1922. Od 1.1.1972 je pričlenená k Spišskej Belej obec Strážky, ktorej komplex pamiatok (renesančný kaštieľ, zvonica a gotický kostol) bol v roku 1970 vyhlásený za národnú kultúrnu pamiatku.
V rodnom dome Jozefa Maximiliána Petzvala (1807-1891) v Spišskej Belej je od roku 1964 múzeum venované tomuto univerzitnému profesorovi, matematikovi, fyzikovi a vynálezcovi zdokonalenej fotografickej optiky. Múzeum Dr. Rozvoj Spišskej Belej sa výrazne urýchlil po roku 1989, keď mestu boli vrátené lesy a majetky Belianskych Tatrách (1993).
Po vybudovaní Belianskeho rybníka (1977) vznikla nová prímestská oddychová oblasť. V roku 2005 bolo historické jadro mesta vyhlásené za pamiatkovú zónu, ktorú ďalej zveľaďuje samospráva mesta.
V Spišskej Belej žije oficiálne 75 gréckokatolíkov, ktorí sú zväčša prisťahovaní z okolitých dedín ako Osturňa či Ihľany. Sergej Kovč videl potrebu vlastného chrámu pre týchto veriacich, ktorí dosiaľ navštevovali rímskokatolícky chrám a bohoslužby. Myšlienka sa dala na papier a v roku 1996 sa položili základy chrámu, ktorého hlavným projektantom je Ing. arch. František Jesenko.
Chrám je umiestnený v priamej väzbe na mestské centrum, od ktorého je oddelený miestnym regulovaným potokom. Objekt je umiestnený tak, že hlavný vstup do chrámu je z pešej komunikácie spájajúcej centrum mesta s priľahlou rodinnou zástavbou. Z vyvýšeného pohľadu tvorí ozajstnú dominantu centra mesta. Chrám je orientovaný v smere východ - západ súbežne s miestnou komunikáciou. Výška chrámu je 10 metrov. Strecha na chráme s centrálnou kupolou a samostatne stojacou vežou má zvláštny oblúkový charakter a krytina je modrej farby. Fasáda chrámu je svetložltá s tmavšími odtieňmi žltej farby, zvýrazňujúcej pre chrám typické oblúky. Je to jednoloďová stavba dimenzovaná na 295 veriacich. K obdĺžniku hlavnej lode sa pripája polkruhová svätyňa. Vzhľadom na blízkosť potoka je objekt postavený na pilótach. Stavba sa financovala zo zbierok, z darov veriacich a z príspevkov zo zahraničných nadácií.
Chrám v súčasnosti ešte nie je dokončený, ale 26. decembra 2006 vladyka Mons.
V roku 1996 rozostaval Mons. Sergej Kovč Chrám sv. Cyrila a Metoda v meste Spišská Belá. Dokončenia a posvätenia tohto chrámu sa už nedožil.
Adresa Gréckokatolíckeho farského úradu je GKFÚ č. 168.
V obci sa nachádza Chrám svätých Cyrila a Metoda a Kaplnka sv. Kríža.
Rímskokatolícky kostol sv. Antona Pustovníka - postavený v 13. storočí medzi rokmi 1250-1270 v neskororománskom slohu. V 14. storočí gotická prestavba - predĺženie svätyne o východnú polovicu a zaklenutie lode s dvomi podpornými stĺpmi na dvojlodie. V druhej polovici 15. storočia pristavená gotická severná kaplnka sv. Kataríny, neskôr v 18. storočí premenovaná na kaplnku sv. Veža kostola v roku 1832 vyvýšená a zakončená strešnou helmicou súčasného tvaru, v roku 1882 pôvodné malé strieľňové okienka vybúrané do veľkých pseudogotických okien, veža dostala novú pseudogotickú fasádu so zamurovanými ozdobnými terakotami.
Ďalšie historické pamiatky v Spišskej Belej:
- Rímskokatolícka fara - postavená v 16. storočí.
- Radnica - postavená v 16. storočí.
- Mariánsky stĺp - postavený v roku 1729.
- Kostol sv. Anny v Strážkach - gotický, postavený v 14.-15. storočí.
- Renesančná zvonica v Strážkach - postavená koncom 16. storočia.
- Budova Múzea J.M.Petzvala - neskororenesančná z roku 1669, pôvodne prízemná, začiatkom 18. storočia.
- Budova Múzea Dr.
- Budova kina - vybudovaná v roku 1872 ako kaviareň, neskôr ako Hotel Belá, kino a iné zariadenia.
Kostol svätého Antona Pustovníka v Spišskej Belej
Významné dátumy v histórii Spišskej Belej:
- 4.1.1607 Poľský kráľ Žigmund III. udelil Spišskej Belej privilégium konania dvoch dvojdňových výročných trhov (jarmokov) - na sv. Antona (17.1.) a na sv.
- 5.4.1739 Poľský kráľ August III.
- 3.5.1811 Uhorský kráľ František I. v privilégiu pridal Spišskej Belej k piatim dvojdňovým výročným trhom (jarmokom) ešte dva, do celkového počtu sedem.
- 5.5.1674 Navrátenie belianskej farnosti katolíkom a prevzatie fary a kostola sv.
- 2.7.1964 Slávnostné otvorenie Múzea J. M.
- 13.7.1701 Neúspešná a protiprávna akcia Kežmarku proti Spišskej Belej na pripojenie tzv. Spoločných pasienkov v Belianskych Tatrách ku Kežmarku, pričom bola do Tatier odoslaná aj expedičná vojenská jednotka kežmarského rodáka kpt.
- 16.7.1543 Priateľská dohoda Spišskej Belej a Kežmarku o zmene priebehu spoločných chotárnych hraníc v podhorí Tatier v prospech Kežmarku, súčasne Spišská Belá povolila pásť Kežmarku a Rakúsom na svojich pasienkoch (Weidenau) - vznik tzv.
- 25.8.1997 Kolaudácia chaty Plesnivec v Belianskych Tatrách po generálnej oprave mestom Spišská Belá.
- 10.9.1912 V Spišskej Belej zomrel Dr.
- 30.9.1667 Poľský kráľ Ján II.
- 12.10.1535 Poľský kráľ Žigmund I. udelil Spišskej Belej privilégium konať týždňové trhy každú nedeľu. Od roku 1842 uhorský kráľ Ferdinand I.
- 29.10.1994 Slávnostné otvorenie Múzea Dr.
- 8.11.1412 Uhorský kráľ Žigmund podpísal v Záhrebe zálohovú listinu poľskému kráľovi Vladislavovi II.
- 9.11.1774 Mária Terézia zriadila z bývalých zálohovaných spišských miest samostatnú Provinciu 16 spišských miest so sídlom v Spišskej Novej Vsi.
- 25.12.1851 V Stráňach pod Tatrami sa narodil Dr.
- 27.1.1965 Obnovenie štatútu mesta Spišská Belá a zriadenie Mestského národného výboru, získanie titulu „Mesto
Erb mesta Spišská Belá
Zoznam farárov, ktorí pôsobili v obci Ihľany:
- 1680 - 1700 Ján Nemirovský
- 1712 Eliáš Ondrejkovič
- 1760 - 1772 Michal Andrejkovič st.
- 1773 - 1789 Andrej Kaňuk
- 1789 - 1799 Michal Šoltýs
- 1800 - 1837 Michal Jaromis (*1774)
- 1837 - 1838 Štefan Romoňák
- 1838 - 1844 Anton Deák
- 1844 - 1846 Michal Mihalič (*1813)
- 1846 - 1847 Michal Tizedy (Desatnik)
- 1847 - 1850 Ján Chanáth (*1820)
- 1850 - 1882 Ján Takáč
- 1882 - 1893 Alexander Kriško (*1854)
- 1893 - 1904 Michal Mitro
- 1904 - 1905 Štefan Cilly
- 1905 - 1909 Ján Bunganič
- 1909 - 1914 Mikuláš Stuľakovič
- 1914 - 1920 Vojtech Bihary
- 1920 - 1922 Štefan Ivančo
- 1923 - 1931 Ladislav Manojlov
- 1932 - 1936 Mikuláš Kašpar
- 1936 - 1950 Peter Dudinský
- 1968 - 1999 Sergej Kovč
- 1999 - 2000 Marek Durlák
- 2000 - 2001 František Barkóci
- 2001 - 2011 Ján Hromo
- 2011 - ?
tags: #greckokatolicka #cirkev #spisska #bela