Farnosť Lukov sa nachádza na hornom toku rieky Topľa na severnom úpätí Čergovského pohoria. V súčasnosti má dve filiálne obce Livov a Livovskú Hutu. Tento stav je od roku 2004, predtým bol Livov samostatná farnosť s filiálkami Kríže a Livovská Huta.
Dejiny farnosti Lukov siahajú pred rok 1500 ako to uvádza farský inventár z roku 1834. Podobný inventár z 23. februára 1860 sa vo farskom archíve zachoval doteraz.
Gréckokatolícky chrám Pokrova Presvätej Bohorodičky v Lukove.
Prvé zmienky a vývoj v 18. storočí
Prvá písomne doložená zmienka je z 20. novembra 1726, keď sa v Lukove konalo prijatie Zamoščskej synody pre Šarišský dekanát pod vedením Jána Jozefa Hodermarského vikára biskupa Juraja Genadija Bizanciho. V tom čase tu bol farárom Konštantín Tarasovič, šarišský archidiakon. Na zasadaní tridsiatich troch kňazov z blízkeho i vzdialenejšieho okolia bol prítomný i Vasiľ Tarasovič z Kružlova, ktorý pôsobil v lukovskej farnosti v rokoch 1730 - 1736.
V písomných prameňoch z 18. storočia sa farnosť viackrát spomína, a to hlavne v záznamoch latinských biskupov, ktorí ju vizitovali. V tomto období sa začala preukázateľne viesť matrika, čo sa viaže na rok 1729.
V správe z kánonickej vizitácie jágerského biskupa Františka Barkóczyho z roku 1746 sa spomína, že v Lukove je starobylý drevený chrám v dobrom stave a farárom je Vasiľ Tarasovič. Ako filiálka sa spomína Venécia, kde je drevený chrám v starobylom stave. Podobne starobylý drevený chrám je i v Livove, kde je farárom Lukáš Posseczký.
Zriadenie Prešovského biskupstva a chrám Pokrova Presvätej Bohorodičky
V čase príprav na zriadenie Prešovského biskupstva dňa 4. októbra 1814 vydala Najvyššia kráľovská rada pod číslom 23 034 žiadosť o vykonanie súpisu gréckokatolíckych chrámov. Vykonali ho rímskokatolícki farári v priebehu roku 1815. Podľa neho farnosť Lukov patrila do Sekčovského dekanátu.
Patronátne právo mal gróf Jozef Forgacs, ktorý bol fundátorom prvotného farského chrámu Pokrova presvätej Bohorodičky postaveného už z kameňa v roku 1800. Tento chrám si vystavili samotní gréckokatolícki veriaci s prispením ich zbierok a milodarov. Taktiež bolo zadovážené celé vybavenie chrámu vrátane zvonov.
OS 75 JURAJ JAKUŠIČ - vnuk Juraja Turza sa zaslúžil o vznik Gréckokatolíckej cirkvi
Podobnou usilovnosťou veriacich bol vybudovaný a vybavený chrám v Livove, ktorý bol podľa láskavého a milostivého intimátu s číslom 14 347 z dňa 25. júla 1797 povýšený na farský chrám, ku ktorému je priradená ako filiálka Kríže. Zatiaľ je však obsluhovaný z Lukova. V spomínanej správe sa uvádza i Venécia ako filiálka Lukova. Tu má však patronátne právo rodina Kapy a chrám dotuje desiatimi cubulami pšenice.
Požiare a obnova chrámu
Chrám v roku 1833 zhorel aj s celou dedinou. Zachránil sa z nej len obraz Posledná večera, Nikolaj a Spasiteľ. V roku 1834 tento chrám bol znovuobnovený, no 8. augusta 1873 znovu zhorel aj s horným koncom dediny. Od roku 1873 tento chrám znovu slúži veriacim.
V blízkosti obce sa nachádza kaplnka postavená v roku 1828; je zasvätená Svätej Trojici. V krásnom chotári sú tri kríže. Kríž pod obcou dala postaviť rodina Sidorjaková a Buliščaková v roku 1831. Pod Zvezlom kríž dal postaviť Vasiľ Rohaľ-Zuzin, pri Potašnej kríž dal postaviť v roku 1889 Ján Šuťak.
Matriky Gréckokatolíckej cirkvi
Gréckokatolícke duchovenstvo viedlo na farských úradoch všetku nevyhnutnú cirkevnú administratívu. Jej súčasťou bolo aj vedenie matričných kníh. Najstaršie známe gréckokatolícke matriky sú doložené z farských úradov v Miklušovciach, okr. Prešov a Sukova, okr. Medzilaborce. Obe matriky začínali v roku 1718, pričom matrika v Miklušovciach sa naposledy spomína v roku 1890, zatiaľ čo existenciu sukovskej matriky dokladá ešte schematizmus z r. 1948. Najstaršou zachovanou gréckokatolíckou matrikou je kniha pokrstených Gréckokatolíckeho farského úradu v Osadnom v okrese Humenné. Matrika pokrstených Gr. kat.
Špecifikom gréckokatolíckych matrík bolo, že mnohí kňazi viedli výlučne matriku pokrstených. Najstaršie zväzky gréckokatolíckych matrík bývali spravidla písané v cirkevnoslovanskom jazyku v cyrilike. Na prelome 18. a 19. stor. dochádza k plynulému presunu k latinčine, ktorú neskôr v 40. rokoch 19. stor. vystriedala maďarčina. V porevolučných 50. rokoch však v dôsledku Bachovho absolutizmu zaznamenávalo mnoho kňazov matriku azbukou v ruštine. Rakúsko - uhorské vyrovnanie v r. 1867 spôsobilo opätovný návrat maďarčiny do jednotlivých zápisov. Maďarčinu do konca 19. stor. vystriedala na niektorých miestach ešte raz latinčina, následne sa kňazi povinne vrátili k používaniu maďarského jazyka.
Z celkového počtu 200 gréckokatolíckych farských úradov v územnej pôsobnosti Štátneho archívu v Prešove sa kompletná matričná kniha zachovala iba v prípade 77 farností, čo predstavuje 38,5 % farských matrík. Významná väčšina stratených matričných kníh bola zničená počas bojov v 1. a 2. svetovej vojne.
Akousi nádejou pre šarišské gréckokatolícke farnosti (najmä) z oblasti Duklianskeho priesmyku sa javia matričné druhopisy, ktoré sa povinne začali viesť na území Šarišskej stolice v roku 1827. Štátny archív v Prešove, údaj o zachovaných druhopisoch z r.
Prehľad matričných záznamov farnosti Lukov v archíve
Podľa dostupných údajov sú matričné záznamy farnosti Lukov v Štátnom archíve v Prešove nekompletné. Nasledujúca tabuľka poskytuje prehľad o stave zachovania matrík:
| Sídlo farnosti | Okres | Farnosť viedla matriky od roku | V Štátnom archíve v Prešove sú zachované matriky od roku | Zoznam matrík chýbajúcich v Štátnom archíve v Prešove | Poznámka | Možná existencia chýbajúcej matriky? |
|---|---|---|---|---|---|---|
| Lukov | Bardejov (BJ) | 1726 | 1736 | N 1726-1735, S 1726-1758, Z 1726-1756 | NIE |
Legenda: N - narodenia, S - sobáše, Z - úmrtia.
Ďalšie historické udalosti a osobnosti
Lukovský majetok a priľahlú časť doliny Tople a Čergovského pohoria kráľ Karol Róbert daroval v roku 1322 šľachticovi Mikčovi z rodu Akoš súčasne s Pečovskou Novou Vsou. V roku 1355 sa spomína ako Lukov, obec patriaca panstvu Nový Hrad, kedy Mikčov syn Roland zámenou dal Ladislavovi z Kamenice majetok v susedstve Lukova.
V písomnostiach zo 14.-15. storočia, vyskytuje sa pod názvom Lukua, neskôr v 16. Okolo roku 1518, kedy už Lukov patril Forgáčovcom, sa zemepáni snažili usadiť valašskú domácnosť zo susednej Venecie, čo poškodzovalo záujmy šľachticov z Kapušian. Obyvateľstvo bolo ochudobňované a vzrastal počet želiarov. Koncom 16. Koncom 17. storočia sa tu vyskytol dobytčí mor a veľa obyvateľov so vysťahovalo. V 18. storčí tu zriadili aj malé kúpele. Miestny veľkostatok a rozsiahle lesy vlastnili Aspremontovci a v 19. storočí Anhalt. Obyvatelia chovali ovce, zhotovovali šindle, pálili drevené uhlie a pracovali v lesoch. V polovici 19. storočia sa začalo veľké vysťahovalectvo, ktoré prebiehalo aj za I. ČSR. V roku 1947 sa viac rodín odsťahovalo do bývalého Sovietskeho zväzu, na Ukrajinu.
V písomnostiach z 15.-16. storočia vyskytuje sa pravidelne pod názvom Wenecze, čo bol maďarizovaný názov slovenského Venecia. Je evidentné, že jeho základom je latinský názov Venetia, teba Benátky v Taliansku. Bola to pravdepodobne skupina sklárov z ostrova Murano , patriaceho do Venecie, ktorých tu usadili zemepáni a ktorí osídlili toto územie. Sklárska tradícia tu bola živá ešte donedávna.
Venecia zostala dlhé obdobie súčasťou panstva Malcov a vo vlastníctve Kapušian. V roku 1943 bola pripojená k obci Lukov. V rámci elektrifikácie v 50-tých rokoch v Lukove bola postavená malá vodná elektráreň, ktorá bola medzi prvými troma svojho druhu v Československu. V tomto období bola prevádzkovaná aj pekáreň.
tags: #greckokatolicka #farnost #lukov