Obdobie komunistickej totality v Československu, a teda aj na Slovensku, prinieslo so sebou rozsiahle prenasledovanie cirkví a náboženských spoločenstiev. Cieľom režimu bolo podriadiť si konanie a myslenie jednotlivcov, ovládnuť a následne zlikvidovať cirkevné štruktúry. Tento článok sa zameriava na prenasledovanie Gréckokatolíckej cirkvi na Slovensku v tomto období.
Proces s biskupmi Vojtaššákom, Buzalkom a Gojdičom. Zdroj: Wikimedia Commons
Likvidácia Gréckokatolíckej Cirkvi
Ostrá fáza likvidácie Gréckokatolíckej cirkvi, resp. násilnej pravoslavizácie katolíkov byzantského obradu sa začala v roku 1950 vo forme tzv. Akcie P. Už dňa 22.2. 1949 urobila ŠtB opakovanú nočnú prehliadku vo všetkých troch grékokatolíckych kláštoroch v Prešove a zaistila 11 rehoľníkov a 7 rehoľníčok. Proti zákroku protestoval gréckokatolícky biskup P.P. Gojdič listom prezidentovi Gottwaldovi.
Vyvrcholením Akcie P bol tzv. Veľký sobor, ktorý sa uskutočnil 28. apríla 1950 v Prešove, keď pod falošnou zámienkou boli za zatvorenými dverami účastníci soboru donútení odhlasovať vopred pripravený manifest, ktorý pripravil Slovenský úrad pre veci cirkevné. Manifest rušil tzv. Užhorodskú úniu z roku 1646 so Svätou stolicou a vyjadroval vôľu prestúpiť na pravoslávie. Pred prešovským soborom pôsobilo na Slovensku 282 gréckokatolíckych kňazov, z toho 248 vo verejnej duchovnej správe.
V apríli 1950 bola gréckokatolícka cirkev na Slovensku s 300-tisíc veriacimi, 2 biskupmi a asi 311 kňazmi zrušená a nútená pripojiť sa k pravoslávnej cirkvi. Viac ako 70 kňazov spolu s rodinami, ktorí odmietli prestúpiť na pravoslávie, bolo vysídlených do českého pohraničia. Biskup Gojdič bol odsúdený na doživotie s tým, že kedykoľvek prestúpi na pravoslávie, bude hneď ustanovený za pravoslávneho metropolitu. Zomrel v roku 1960 vo väzení. Biskup Hopko bol odsúdený na 15 rokov väzenia, rovnako mnohí kňazi z tejto cirkvi.
V roku 1949 moskovský patriarcha zriadil exarchát ruskej pravoslávnej cirkvi v ČSR. V decembri 1949 ustanovil aj pravoslávneho biskupa pre Slovensko so sídlom v Prešove a v Michalovciach.
Ďalšie Formy Prenasledovania
Okrem likvidácie Gréckokatolíckej cirkvi boli prenasledované aj ďalšie cirkvi a náboženské spoločenstvá na Slovensku. Nátlak na Katolícku cirkev sa prejavoval odsúdením biskupov, zrušením reholí, uväznením stoviek kňazov a desiatok rehoľníkov, rehoľníčok i laikov. života boli pod dohľadom tzv. Už v roku 1949 boli prijaté tzv. cirkevné zákony, ktoré obmedzili pôsobenie kňazov. Všetky teologické fakulty a učilištia boli vyňaté spod pôsobnosti ministerstva (povereníctva) školstva a dozor nad nimi prevzal Štátny úrad pre cirkevné veci.
Akcia K a Akcia R: Zásah Proti Reholiam
Jedným z najväčších zásahov voči zástupcom Katolíckej cirkvi bola násilná likvidácia reholí. Akcii P predchádzala likvidácia kláštorov a reholí v rámci Akcie K, ktorá sa dotkla baziliánov a redemptoristov, začali vznikať tzv. návratové výbory, konali sa prvé vykonštruované procesy s gréckokatolíckymi kňazmi a rehoľníkmi.
- Akcia K (31. marca až 4. apríli 1950): Zameraná na likvidáciu mužských kláštorov.
- Akcia R (auguste 1950): Likvidácia ženských reholí (rehoľníčky).
Po uskutočnení akcie „K“ sa pozornosť režimu obrátila na ženské rehole. Likvidácia ženských kláštorov dostala pomenovanie akcia „R“ (Reholníčky). V ich prípade mal byť postup miernejší, pričom sa malo ísť cestou ich „dobrovoľného“ odsunu. Samotná akcia „R“ za začala 29. augusta 1950 o 8.00 hod. ráno. Počas realizácie akcie „R“ však došlo asi na 15 miestach na Slovensku k zhromaždeniu väčšieho počtu občanov, ktorí nesúhlasili s likvidáciou rehoľných komunít, pričom dochádzalo aj k ostrým konfrontáciám a napadnutiu prítomných funkcionárov štátnej správy. V týchto kláštoroch sa akcia zopakovala v noci za asistencie príslušníkov Zboru národnej bezpečnosti, Ľudových milícií a Štátnej bezpečnosti. V akcii „R“ bolo v dňoch 28. - 31. augusta 195...
Mýty a Ideológie Komunistického Režimu
Komunistický režim pracoval s rôznymi ideologickými mýtmi, ktoré slúžili na ovládanie spoločnosti a potláčanie náboženskej slobody. Medzi tieto mýty patrili:
- Náboženstvo ako ópium ľudstva: Tento mýtus pochádza od Karla Marxa a slúžil na ospravedlnenie potláčania náboženstva v mene dosiahnutia skutočného šťastia ľudí.
- Vatikán ako centrum sprisahania proti socializmu: V duchu tohto mýtu sa niesli všetky politické procesy s katolíckymi biskupmi, kňazmi, rehoľníkmi a veriacimi.
- Pokrokoví duchovní: Tento mýtus mal deklarovať, že tí duchovní, ktorí vyjadrujú podporu novému zriadeniu, majú možnosť plne realizovať svoju pastoračnú prácu.
- Marx-leninský svetonázor: Tento mýtus mal poprieť existenciu Boha a potvrdiť človeka ako autonómnu, aktívnu a zodpovednú bytosť.
- Náboženská sloboda v Československu: Tento mýtus existoval vďaka Ústave ČSSR z roku 1960, kde bola zaručená sloboda vyznania, ale zároveň bola kultúrna politika vedená v duchu marxizmu-leninizmu.
Komunistický režim sa snažil vytvoriť tzv. národnú cirkev. Klement Gottwald na schôdzi ÚV KSČ v júni 1948 vytýčil krátkodobú stratégiu voči cirkvi - postaviť nižší klérus proti vyššiemu a dlhodobú stratégiu - odpútať katolícku cirkev od Vatikánu a priviesť ju k tomu, aby sa stala národnou cirkvou. Postup mal byť taký, že sa z katolíckych veriacich vytvoria organizácie, ktoré združia katolíkov verných štátu. Tieto sa samy ujmú obhajoby katolíckych záujmov a budú vystupovať ako reprezentanti katolíkov. Cirkevná hierarchia zasiahne proti organizáciám „pokrokových katolíkov“ suspenziami. Vedenie týchto organizácií potom vyhlási rímskokatolícku cirkev v Československu za národnú katolícku cirkev, nezávislú od Ríma.
15. júna 1949 sa českí a slovenskí biskupi dohodli na pastierskom liste, v ktorom zaujali kategoricky zamietavé stanovisko ku štátnej Katolíckej akcii, ktorá „... je hnutie rozkolné a každá účasť na nej a s ňou musí byť stíhaná cirkevnými trestami...“. Vzápätí Svätá stolica vydala exkomunikačný dekrét, ktorý sa vzťahoval na štátnu Katolícku akciu. V konečnom dôsledku Katolícka akcia utrpela fiasko.
V katolíckej cirkvi po krátkom období pokusu o „rozkolnícku Katolícku akciu“ dochádza z vôle komunistov k založeniu Mierového hnutia katolíckeho duchovenstva (MHKD). Združovali sa v ňom katolícki kňazi z Čiech a Slovenska. V čase, keď mnohí biskupi, stovky kňazov, rehoľníkov, rehoľníčok i laikov boli vo väzení a v pracovných táboroch, oni verejne deklarovali svoj pozitívny postoj k socialistickému zriadeniu a jeho cirkevnej politike. Nemožno im uprieť, že aj vďaka nim život cirkvi v Československu inštitucionálne, aj keď v najmenšej možnej miere, ale predsa existoval. Kontrast medzi utláčanou cirkvou a ich vyhláseniami a životmi bol však natoľko veľký, že medzi veriacimi ľuďmi nepožívali žiadny rešpekt.
Normalizácia a nové združenie. Prorežimové hnutie tzv. „mierových kňazov“ tak nahradilo združenie Pacen in Terris. Združenie chceli podľa Haľka rovnako predstavitelia režimu, ako i kňazi, dočasne vyradení z politického a spoločenského výslnia. Faktom je, že po nevydarenej Pražskej jari sa režim rozhodoval, čo s cirkvami, ktoré sa pod vplyvom krátkodobého uvoľnenia „odtrhli z reťaze“. Komunisti videli v novej organizácii akúsi protiváhu, ktorá by kontrovala biskupom.
V januári 1971 komunisti ešte váhali so vznikom združenia, keďže ich čakalo stretnutie s predstaviteľmi Svätej stolice, čo podľa historikov nahnevalo asi štyri stovky duchovných naklonených režimu. V auguste však dostali od vedenia strany zelenú. Spolu s národným českým a slovenským vzniklo aj federatívne Združenie katolíckych duchovných Pacem in Terris.
Na našom území mu predsedal prepošt a dekan Cyrilometodskej bohosloveckej fakulty v Bratislave Mikuláš Višňovský, Čechom olomoucký kapitulný vikár Josef Vrana. Federatívne združenie Pacem in Terris viedol profesor Bohosloveckej fakulty v Litoměřicích Václav Medek.
Na otázku, prečo kňazi vstupovali do združenia, neexistuje jednoznačná odpoveď. Historici sa zhodujú, že to záviselo od konkrétnych príbehov a paralelu môžeme nájsť napríklad pri spoluprácach s komunistickou tajnou políciou - ŠtB. Ľudia vstupovali dobrovoľne, z obavy, ale aj s vidinou vlastného prospechu. Historik Jakubčin zasa priznáva, že sa našli aj takí, ktorí členstvo využili na to, aby mohli získať peniaze pre veriacich či robiť to, čo by inak mali zakázané. Mohli napríklad opraviť kostol alebo inak zveľadiť cirkevný majetok.
Sviečková Manifestácia a Pád Komunizmu
Významným medzníkom na ceste k Novembru 1989 bola Sviečková manifestácia v Bratislave. 25. marca 1988 bola v Bratislave ohlásená tichá demonštrácia za menovanie biskupov, za náboženskú slobodu a za občiansku slobodu v celom Československu. Prišlo tam viac ako 10-tisíc ľudí, ktorí držali horiace sviečky v rukách, modlili sa ruženec a spievali náboženské piesne. Polícia zasiahla nepochopiteľne tvrdo voči modliacim sa ľuďom. Ľudia tých 30 minút vydržali a napriek tomu, že boli úplne mokrí, že ich sácali a bili, cítili sa morálnymi víťazmi.
Gréckokatolícka Cirkev po Páde Komunizmu
V rámci katolíckej cirkvi veľkú dynamiku prejavuje gréckokatolícka cirkev, ktorá bola v roku 1950 zrušená. Okrem toho, za pomoci štátu a jeho finančnej podpory sa podarilo vyriešiť dlhotrvajúci spor na východnom Slovensku medzi gréckokatolíckou cirkvou a pravoslávnou cirkvou.
V sobotu 28. januára si duchovenstvo a veriaci Gréckokatolíckej cirkvi pripomenuli v katedrále sv. Jána Krstiteľa v Prešove 15. výročie od reorganizácie tejto cirkvi a jej povýšenia na metropolitný stupeň. Povýšenie Gréckokatolíckej cirkvi na metropolitný stupeň pred pätnástimi rokmi, označil za veľkú métu, ale aj nový začiatok pre miestnu cirkev. Pripomenul dlhú cestu utrpenia Gréckokatolíckej cirkvi a gréckokatolíckeho spoločenstva na Slovensku, ktoré vždy zachovalo vernosť, a to obzvlášť počas dlhého obdobia náboženskej neslobody, kedy mnohí veriaci znášali veľké utrpenie a tvrdé prenasledovanie až po mučeníctvo.
Po páde komunizmu boli cirkvi vrátené majetky, ktoré im boli odobraté po roku 1948. V roku 1992 vznikla Trnavská univerzita, ktorá má v štatúte kresťanské zameranie. V roku 2000 vznikla Katolícka univerzita v Ružomberku. Okrem toho Slovenská republika uzavrela s Vatikánom a ostatnými cirkvami zatiaľ tri zmluvy: tzv. Základnú zmluvu, potom Zmluvu o pastoračnej činnosti v ozbrojených silách a Školskú zmluvu o vzdelávaní a výučbe na školách.
Mnohé národy sa po páde komunizmu podujali spracovať vlastné martyrológium - život a svedectvo svojich mučeníkov a svedkov viery ako odkaz pre budúce generácie.
Sviečková manifestácia v Bratislave. Zdroj: postoj.sk
tags: #greckokatolicka #cirkev #v #obdobi #komunizmu