Krst predstavuje jednu zo sviatostí, ktoré môžu prijať všetci členovia kresťanských cirkví. Je jedno, či boli naši predkovia rímskokatolíci, gréckokatolíci, evanjelici alebo pravoslávni, všetci podstúpili krst, aby sa mohli stať členmi konkrétneho cirkevného spoločenstva.
Táto sviatosť je z pohľadu genealógie mimoriadne dôležitá, pretože od novoveku bol krst človeka spojený so zápisom do matriky. Nasledujúci článok sa zaoberá vysluhovaním sviatosti krstu v minulosti a cirkevnými nariadeniami, ktoré ovplyvňovali nielen samotný krst, ale aj vedenie matriky pokrstených v rámci Rímskokatolíckej cirkvi.
Krst v Rímskokatolíckej Cirkvi
Krst sa v Rímskokatolíckej cirkvi považuje za prvú zo sviatostí, ktoré určil sám Ježiš Kristus. Je bránou k ostatným sviatostiam, keďže žiadnu inú sviatosť nemožno prijať bez predchádzajúceho prijatia krstu.
Matériou krstu bola čistá voda, ktorá sa požehnávala každoročne na Veľkonočnú vigíliu alebo na Vigíliu zoslania Ducha Svätého a tá sa používala po celý zvyšok roka. Nepožehnaná voda sa smela použiť iba v prípade, že sa požehnaná voda minula, resp. v prípade tzv.
V prvom rade treba zájsť za farárom v danej cirkvi kde ho chceš dať pokrstiť.
Rituál jasne cituje Sv.
Príslušnosť: Krst v Božej rodine Úloha krstných rodičov
Krstní Rodičia
Pri krste mal byť prítomný jeden alebo dvaja krstní rodičia. Ak teda zistíme, že niektorý z našich predkov šiel za krstného rodiča, automaticky môžeme o ňom prehlásiť, že bol považovaný za duševne zdravého a morálne spôsobilého na plnenie tak významnej úlohy.
Sviatosť mohol v kostole vyslúžiť farár alebo iný kňaz, ktorý mal biskupské poverenie krstiť deti. Pred obradom bol povinný stretnúť sa s krstnými rodičmi a zistiť, či sú z miestnej farnosti.
Následne prišlo na výber krstného mena pre dieťa. To nesmelo byť hanlivé, vymyslené, posmešné, mýtické ani pohanské.
Potom nasledoval samotný krstný obrad. Jeho prvou časťou je zrieknutie sa hriechov, ktoré v mene pokrsteného vykonali jeho krstní rodičia.
Z pohľadu genealóga má mimoriadny význam posledná veta popisujúca priebeh krstného obradu: „Predtým, než je dieťa z kostola odnesené alebo než krstní rodičia z kostola odídu, zapíše farár dôkladne ich mená a iné údaje o vyslúženom krste podľa predpísaného spôsobu do knihy pokrstených.“
Rituál teda neuvádza, či mali údaje do matriky hlásiť krstní rodičia dieťaťa, alebo či ich mohol nahlásiť napr.
Dieťa by malo mať krstného otca a krstnú matku.
Mali by byť vybratí takí krstní rodičia, ktorí žijú svoju vieru zodpovedne.
Ak niekto nepraktizuje a neprijíma katolícku vieru, ak sa neusiluje o napĺňanie záväzkov vlastného krstu a birmovky, ak nie je aktívnym a nezúčastňuje sa bohoslužieb, ako bude v tom pomáhať druhému?
Pozvanie za krstného rodiča je zároveň pozvaním k podieľaniu sa na náboženskej výchove a duchovnej formácii krstného syna / dcéry. Krstný rodič má ho inšpirovať a viesť k aktívnej viere v Ježiša Krista.
Krstní rodičia majú byť svojmu krstnému dieťaťu dobrým príkladom. Krstným rodičom nemôže byť nekatolík (okrem pravoslávneho veriaceho), rozvedený a civilne znovu zosobášený, a ten, kto žije pohoršlivým životom (napr. žije ako druh a družka).
Krstný rodič má byť bez právnej prekážky. Musí mať najmenej 16 rokov a byť pobirmovaný.
Svedok krstu je dovolený vtedy, ak je ťažké nájsť dvoch krstných rodičov.
Cirkev dovoľuje, aby kresťan z inej kresťanskej cirkvi (luterán, kalvin, anglikán) bol svedkom krstu za predpokladu, že jestvuje aspoň jeden krstný rodič. Pravoslávny veriaci môže spolu s katolíkom vykonávať úlohu krstného rodiča.
Katolík nemôže vystupovať pri katolíckom krste v úlohe svedka krstu. Buď je krstným rodičom, alebo nie je. Ak nemá birmovku, nemôže byť ani krstným rodičom ani svedkom krstu.
Podstatný obrad krstu spočíva v ponorení kandidáta do vody alebo v liati vody na jeho hlavu, pričom sa vyslovuje vzývanie Najsvätejšej Trojice, t. j.
Krst v Pravoslávnej Cirkvi
Grécka a ruská ortodoxná cirkev sú svojimi tradíciami podobné cirkvi katolíckej. Zmiešané manželstvá sú dovolené iba v prípade, že je neortodoxný kresťan pokrstený kresťan.
Pravoslávny veriaci môže spolu s katolíkom vykonávať úlohu krstného rodiča.
Sobáš v Pravoslávnej Cirkvi
Svadobný obrad je viac než ostatné symbolicko-obsahový. Koná sa najčastejšie po obede alebo v neskorých večerných hodinách, nie však v pôstnych dňoch a počas sviatkov.
Rituál zasnúbenia sa odohráva na začiatku slávnosti. Prstene sú požehnané a snúbenci si ich trikrát vymenia. Symbolizuje to svätú Trojicu.
Na záver rituálu sa nad hlavami svadobného páru trikrát vymenia koruny. Číta sa Evanjelium a pár sa trikrát napije so spoločného pohára. Tento ceremoniál symbolizuje pevné spojenie a večne trvajúcu lásku manželov, ich prísľub stáť spolu v šťastných i nešťastných chvíľach.
Nakoniec sa ruky nevesty a ženícha symbolicky zviažu a obaja trikrát obídu oltár.
Matričné Záznamy
Rímsky rituál z roku 1614, ako aj uhorské diecézne rituály zo 17. a 18. storočia sa bližšie vyjadrujú aj k zapisovaniu pokrstených detí do matrík.
„Roku Pána X. Dňa X. v Mesiaci X. som Ja X., farár tohto Kostola sv. X. v meste alebo na mieste X. pokrstil dieťa narodené dňa X. z X. a X., manželov tejto farnosti, alebo z takej farnosti, miesta a rodiny, ktorému bolo pri krste dané meno X. Krstnými rodičmi sa stali X., syn X. z farnosti alebo miesta X. a X., manželka X., resp. dcéra X. z farnosti alebo miesta X.“
Je zaujímavé, že presne túto formulku pre zápis pokrstených detí kopírujú takmer všetky preskúmané rituály, a síce Rímsky (1614), Ostrihomský (1692), Jágerský (1702), Ostrihomský (1745) i Rímsky (1847).
Jedinú výnimku predstavuje Rímsko - Kaločský rituál z roku 1833, ktorý nariaďuje na území Kaločskej diecézy vedenie matričných zápisov podľa predpísaných rubrík.
Tieto rubriky nápadne pripomínajú rubriky používané na území Slovenska v prvej polovici 19. storočia.
Krstný obrad bol vo forme, v akej ho poznáme dnes, ustanovený už v 16. storočí počas koncilu v Tridente. Väčšina predkov, ktorých môžeme vďaka matrikám a ďalším listinám dohľadať, sa narodila práve v tomto období.
