Gréckokatolícka cirkev v Čemernom má svoje korene zapustené hlboko do histórie. Farnosť gréckokatolíckej cirkvi sa nachádza vo Vranove Nad Topľou.
Mesto Vranov nad Topľou leží na rieke Topľa v teplej klimatickej oblasti Vranovskej pahorkatiny, na južnom okraji Nízkych Beskýd v nadmorskej výške 132 m n. m. Južným okrajom mesta prechádza cesta I/18, ktorú križuje severne smerujúca I/15 na Stropkov a na juh k Trebišovu vedúca I/79. V meste Vranov nad Topľou funguje sústava všetkých škôl od materských až po existujúce detašované pracovisko Fakulty manažmentu Prešovskej univerzity v Prešove.
V meste sa nachádza niekoľko významných sakrálnych stavieb, medzi ktoré patrí aj gréckokatolícky kostol, ktorý má bohatú históriu a zohráva dôležitú úlohu v živote mesta.
GRÉCKOKATOLÍCKY MAGAZÍN (167)
Najstaršie zmienky o farnosti
Prvou zmienkou, ktorá sa nám zachovala je dokument o vizitácii gréckokatolíckeho biskupa Michala M. Tento dokument uvádza, že fara bola vedená pod titulom Vranov - Čemerné. Rok pred vizitáciou zomrel farár. Administrovali ju z Porúbky. Poľnosti tvorili jednu štvrtinu usadlosti cca 5 ha.
No po smrti farára ju panstvo požadovalo naspäť. V oblci bolo päťdesiatjeden veriacich pri spovedi a vo Vranove štyridsaťdva. Filiálka tu nebola. Gazdov bolo 9. Dávali ročnú dávku 2/4 korca žita. Babicu mali sprisahanú. Na fare bola matrika a v chráme mali aj krstiteľnicu.
Mali tu dva felóny: jeden z plátna a druhý z látky. Okrem toho dva sticháre a jeden náplecník. Ostatné veci v chráme boli v poriadku. Chrám bol v dobrom stave okrem strechy, ktorá zatekala. Štóla bola riadne vyberaná. Kantorom sa stal syn nebohého. Nemal plat, ale bol oslobodený od poddanstva. Ikony v chráme boli pekné a požehnané. Cintorín bol pri chráme a bol v poriadku. Oltárne náčinie bolo strieborné. Liturgikon a Trebník boli staršie, ale opravené. Evanjelium mali rukopisné. Dvere chrámu mali železný zámok. Na veži boli dva zvony. Posvätil ich biskup. Nakoľko farár zomrel a nový ešte nebol ustanovený, tak aj odpust bol preložený až na budúci rok.
Ďalšiu vážnu a priamu zmienku o gréckokatolíkoch v tejto obci nachádzame tiež v roku 1749. Dokument o vizitácii uvádza, že v Čemernom v danom roku (1749) žilo 96 gréckokatolíckych veriacich, ktorí už mali svoju cerkev a aj svojho kňaza Andreja Radošického. Z uvedeného je možné vyvodiť záver, že gréckokatolíci v Čemernom boli už pred spomínaným rokom 1749. Z tohto obdobia sa nám však viac správ nezachovalo.

Poloha Vranova nad Topľou na mape Slovenska
Vývoj chrámov
Druhý chrám bol postavený v roku 1797. Stál na mieste, kde sa momentálne nachádza starý cintorín. Tento chrám bol drevený. Nepodarilo sa však zistiť, komu bol zasvätený: Je však možné, že bol zasvätený Usnutie Presvätej Bohorodičky, pretože jediná vec, ktorá sa nám z neho zachovala je obraz Uspenia Presvätej Bohorodičky z roku 1842. Tento chrám bol zbúraný v roku 1903.
Tento cintorín je aj miestom posledného odpočinku o. Adolfa Vislockého, jeho hrob však bol vandalmi zničený. Z iniciatívy o. Michala Kučeru bol však v roku 2005 znova opravený. Bola vyhotovená nová náhrobná tabuľa s jeho menom a s údajom, kedy pôsobil vo farnosti a že za jeho pôsobenia bol vybudovaný terajší chrám.
Terajší chrám zasvätený Uspeniu Presvätej Bohorodičky pochádza z roku 1913.

Chrám Uspenia Presvätej Bohorodičky v Prešove
Kňazi pôsobiaci vo farnosti
Zoznam kňazov, ktorí pôsobili vo farnosti Vranov nad Topľou-Čemerné:
- 1723 - 1723 Gregor Konč
- 1726 - 1749 Štefan Babič
- 1749 - 1750 Ján Gromoský - excur. z Kamennej Poruby
- 1797 - 1810 Daniel Tutkovič - excur. z Čičavy
- 1810 - 1830 Michal Tutkovič
- 1830 - 1841 Ján Žatkovský (*1803)
- 1841 - 1842 Anton Mankovič
- 1842 - 1845 Andrej Samovolský
- 1845 - 1848 Andrej Kovalický (*1818)
- 1849 - 1869 Ján Grajcary
- 1869 - 1918 Adolf Vislocký
- 1918 - 1918 Jozef Vojtovič
- 1918 - 1920 Ján Dobranský (*1881)
- 1920 - 1950 Ján Dobranský (*1881)
- 1940 - 1943 Ján Nemčík
- 1943 - 1945 Augustín Leukanič (*1911)
- 1945 - 1945 Jozef Dubiak
- 1945 - 1950 Michal Ihnát (*1914)
- 1968 - 1970 Imrich Jesenský
- 1970 - 1989 Ján Sitkár
- 1989 - 1993 František Puci
- 1992 - 1993 Daniel Šarišský
- 1994 - 1994 Peter Cap
- 1994 - 1994 František Takáč
- 1994 - 1996 Pavol Nižník - excur. z Vranova nad Toľou
- 1996 - 1999 Pavol Nižník
- 1999 - 2004 Michal Kučera
- 2004 - 2007 Peter Vaško
- 2004 - 2011 Michal Kučera
- 2007 - 2008 Ján Čekan ml
- 2008 - 2009 Vojtech Lakomý
- 2009 - 2011 Mikuláš Chanáth ml.
- 2011 - ? Peter Gavaľa
- 2012 - 2014 Lukáš Šoltýs
- 2014 - 2016 Tomáš Leško
- 2018 - 2019 Matej Buk
- 2019 - 2024 Matúš Sejka
- 2024 - ?
Aktivity po roku 1989
Po tzv. "nežnej revolúcii" nastalo úplné "oslobodenie" Cirkvi spod útlaku štátu. V roku 1989 prichádza do Čemerného nový správca farnosti o. František Puci. Mladý kňaz, plný energie a sily začína svoju činnosť. Nová fara (v poradí už tretia) bola dokončená v roku 1992.
V roku 1990 bol z iniciatívy o. F. Puciho založený spevácky zbor Petra Pavla Gojdiča, ktorý sa rýchlo dostal do povedomia všetkých veriacich a širokého okolia. V tomto zbore nepôsobia profesionálni speváci, ale laickí veriaci. Preto je ešte viac hrdosti na strane veriacich, že môžu a vedia aj takýmto spôsobom reprezentovať svoju farnosť.
Po odchode o. Františka Puciho v roku 1993 prišiel do farnosti ďalší kňaz o. Peter Rusnák. Ďalší správcovia farnosti o. František Takáč a o.
Po príchode o. Pavla Nižníka sa opäť začalo veľké dielo. Zreštauroval sa celý ikonostas - bol natretý, pozlatený a opravené ikony. Tiež sa zrekonštruoval aj celý oltár, baldachýn, žertvenník, bočné oltáre i tetrapód. V chráme sa položila nová dlažba, nainštalovalo sa podlahové kúrenie, celý chrám bol vymaľovaný. Do chrámu boli zakúpené aj nové lavice. Taktiež sa opravila celá fasáda chrámu. Takmer všetky práce vykonali veriaci sami. Každodenne ich mnoho prichádzalo pomáhať pri prácach. Tí, ktorí nemohli pomôcť fyzicky, pomáhali duchovne. Všetci však hojne pomáhali finančnými darmi. Je potrebné poďakovať za pomoc aj rímskokatolíckym bratom, ktorí tiež ochotne pomáhali pri opravách chrámu.
Po ukončení všetkých opráv boli chrám i farská budova slávnostne posvätené 14. septembra 1997 J. E. Mons. Jánom Hirkom, prešovským sídelným biskupom. Na tejto slávnosti sa zúčastnilo veľké množstvo veriacich.
V roku 1999 do farnosti prišiel nový okresný dekan o. Michal Kučera, ktorý tu pôsobí dodnes. Svoju aktivitu vyvíja vo farnosti neúnavne a naplno. Za jeho pôsobenia sa dokončili niektoré detaily, ktoré bolo ešte potrebné urobiť. O život farnosti sa stará skutočne svedomito, stále sa snaží o jej rozvoj. Okrem duchovných potrieb veriacich sa stará aj o mládež, vyučuje náboženstvo na základnej škole, organizuje rôzne športové podujatia a čo je podstatné - komunikuje s farnosťou či už prostredníctvom farskej rady alebo priamo pri rozhovoroch s veriacimi. V novembri 2003 bol menovaný do Zboru konzultorov a do Kňazskej rady Prešovskej eparchie. To nepochybne svedčí o jeho životných skúsenostiach získaných štyridsaťročnou kňazskou službou. Od 1. augusta 2005 do júla 2011 pôsobil vo farnosti ako farár. V súčasnosti pôsobí ako výpomocný duchovný v gréckokatolíckej farnosti sv.
Od 15. júla 2011 pôsobí v našej farnosti o. Peter Gavaľa. A výpomocnými duchovnými otcami sú o. Michal Hulaj a o.
Školstvo
V histórii Gréckokatolíckej cirkvi v Čemernom nachádzame aj školstvo. Už v roku 1740 v obci vznikla gréckokatolícka škola. Druhá gréckokatolícka škola v našej farnosti bola vybudovaná v roku 1911. Pozemok na školu daroval gróf Hadík Barkóci. Zemepán daroval škole aj tehly, drevo a škrídlu. Prvým riaditeľom na tejto škole bol Emil Manajlov, ktorý bol aj kantorom v gréckokatolíckom chráme. Ako učiteľ pôsobil až do roku 1958. Budova tejto školy sa nachádza po pravej strane terajšej gréckokatolíckej fary.

Sv. prvomučeník Štefan (27.12. 2021) / Gréckokatolícka cirkev, farnosť Humenné
Prehľad Kňazov pôsobiacich vo farnosti
Nasledujúca tabuľka uvádza prehľad kňazov, ktorí pôsobili v Gréckokatolíckej farnosti Vranov nad Topľou - Čemerné:
| Obdobie | Meno kňaza |
|---|---|
| 1723 - 1723 | Gregor Konč |
| 1726 - 1749 | Štefan Babič |
| 1749 - 1750 | Ján Gromoský - excur. z Kamennej Poruby |
| 1797 - 1810 | Daniel Tutkovič - excur. z Čičavy |
| 1810 - 1830 | Michal Tutkovič |
| 1830 - 1841 | Ján Žatkovský (*1803) |
| 1841 - 1842 | Anton Mankovič |
| 1842 - 1845 | Andrej Samovolský |
| 1845 - 1848 | Andrej Kovalický (*1818) |
| 1849 - 1869 | Ján Grajcary |
| 1869 - 1918 | Adolf Vislocký |
| 1918 - 1918 | Jozef Vojtovič |
| 1918 - 1920 | Ján Dobranský (*1881) |
| 1920 - 1950 | Ján Dobranský (*1881) |
| 1968 - 1970 | Imrich Jesenský |
| 1970 - 1989 | Ján Sitkár |
| 1989 - 1993 | František Puci |
| 1994 - 1994 | Peter Cap |
| 1994 - 1996 | Pavol Nižník - excur. z Vranova nad Toľou |
| 1996 - 1999 | Pavol Nižník |
| 1999 - 2004 | Michal Kučera |
| 2004 - 2011 | Michal Kučera |
| 2011 - ? | Neznámy |
Nasledujúci zoznam uvádza prehľad kaplánov, ktorí pôsobili vo farnosti:
- 1940 - 1943 Ján Nemčík
- 1943 - 1945 Augustín Leukanič (*1911)
- 1945 - 1945 Jozef Dubiak
- 1945 - 1950 Michal Ihnát (*1914)
- 1992 - 1993 Daniel Šarišský
- 1994 - 1994 František Takáč
- 2004 - 2007 Peter Vaško
- 2007 - 2008 Ján Čekan ml.
- 2008 - 2009 Vojtech Lakomý
- 2009 - 2011 Mikuláš Chanáth ml.
- 2012 - 2014 Lukáš Šoltýs
- 2014 - 2016 Tomáš Leško
- 2018 - 2019 Matej Buk
- 2019 - 2024 Matúš Sejka
- 2024 - ?
O obci Čemerné
Prvá písomná zmienka o obci pochádza z roku 1254. Dedina Čemerné sa v písomnostiach od 13. storočia vyskytuje pravidelne pod názvom „Chemernye“, čo bol tvar staršieho slovenského názvu „Čemerná“ (Ves). Jej názov korení v slove „Čemer“ - choroba a „Čemerica“ - byliny, ktorá lieči túto chorobu. Názov „Márk-Csemernye“ sa datuje od roku 1473. Čemerná (Ves) nepochybne existovala už pred 13. storočím, prípadne pred 11. storočím.
Obec patrila viacerým zemepánom a často menila majiteľov. Pred rokom 1332 bola farnosťou s Kostolom sv. Alžbety. Miestne sídlisko malo v roku 1 600 obývaných 13 poddanských domov, kúriu zemanov, kostol, faru aj školu. Na prelome 16. a 17. storočia bolo Čemerné stredne veľkou dedinou s poddanským, zemianskym aj farským obyvateľstvom. V priebehu 17. storočia sedliacke domácnosti schudobneli a ubúdalo ich. V dôsledku toho, bolo Čemerné na prelome 17. a 18. storočia len malou dedinkou.

Kaplnka Panny Márie Ružencovej v Čemernom
tags: #greckokatolicka #cirkev #vranov #cemerne