Kresťanstvo v Československu počas socializmu: Príbehy prenasledovania a viery

Po komunistickom prevrate zostali cirkvi (najmä katolícka) jediným potenciálnym oponentom režimu. Komunistický štát katolícku cirkev systematicky prenasledoval a likvidoval jej štruktúry. Osobitným spôsobom zasiahol proti mužským a ženským reholiam i gréckokatolíckej cirkvi, ktorú sa pokúsil úplne zlikvidovať násilným vtelením do pravoslávnej cirkvi.

V tomto článku sa pozrieme na príbehy ľudí, ktorí prežívali svoju vieru v časoch neslobody a museli čeliť perzekúciám zo strany komunistického režimu. Ich svedectvá ukazujú, ako totalita zasahovala do osobných, rodinných, pracovných i spoločenských životov.

Demonštrácia za náboženskú slobodu v Brne, 1988

Svedectvá a osudy

Rozália Danková, sr. Stella

Rozália Danková, sr. Stella ako rehoľná sestra vincentka vo svojom živote musela čeliť komunistickému prenasledovaniu, súdu aj väzeniu. Bola aj učiteľkou i zdravotnou sestrou. Počas SNP pracovala v nemocnici.

Fridrich Fritz

Fridrich Fritz bol študentom teológie. Doručil falošné preukazy zaisteným kňazom v Podolínci. Po rozpustení seminára sa rozhodol pokračovať v štúdiu teológie v zahraničí, no cestou vo vlaku bol zaistený orgánmi pohraničnej stráže.

Akvinas Juraj Gabura

Akvinas Juraj Gabura je príkladom ako prežívať aj ťažké okolnosti života. Matka mu zomrela keď mal 5 rokov. Rodina sa v roku 1929 presťahovala z Oravy do Bratislavy. Zmaturoval roku 1933 na Gymnáziu na Grösslingovej, jeho spolužiakom bol aj Gustáv Husák. V roku 1933 vstúpil v Olomouci k dominikánom, za kňaza bol vysvätený roku 1939. Po Barbarskej noci sa 2 roky skrýval na rodnej Orave. V roku 1952 ho odsúdili za velezradu, za spovedanie členov Bielej légie na doživotie, v máji 1960 dostal amnestiu. Prešiel ťažkými väzeniami v Ilave, Leopoldove a Valdiciach.

Ján Janok

Ján Janok, lekár a redemptorista reflektuje v svojich spomienkach udalosti totality nacizmu aj komunizmu a dokumentuje osobnými spomienkami ich prežívanie: prerušovanie štúdií počas II. svetovej vojny, po Februári 1948 likvidovanie škôl, osobné prezívanie barbarskej noci, pobyt v PTP, štúdium medicíny v Prahe, vyhodenie zo školy kvôli udaniam že otec nevstúpil do družstva. Po dokončení medicíny pracoval ako lekár v Bardejove, kde sa ho snažila ŠtB naverboval na spoluprácu agenta. Po roku 1968 študoval teológiu v Čechách. Po normalizácii pôsobil 9 rokov ako duchovný v Liberci a okolí.

Ján Jágerský

Ján Jágerský, evanjelický teológ, ktorý sa počas štúdií ako kaplán aktívne zapojil do Slovenského národného povstania nielen ako spravodajca ale aj pomáhal mnohým prejsť cez Váh do bezpečia a tiež pašoval partizánom lieky a obväzy. V roku 1945 bol ordinovaný za evanjelického kňaza a pôsobil na viacerých miestach, najdlhšie 37 rokov v obci Závažná Poruba, kde budoval nový evanjelický zbor, opravoval kostol a začal stavať novú faru. Ako aktívny duchovný bol viackrát vypočúvaný a poslaný na 4 roky do PTP, kde bol 18 mesiacov. Ako 66-ročný išiel do Lopúchova, pôsobil aktívne ešte 14 rokov. Zomrel ako 94-ročný v Prešove.

Dominik Kaľata

Dominik Kaľata ako jezuita si pri tajnej biskupskej vysviacke dal myšlienku „mocou Ducha Svätého“. Zúročil tak svoje vzdelanie a nadšenie prinášať evanjelium do všetkých situácii života. Svojim príkladom povzbudzoval aj tých, čo boli s ním v PTP, ako aj vo väzení.

Jozef Labuda

Jozef Labuda vyrastal vo veriacej rodine a od detstva inklinoval k duchovnému životu. Rozhodol sa pre štúdium teológie a v roku 1972 bol vysvätený za kňaza. V lete roku 1980 sa ako miestny kňaz v Nemčiňanoch rozhodol prijať pozvanie Emílie Kesegovej a pridal sa ku skupine rekreantov, veriacich, ktorí pravidelne navštevovali za týmto účelom chatu v Kyjaticiach. Netušili, že chata bola dlhodobo Štátnou bezpečnosťou sledovaná a dňa 21.8.1980 boli zadržaní.

Anna Lapšanská, sr. Jana

Anna Lapšanská, (Jana - rehoľné meno), je členkou rehoľného spoločenstva Sestier Nepoškvrneného počatia Panny Márie.

Félix Litva

Félix Litva, jezuita, patrí medzi najvýznamnejšie osobnosti slovenskej emigrácie v zahraničí. Po barbarskej noci v apríli 1950 sa mu podarilo ujsť z internácie a roku 1951 emigroval do Talianska. Pôsobil ako univerzitný profesor, literárny a cirkevný historik, prekladateľ, jezuitský kňaz, vydavateľ, redaktor.

Ľudmila Magulová, sr.

Svedectvo Ľudmily Magulovej vypovedá o živote veriaceho človeka v čase neslobodného komunistického režimu. Ako mladá študentka medicíny pocítila túžbu zasvätiť svoj život Bohu, pomocou kňaza sa nakontaktovala sa na Spoločenstvo sociálnych sestier a roky pôsobila popri zamestnaní lekárky ako rehoľníčka v ilegalite. Už v mladosti navštevovala teologické krúžky, aktívne sa zapájala do slovenského katolíckeho skautingu a spoločne s profesorkou Máriou Pecíkovou organizovala letné dievčenské tábory. V roku 1959 sa však dostala pred súd. Za náboženskú činnosť v III. ráde sv. Františka a za šírenie náboženskej literatúry si vo väzení odpykala ročný trest.

Milan Mesároš

Milan Mesároš svedectvom života ukazuje ako totalita komunizmu zasahovala do osobného, rodinného, pracovného i spoločenského života jednotlivých ľudí. Ako 19-ročný vstúpil v júli 1949 do noviciátu jezuitskej rehole v Ružomberku a nasledujúci rok počas Barbarskej noci z 13. na 14. apríla 1950 všetky mužské rehole prepadli mocenské ozbrojené zložky a všetci rehoľníci boli sústreďovaní do internačných kláštorov. V októbri 1950 dostal povolávací rozkaz do PTP na Morave, kde bol 39 mesiacov. Po návrate do civilu nevidel možnosť pokračovať v jezuitskom živote, roku 1961 sa oženil. Vychovával 6 detí, ktoré mali problém dostať sa na stredné školy pre praktizovanie viery.

Oľga Mydlíková, sr.

MUDr. Oľga Mydlíková je svojim životom svedkom prenasledovania gréckokatolíckej cirkvi druhej polovice 20. storočia. Ako dcéra gréckokatolíckeho kňaza poznala mnohých, ako lekárka v Lučivnej liečila deti na tuberkulózu ale pomáhala aj ukrývať sa prenasledovanému kňazovi Ljavincovi, za čo bola vyšetrovaná aj väznená. Neskôr vstúpila k baziliánkam, založila prvú cirkevnú zdravotnícku školu vo Svidníku a bola aj provinciálnou predstavenou.

Rozália Nagyová, sr.

Rozália Nagyová prišla ako devätnásťročná v roku 1947 do Kongregácie školských sestier de Notre Dame s túžbou vstúpiť do kláštora v Bratislave. Svoje prvé sľuby skladala v júli 1950 a krátko na to bola spolu s ostatnými rehoľníčkami v auguste 1950 v rámci akcie R vyvezená najprv do sústreďovacieho tábora v Nových Zámkoch, neskôr do severných Čiech na prácu v bavlnárskej továrni, kde strávila desať rokov. Ďalších dvadsaťštyri rokov sa starala o duševne postihnuté deti v ústave v Čížkoviciach. S plným nasadením, v duchu rehoľných sľubov chudoby, čistoty, poslušnosti a vyučovania mládeže, pracovala vždy tam, kde bola umiestnená. Ako mladé dievča poznala hlad a chudobu počas druhej svetovej vojny, prechod frontu, likvidáciu reholí s nastupujúcou komunistickou mocou, no ako hovorí - s nikým by nemenila. Do svojho kláštora sa Kanonisky sv. Augustína rehole Notre Dame mohli vrátiť až v roku 1993.

Emília Pastvová

Svedectvo Emílie Pastvovej, rodenej Kesegovej vypovedá o celom slede perzekúcií komunistického režimu na jej osobe - počnúc päťdesiatymi rokmi, keď jej otca vyhlásili za kulaka, čo malo veľký dopad na rodinu, detstvo, štúdiá, hľadanie zamestnania. Pokračujúci život v ústraní sa niesol v znamení nevinných aktivít v Podzemnej cirkvi, ktoré vyústili do zatknutia a väzenia v roku 1980. Po odsedení zvyšku trestu v roku 1983 z politických dôvodov opäť ťažko hľadala uplatnenie.

Štefan Popovič

Štefan Popovič je príkladom poslania Spoločnosti Božieho slova, rehole verbistov celý svoj život zasvätiť ohlasovaniu evanjelia a šíreniu Božej lásky medzi ľuďmi všetkých národov. V detstve sníval byť misionárom v Číne, vycestoval do Maďarska, Nemecka a v Amerike bol dva roky. Ale svojím svedectvom života a dobrotou srdca bol šíriteľom Božej lásky aj medzi väzňami, ako aj v civilných zamestnaniach. Službu ľuďom mohol naplno vykonávať, keď sa dostal ako tajne vysvätený kňaz roku 1970 do pastorácie v rožňavskej diecéze, kde bol obľúbený medzi ľuďmi. V roku 1992 bol uvoľnený z pastoračnej služby a pôsobil v domoch rehole verbistov. Do večnosti odišiel ako 89-ročný 15.

Cecília Schelingová, sr. Zdenka

Rehoľná sestra Zdenka pracovala v bratislavskej Štátnej nemocnici a podieľala sa na príprave úteku väznených katolíckych kňazov. Vo februári 1952 bola zatknutá a vyšetrovatelia sa ju trýznením snažili prinútiť, aby prezradila informácie, ktoré sa vôbec nevzťahovali na skutok, pre ktorý bola zatknutá. Nakoniec bola odsúdená 17. júna 1952 na 12 rokov väzenia a 10 rokov straty občianskych práv za údajnú velezradu.

Mária Slodičáková, sr.

Zmyslom jej života bolo rozdávať lásku a vieru. Práve hlboká viera jej pomohla prekonať zdravotné ťažkosti i všetky životné skúšky.

Rozália Školníková, sr. Bohumíra

Pomáhať ľuďom v núdzi. To bolo životné poslanie a túžba rehoľnej sestry Bohumíry, vlastným menom Rozálie Školníkovej.

Ferdinand Takáč

Páter Ferdinand Takáč bol katolícky kňaz chorvátskeho pôvodu, dlhoročný politický väzeň, spisovateľ a prekladateľ. Od mladosti bolo jeho životným krédom odovzdať iným kus seba, čo dovŕšil napísaním viacerých vzácnych diel. Jeho túžba po pravde, slobode a demokracii ho však stála veľa síl a trápenia.

Anna Tencerová, sr. Elena

Sestra Elena Anna Tencerová bola vychovávaná v zbožnej rodine roľníkov. Pri narodení desiateho dieťaťa v rodine prišla o matku. Sama už v útlom detstve pociťovala túžbu po rehoľnom živote a do kláštora Vincentiek vstúpila ako trinásťročná. V päťdesiatych rokoch bola vylúčená zo školstva ako neschopná vychovávať socialistickú mládež, počas Akcie R zažila deportácie rehoľných sestier. Dlhé roky bola pod kontrolu Štátnej bezpečnosti a nevyhla sa odsúdeniu za "podvracanie republiky" s trestom na dva a štvrť roka, ktoré mala stráviť v nápravnovýchovnom tábore v Pardubiciach.

Bartolomej Urbanec

Mons. ThDr. Bartolomej Urbanec zasvätil celý život cirkvi a šíreniu Božieho slova medzi ľuďmi. Počas cesty za svojím snom stať sa kňazom sa však stretol s nejednou prekážkou, ktorú mu do cesty položil nastupujúci režim. Ako kaplán pôsobil vo viacerých slovenských mestách. Venovať sa pastoračnej činnosti a kňazskému povolaniu bolo podľa jeho slov v období neslobody ako pohybovať sa na mínovom poli. Už od útleho detstva sa túžil stať kňazom a napriek nepriazni vtedajšieho režimu sa mu v roku 1970 tento sen splnil.

Magdaléna Záhorská

Magdaléna Záhorská ukazuje, že aj v náročných a ťažkých skúškach života počas komunizmu našla oporu vo svojej viere a vo svojej mladosti pochopila význam a dôležitosť pomoci aj iným cez službu nachádzať hlbší zmysel pre Božie veci, ktoré ju naučila skrytá Cirkev cez spoločenstvo Koinótés. Oslovujúci životný príbeh, plný farieb a svetla. Nespravodlivé odsúdenie, samotka, väzenie, odlúčenie od rodiny, život v úzadí, skromnosti - to všetko vníma ako dar Boží.

Prenasledovanie cirkvi

Počas komunistického režimu bola cirkev vystavená rôznym formám perzekúcie:

• Zatváranie kláštorov a rehoľných domov
• Internácia a väznenie kňazov a rehoľníkov
• Obmedzovanie náboženskej slobody a činnosti
• Propaganda a ateistická výchova
• Kontrola cirkvi štátom prostredníctvom organizácie Pacem in terris

Napriek všetkým prekážkam a útrapám si veriaci v Československu zachovali svoju vieru a svedectvom svojho života ukazovali silu ducha a odhodlanie zostať verní svojim hodnotám.

Kostol v Malej Mani

tags: #krst #pocas #socializmu