Katedrála Krista Spasiteľa v Moskve je nielen významným náboženským centrom, ale aj symbolom ruskej histórie a kultúry. Jej príbeh je plný zvratov, od vznešeného vzniku, cez zničenie, až po slávnostnú obnovu.
Katedrála Krista Spasiteľa v noci
Vznik Katedrály: Vyjadrenie Vďačnosti
Chrám Krista Spasiteľa v Moskve bol postavený ako prejav vďačnosti Bohu za jeho podporu v Rusko - Francúzskej vojne, ktorá bola v roku 1812. Na počiatku bol dekrét imperátora Alexandra I. z 25. decembra 1812. V tento deň opustila Rusko noha posledného zo 600-tisíc vojakov dobyvačnej Napoleonovej armády. Chrám mal byť vyjadrením „vďaky zázračnej Prozreteľnosti, ktorá zachránila Rusko“ a išlo o veľkolepý, dlho a dôkladne zvažovaný projekt.
Samotnej stavbe chrámu predchádzali dva konkurzy, kde predložili svoje projekty mnohí významní ruskí architekti: D. Kvarnegi, A. Voronichin, A. Melnikov, K. Ton, I. Tamanskij. 10. apríla 1832 cár Nikolaj I. odsúhlasil projekt Konstantina Andrejeviča Tona. Sám cár ukázal miesto pre stavbu, na brehu rieky Moskvy nedaľeko od Kremľa. Na vybranom mieste už boli Alexejevskij kláštor a kostol Všetkých svätých, ktoré boli zbúrané a postavené na nových miestach. V roku 1837 zostavil špeciálnu komisiu pre vybudovanie chrámu. 10. septembra 1839 bol slávnostne vsadený základný kameň.
Chrám Krista Spasiteľa stavali skoro 44 rokov. V roku 1841 bol dostavaný základ a prízemie a v tom istom roku bola završená aj klemba hlavnej kupoly. O tri roky neskôr boli ukončené práce vonkajšieho obloženia, a začali montovanie kovovej strechy a kupol. Veľká kupola bola dokončená v roku 1849. V roku 1860 boli rozobrané lešenia a chrám sa po prvýkrát ukázal moskovským obyvateľom v plnej kráse. K roku 1881 boli skončené práce na nábreží rieky a na námestí vedľa chrámu, bolo postavené pouličné osvetlenie. V tom čase sa ukončili aj práce vnútorného vymaľovania chrámu. 26. mája 1883 v deň Nanebovsúpenia Pána, chrám bol slávnostne konsekrovaný.
Na tvorení chrámu podľa Tonovho projektu pracovali najlepší architekti, stavitelia a maliari tej doby. Unikátne maľby boli urobené maliarmi Ruskej akadémie umení: V. Surikovym, barónom T. Neffom, G. Semiradskim, I. Kramskim, V. Verešaginym. Autormi fasádnych sôch boli: barón B. Klodt, N. Ramazanov, A. Loganovskij. Chrámové brány boli odliate podľa modelov grófa F. Tolstogo.
Chrám Krista Spasiteľa bol sprojektovaný podľa vzorov staroruského kostola, monumentálneho a pritom tradičného - päťkupolového a štvorstĺpového. Architekt Ton dodal ešte jednú špeciálnosť, otvorenú galériu ktorá obopína základný objem chrámu. Chrám má pôdorys rovnoramenného kríža, s rovnakými fasádami. Fasády sa rozdeľujú len tématickými skupinami sôch. Všetkú prácu pre výber námetov sochových kompozícií na fasádach, maľby interiérov a výber nádpisov, viedli moskovskí biskupi.
Mnohofigúrne sochové kompozície mali témy hrdinstva ruských vojakov a národa. Celkovo pre fasády chrámu bolo urobených 60 haut-reliéfov, z nich 8 mnohofigúrnych, 40 jednofigúrnych pre boky okien a vchodov a 12 ikon vo vrchnej časti fasád. Väčšia časť práce bola urobená sochárom Loganovskim. Sochy vynikali reálnosťou tvári a odevov.
Chrámové brány boli ozdobené sochami a bohatou ornamentálnou dekoráciou. Základnou témou bronzových bránových sôch boli ruskí svätci a nebeskí patróni cárskej rodiny.Základným elementom, ktorý určoval kompozíciu interiéru bol podkupolový priestor. Prvenstvo podkupolného priestoru bolo zdôraznené nielen centrálnou polohou, ale aj výškou. V chráme bol použitý obvôdový princíp umiestnenia ikon, tradičný pre drevené ruské kostoly. Dolné časti stien boli pokryté mramorom. Výsledkom namáhavých prác architektov, maliarov a staviteľou bol veľkolepý, bohatý a slávnostný interiér.
V chrámovej maľbe bolo po dlhom čase použité zlaté pozadie s mnohofarebnými ornamentmi, ktoré sa opäť stalo veľmi populárnym. Návštevníkom chrámu sa naskytol grandiózny a veľkolepý pohľad. Priamo po osi hlavného vchodu vo východnej časti chrámu bol umiestnený unikátny ikonostas v podobe bielomramorovej osemhrannej káplnky. Výška ikonostasu bola 26,6 metra. V hlavnej kupole bola umiestnená maľba zobrazujúca Boha Otca, ktorý požehnáva oboma rukami, so Synom sediacim v Jeho lone, nad ktorým sa vznáša Duch Svätý v podobe holubice. Na osvetlenie chrámu používali vo sviatky 148 sviečok umiestnených do troch radov. V chráme boli okrem hlavného oltára aj dva bočné. Južný bol zasvätený svätému Mikulášovi a severný svätému Alexandrovi Nevskému - patrónovi troch ruských cárov.
Na jar roku 1912 bol vedľa chrámu umiestnený pomník cárovi Alexandrovi III., to bola práca profesora architektúry A. Pomeranceva a sochára A. Opekušina. Pomník jestvoval len 6 rokov a bol zbúraný v roku 1918. 15. augusta 1917 v časoch pre Rusko nepokojných v chráme Krista Spasiteľa bola otvorená synoda ruskej pravoslávnej Cirkvi, na ktorej bol po dvestoročnej prestávky zvolený ruský patriarcha Tichon.
Zničenie Chrámu v Sovietskej Ére
Po boľševickom prevrate usporiadali noví vládcovia trestnú výpravu proti pravoslávnej cirkvi. Mnohé kostoly zrušili a urobili v nich sklady, knižnice a múzeá. Máloktorý však hneď zbúrali. Chrám Krista Spasiteľa bol skúšobným kameňom. Stál na strategickom mieste a vyčnieval svojimi blýskavými strechami predsa len až príliš drzo.
Zničenie Chrámu Krista Spasiteľa
V atmosfére antináboženskej hystérie sa sovietské vedenie rozhodlo zbúrať chrám Krista Spasiteľa a na jeho mieste postaviť pompézny „Palác Sovietov.“ Návrh postaviť „nový palác robotníkov a roľníkov“ na mieste „paláca bankérov, popov a cárov“ dal S. Kirov v roku 1922. V roku 1924 zomrel Lenin a vznikla potreba zvečniť jeho meno. 5. decembra 1931 hlavný chrám Ruska bol barbarský vyhodený do vzduchu.
Stalina to inšpirovalo. Rozhodol sa na tomto mieste postaviť Palác sovietov. Grandiózna stavba vysoká 400 metrov mala byť najvyššia na svete - o osem metrov vyššia než Empire State Building. Vojvodiť jej mala 100-metrová socha Lenina - väčšia než Socha slobody. A červené reflektory v obrovských Leninových očiach by ukazovali proletárom cestu vpred, do krajšej budúcnosti… Presne na poludnie 5. decembra 1931 sa namiesto hlaholu zvonov ozvala mohutná detonácia. Pýchu pravoslávnej cirkvi zničili zvnútra náložou.
Otvorenie Paláca Sovietov sa malo uskutočniť v roku 1933, ale na odstránenie ruín chrámu po výbuchu bolo potrebných ešte 18 mesiacov. Stavba Paláca Sovietov v skutočnosti začala až v roku 1937, ale kvôli druhej svetovej vojne nikdy nebola dokončená. V roku 1958 na mieste chrámu bola postavená otvorená plaváreň „Moskva.“ Mrámorom z chrámu ozdobili stanice metra, časť mramorových platní rozdrobili a posypali chodníky v moskovských parkoch a druhá časť bola použitá pri stavbe nových budov.
Stalinov šialený plán nakoniec zostal na polceste. Ukázalo sa, že podložie riečneho brehu je príliš nepevné na to, aby udržalo takú mohutnú stavbu. Potom vypukla druhá svetová vojna a Stalin už mal až do smrti iné starosti. Miesto sovietskej Empire State Building nechal na mieste Chrámu Krista Spasiteľa postaviť najväčší vyhrievaný bazén pod šírym nebom v ZSSR. Fungoval až do roku 1993.
Obnova Chrámu po Páde Komunizmu
Po páde komunizmu v Rusku sa začali učebnice dejepisu písať odznova. Nastala éra horúčkovitej obnovy koreňov a tradícií ruského národa. Obnova Chrámu Krista Spasiteľa bola súčasťou novej veľkoruskej politiky, ktorú viedol Boris Jeľcin a starosta Moskvy Jurij Lužkov.
V roku 1994 sa začali práce na novej stavbe chrámu Krista Spasiteľa. Vďaka modernej technike a moderným stavebným materiálom sa podarilo nanovo postaviť chrám k veľkému jubileu v roku 2000. Chrám postavili za jediný rok znova a v pôvodnej podobe - i napriek kritickým hlasom, že schudobnené Rusko potrebuje peniaze na úplne iné veci. Stavbu dokončili v roku 1997 a vysvätili vlani. Moskovský patriarcha Alexej II.
Dnes je Katedrála Krista Spasiteľa symbolom obnovy a duchovnej sily Ruska.
Very rare! Destruction of the Christ the Savior Cathedral, 1931
Architektonické Detaily
Mohutná štvorhranná stavba z bieleho mramoru bola jednou z dominánt Moskvy. Chrám Krista Spasiteľa bol sprojektovaný podľa vzorov staroruského kostola, monumentálneho a pritom tradičného - päťkupolového a štvorstĺpového. Architekt Ton dodal ešte jednú špeciálnosť, otvorenú galériu ktorá obopína základný objem chrámu. Chrám má pôdorys rovnoramenného kríža, s rovnakými fasádami. Fasády sa rozdeľujú len tématickými skupinami sôch. Všetkú prácu pre výber námetov sochových kompozícií na fasádach, maľby interiérov a výber nádpisov, viedli moskovskí biskupi.
Základným elementom, ktorý určoval kompozíciu interiéru bol podkupolový priestor. Prvenstvo podkupolného priestoru bolo zdôraznené nielen centrálnou polohou, ale aj výškou. V chráme bol použitý obvôdový princíp umiestnenia ikon, tradičný pre drevené ruské kostoly. Dolné časti stien boli pokryté mramorom. Výsledkom namáhavých prác architektov, maliarov a staviteľou bol veľkolepý, bohatý a slávnostný interiér.
V chrámovej maľbe bolo po dlhom čase použité zlaté pozadie s mnohofarebnými ornamentmi, ktoré sa opäť stalo veľmi populárnym. Návštevníkom chrámu sa naskytol grandiózny a veľkolepý pohľad. Priamo po osi hlavného vchodu vo východnej časti chrámu bol umiestnený unikátny ikonostas v podobe bielomramorovej osemhrannej káplnky. Výška ikonostasu bola 26,6 metra. V hlavnej kupole bola umiestnená maľba zobrazujúca Boha Otca, ktorý požehnáva oboma rukami, so Synom sediacim v Jeho lone, nad ktorým sa vznáša Duch Svätý v podobe holubice.
Interiér Chrámu Krista Spasiteľa
Tabuľka: Kľúčové Dátumy v Histórii Chrámu Krista Spasiteľa
| Dátum | Udalosť |
|---|---|
| 25. december 1812 | Dekrét Alexandra I. o výstavbe chrámu |
| 10. september 1839 | Položenie základného kameňa |
| 26. máj 1883 | Chrám slávnostne konsekrovaný |
| 5. december 1931 | Zničenie chrámu |
| 1994 | Začiatok obnovy chrámu |
| 2000 | Dokončenie obnovy chrámu |