História Gréckokatolíckej Farnosti Falkušovce

Obec Falkušovce vznikla okolo 13. storočia ako sídlo na majetku zemana Falkuša. Od 13. do 17. storočia sa vyskytuje striedavo pod názvami Folkus, Falkos. V 14. až 17. storočí patrili Falkušovce zemanom z Budkoviec.

Gréckokatolícka cirkev má bohatú históriu na východnom Slovensku. Počiatky Gréckokatolíckej cirkvi siahajú do roku 1646, kedy 63 pravoslávnych kňazov v Užhorode uznalo autoritu rímskeho pápeža Inocenta X. na sviatok sv. Juraja. Biskup Juraj Jakušič im výmenou za to povolil vysluhovanie bohoslužieb podľa východného obradu. Týmto spôsobom pred 378 rokmi vznikla v Užhorode Gréckokatolícka cirkev.

Prvými kňazmi Gréckokatolíckej cirkvi boli kňazi Šarišskej, Zemplínskej a Užskej stolice, ktorí sa zúčastnili vyhlásenia Užhorodskej únie a prisahali vernosť rímskemu pápežovi. Na čele ich cirkvi stál biskup, ktorý bol sufragánom jágerského biskupa. Oficiálne k zrovnoprávneniu gréckokatolíckeho a rímskokatolíckeho kléru došlo až za vlády Leopolda I.

V skutočnosti však jágerskí latinskí biskupi opakovane zasahovali do vnútorných záležitostí gréckokatolíkov, a postupne sa snažili o latinizáciu ich obradov a zvykov. Prijatie Zamoščskej synody v roku 1726 bolo vrcholom týchto snáh. Táto synoda sa konala v poľskom meste Zamość a jej cieľom bolo postupne odstraňovať rozdiely medzi latinským a gréckym obradom. To viedlo k odstraňovaniu ikonostasov, zavádzaniu bočných oltárov, spovedníc a lavíc do gréckokatolíckych chrámov, ako aj vsúvaniu prvkov latinského obradu do gréckokatolíckej bohoslužby.

Všetci kňazi z celej eparchie museli postupne odsúhlasiť závery synody. Dekanátne stretnutia, na ktoré boli kňazi pozvaní, poskytujú dobrý obraz o stave a rozmiestnení gréckokatolíckych farností na východe Slovenska v prvej polovici 18. storočia.

Ďalšie podrobnejšie záznamy o gréckokatolíkoch žijúcich na východnom Slovensku pochádzajú z vizitácie jágerského biskupa Františka Barkóczyho, ktorý v roku 1749 navštívil Zemplínsku, Užskú a Šarišskú stolicu. Gréckokatolícka cirkev si upevnila svoje postavenie po zriadení Mukačevského biskupstva v roku 1771.

Územný rozsah Mukačevskej eparchie bol taký rozsiahly, že jej eparcha bol nútený rozdeliť územie na tri vikariáty: marmarošský, satmársky a košický. Magistrát mesta Košice však nebol ochotný prijať gréckokatolíckeho vikára, a tak sa sídlom vikariátu stal Prešov.

Počas prvej a druhej svetovej vojny Gréckokatolícka cirkev nerušene sídlila v Prešove. V roku 1950 bola počas tzv. Prešovského soboru pod taktovkou komunistickej strany zlikvidovaná a jej duchovní i veriaci mali byť nútene podrobení Pravoslávnej cirkvi. K obnove cirkvi došlo až po roku 1968 v súvislosti s udalosťami tzv. Pražskej jari.

Gréckokatolícke duchovenstvo viedlo na farských úradoch všetku nevyhnutnú cirkevnú administratívu vrátane matričných kníh. Najstaršie známe gréckokatolícke matriky sú doložené z farských úradov v Miklušovciach a Sukova, obe začínali v roku 1718. Najstaršou zachovanou gréckokatolíckou matrikou je kniha pokrstených Gréckokatolíckeho farského úradu v Osadnom v okrese Humenné. Mnohí kňazi viedli výlučne matriku pokrstených ako špecifikum gréckokatolíckych matrík.

Najstaršie zväzky gréckokatolíckych matrík bývali spravidla písané v cirkevnoslovanskom jazyku v cyrilike. Neskôr, na prelome 18. a 19. storočia, došlo k presunu k latinčine, ktorú v 40. rokoch 19. storočia vystriedala maďarčina. V porevolučných 50. rokoch, v dôsledku Bachovho absolutizmu, mnoho kňazov zaznamenávalo matriku azbukou v ruštine. Rakúsko-uhorské vyrovnanie v roku 1867 spôsobilo opätovný návrat maďarčiny do jednotlivých zápisov. Maďarčinu do konca 19. storočia vystriedala na niektorých miestach ešte raz latinčina, následne sa kňazi povinne vrátili k používaniu maďarského jazyka.

Z celkového počtu 200 gréckokatolíckych farských úradov v územnej pôsobnosti Štátneho archívu v Prešove sa kompletná matričná kniha zachovala iba v prípade 77 farností, čo predstavuje 38,5 % farských matrík. Mnohé matričné knihy boli zničené počas bojov v 1. a 2. svetovej vojne, keďže množstvo gréckokatolíckych fár sídlilo v priestore Duklianskeho priesmyku. Časť chýbajúcich matričných kníh mohla prežiť zrušenie Gréckokatolíckej cirkvi v roku 1950 a mohli byť ukryté veriacimi.

Ľutina | Najväčšie pútnické miestom Gréckokatolíckej cirkvi na Slovensku

Gréckokatolícky chrám vo Falkušovciach

Zo správy z roku 1700 je známe, že prvý chrám v tejto obci bol drevený. Súčasný chrám bol postavený z fundácie Andreja Kazinczyha a Baltazára Aiozdorfera v roku 1779 a je zasvätený sviatku nanebovstúpenia Pána. Je zapísaný ako Národná kultúrna pamiatka pod číslom 10254/0.

V tom istom roku bola založená aj fara, taktiež drevená. V obci bola v roku 1836 založená cirkevná škola. Tá sa prestavala na kamennú a dokončená bola v roku 1908 dp. Mikulášom Čudákym. V roku 1856 bola postavená kamenná fara, ktorá bola neskôr zbúraná. Nová farská budova bola dokončená v roku 1999.

V roku 2002 bol posvätený nový chrám vo filiálnej obci Ložín, zasvätený bl. hieromučeníkovi Pavlovi Petrovi Gojdičovi.

Filiálka Ložín Gréckokatolícky chrám v Ložíne má medzi našimi novopostavenými chrámami dve prvenstvá. Je to prvý chrám, ktorý bol po blahorečení biskupa Gojdiča v Ríme zasvätený jeho úcte a je v ňom aj prvá ikona hieromučeníka Pavla napísaná nemennou technikou starovekých byzantských majstrov, ktorej autorom je majster Vincent.

Myšlienka postaviť gréckokatolícky chrám v Ložíne sa zrodila ešte pred druhou svetovou vojnou. Už vtedy ľudia túžili mať v obci svoj chrám. Zakúpili pozemok na jeho výstavbu a začali zhromažďovať potrebný materiál. Biskup Gojdič túto výstavbu podporoval.

No prišla vojna a po nej tragický rok 1950 a násilná likvidácia Gréckokatolíckej cirkvi. Ateistický komunistický režim Gréckokatolícku cirkev zakázal. Vladyka Pavol sa pre svoju vernosť Svätému Otcovi dostal do väzenia v Leopoldove, kde aj zomrel mučeníckou smrťou. Ložínčanom neostalo nič, dokonca ani holý pozemok, lebo aj ten bol skonfiškovaný.

V roku 1989 sa opäť začala z popola minulosti rodiť myšlienka postavenia chrámu. Na jar v Jubilejnom roku 2000 sa začalo z výstavbou. 4. novembra 2001 bol v Ríme blahorečený biskup a hieromučeník Pavol Peter Gojdič a Ložínčania tento chrám zasvätili jeho úcte. Slávnostná posviacka bola 24. novembra 2002 - rok po udalosti blahorečenia v Ríme a dva roky od začatia výstavby.

Chrám má pôdorys rovnoramenného byzanského kríža. Zemepisne je orientovaný striktne východným smerom. Je síce postavený z novodobých materiálov, no jeho vonkajší vzhľad pripomína drevené chrámy stavané v minulosti v našom regióne pod Karpatami. Veža má stupňovitú strechu a sú v nej umiestnené dva zvony. Vnútri je inštalovaný jedinečný ikonostas a ďalšie ikony, ktorých darcom a autorom je syn nášho gréckokatolíckeho kňaza, kancelár spolku ikonopiscov Slovenska a majster ikonopiseckej školy JUDr. Vincent Luca. Ikonostas bol dokončený a posvätený 3. apríla 2005 našimi biskupmi Milanom a Jánom.

Posledná veľká rekonštrukcia chrámu (výmena strešnej krytiny, vymaľovanie interiéru, inštalovanie lampád na ikonostas, analoja, ripíd, procesijných zástav a napísanie ikony Matky Božej - Oranty vo svätyni otcom Róbertom Demkom) prebehla v priebehu rokov 2017 - 2018.

Základné informácie o Gréckokatolíckej cirkvi na Slovensku:

  • Gréckokatolícka cirkev je súčasťou Katolíckej cirkvi.
  • S rímskokatolíckou cirkvou a ďalšími východnými katolíckymi cirkvami sú spojené skrze spoločenstvo s najvyšším kňazom - rímskym pápežom vo Vatikáne.
  • Gréckokatolícke cirkvi sú špecifické svojím východným byzantským obradom, to znamená vonkajším usporiadaním bohoslužieb, spiritualitou, teológiou, vlastným cirkevným právom a historickým a kultúrnym dedičstvom.

Na Slovensku existuje gréckokatolícka cirkev nazývaná Gréckokatolícka cirkev na Slovensku.

V súčasnosti má Gréckokatolícka cirkev na Slovensku tri eparchie:

  • Prešovská gréckokatolícka archieparchia
  • Košická gréckokatolícka eparchia
  • Bratislavská gréckokatolícka eparchia

Pri sčítaní ľudu v máji 2011 sa ku gréckokatolíckej cirkvi prihlásilo 206 871 veriacich, čo predstavuje 3,83% obyvateľov Slovenskej republiky.

Prehľad matrík Gréckokatolíckych Farností
Sídlo farnosti Okres Farnosť viedla matriky od roku V Štátnom archíve v Prešove sú zachované matriky od roku Zoznam matrík chýbajúcich v Štátnom archíve v Prešove Poznámka Možná existencia chýbajúcej matriky?
Andrejová BJ 1752 1831 N, S, Z 1752-1830 ešte v r. 1931 existovali ÁNO
Bajerovce SB 1770 1825 N, S, Z 1770-1824 ÁNO
Banské VT 1817 1817 S, Z 1817-1831 ÁNO
Becherov BJ 1819 1819 žiadne z fil. Regetovka a Ondavka NIE
Becherov BJ 1785 1841 N 1785-1840, S 1810-1863, Z 1810-1818 NIE
Beloveža BJ 1753 1753 žiadne NIE
Bežovce SO 1789 1789 žiadne NIE

Legenda: N - matrika narodených, S - matrika sobášených, Z - matrika zomrelých, BJ - okres Bardejov, SB - okres Sabinov, VT - okres Vranov nad Topľou, SO - okres Sobrance, PO - okres Prešov, SK - okres Svidník, SP - okres Stará Ľubovňa, ML - okres Medzilaborce, HE - okres Humenné, SV - okres Snina, MI - okres Michalovce, SL - okres Stará Ľubovňa, HU - okres Humenné.

Poznámka: Tabuľka je len čiastočná, kompletný zoznam nájdete v pôvodnom zdroji.

Rozšírenie náboženstiev na Slovensku v roku 2021

tags: #greckokatolicka #farnost #falkusovce