Trenčín patrí spolu s Nitrou a Bratislavou k trom najstarším mestám na Slovensku, ktoré listiny spomínajú už v 11. storočí. Najstaršie archeologické nálezy dokladajú prítomnosť človeka v Trenčíne a okolí už v praveku.
Trenčiansky hrad
Najstaršie dejiny Trenčína
- 38 000 - 32 000 pred n. l. Mladopaleolitické osídlenie (gravetien) v Zamarovciach.
- 5000 - 3000 pred n. l. Neolitická osada Želiezovskej kultúry v južnej časti Trenčína. Nález najstaršej keramiky na území mesta.
- 3000 - 1900 pred n. l. Eneolit - nálezy Bádenskej kultúry a bošáckej skupiny na území Trenčína.
- 1800 - 1500 pred n. l. Počiatok doby bronzovej na území Trenčína.
- 1200 - 700 pred n. l. Ľud Lužickej kultúry mladšej doby bronzovej husto osídlil okolie Trenčína.
- 500 - 0 pred n. l. Doba laténska - Príchod Keltov. Na hradnej skale boli zistené stopy početného osídlenia ľudu Púchovskej kultúry.
- Prelom letopočtu Príchod germánskych kmeňov.
- 1. - 10. 179 M.V. Maximianus, legát II. légie pomocnej nechal vytesať na dnešnú hradnú skalu votívny nápis po víťazstve nad Germánmi.
- 2. pol. 3. storočia Nálezy rímskych importov na území Trenčína - kolkovaná keramika, sklenné nádoby a perly a najmä terra sigillata dovážaná pravdepodobne z východogalskej oblasti.
- 7. - 8. storočie Príchod Slovanov. Početnými nálezmi sa Trenčín radí k významným staroslovanským lokalitám. V hroboch boli objavené napr. jazdecké ostrohy, kovanie vedierka, sekerka, nožíky, neúplný dvojsečný meč, kresadlo, rozličné nádoby.
- 9. storočie Trenčín je významným veľkomoravským sídlom ako z hľadiska obchodu a remesla, tak z pohľadu vojenského a správneho. Nález meča o ostrôh dokladá existenciu kniežacieho prostredia.
Staroveké osídlenie reprezentuje sídelná lokalita maďarovskej kultúry z 2. tisícročia pred n. l. z obdobia mladšej doby bronzovej na hradnej skale a pozostatky sídliska lužickej kultúry z neskorej doby bronzovej z prelomu 2. a 1. tisícročia pred n.l. V rovnakej lokalite odhalil archeologický výskum i pozostatky osídlenia ľudu púchovskej kultúry z doby železnej.
Už v staroveku viedla územím Trenčína cez Vlársky priesmyk a ďalej povodím Moravy jedna z vetiev slávnej Jantárovej cesty, ktorou putovali etruskí, grécki a neskôr rímski obchodníci zo stredomorskej oblasti na Pobaltie. Na prelome nášho letopočtu vytlačili Keltov germánske kmene prichádzajúce na územie západného Slovenska zo severu a západu.
Trenčín v stredoveku
V listine cisára Henricha IV. o založení pražského biskupstva z 29. apríla 1086 sa spomína provincia Vag na strednom Považí. Nepriamym dokladom o existencii Trenčína je i zmienka v tzv. Maurovej legende. Vznikla medzi rokmi 1064 až 1070 a rozprávala o pustovníkoch sv. Benediktovi a Svoradovi, ktorí žili v 11. Samotné mesto Trenčín sa spomína v tzv. Zoborských listinách z rokov 1111 a 1113 ako mýtna a trhová osada pod Trenčianskym hradom.
Tatársky vpád, ktorý v tomto a nasledujúcom roku vyľudnil značnú časť Uhorska, smeroval z Moravy, prešiel Vlárskym priesmykom a koncom apríla zasiahol Trenčín. O polstoročie neskôr zažil Trenčín obdobie svojej najväčšej slávy. Matúš Čák zvaný Trenčiansky (okolo 1260 - 1321) a toho mena už tretí, urobil z neho centrum svojej rozsiahlej dŕžavy, tzv. Terra Mathei, ktorej tradícia prežila až do 19. storočia.
Významné postavenie si Trenčín udržal i za vlády Karola Róberta z Anjou a jeho syna Ľudovíta I. Veľkého. Konali sa tu významné diplomatické rokovania medzi uhorským panovníkom a vládcami Českého a Poľského kráľovstva. V roku 1362 na Trenčianskom hrade prebehli ďalšie mierové rokovania medzi uhorským panovníkom Ľudovítom I.
V roku 1412 cisár a uhorský kráľ Žigmund Luxemburský udelil Trenčínu štatút slobodného kráľovského mesta s právami Budína a Stoličného Belehradu. Tým sa zaradil medzi významné mestá Uhorského kráľovstva. Mestské opevnenie z 15. storočia, pozostávajúce z jednoduchého hradobného pásu s dvoma bránami nadväzovalo na opevnenie hradu. Spolu s opevneným okrskom farského kostola tzv. Napriek tomu v roku 1421 spustošili okolie Trenčína husiti a o desať rokov neskôr, i vinou ešte nedokončeného kamenného opevnenia, vypálili aj samotné mesto.
V roku 1477 získali Trenčiansky hrad a panstvo Zápoľskovci, jeden z najvýznamnejších uhorských magnátskych rodov. V polovici mája 1528 obľahli Trenčiansky hrad vojská Ferdinanda I. Habsburského pod velením generála Johana Katzianera, ako významnú pevnosť vzdorkráľa Jána Zápoľského a 28. júna hrad kapituloval. Mesto bolo vtedy už vypálené, vyrabované a spustošené.
Chronológia udalostí 11. - 16. storočia
- 1074 Pred týmto rokom napísal päťkostolský biskup Maurus legendu o svätých Svoradovi a Benediktovi, ktorí žili ako pustovníci na Skalke pri Trenčíne. (Maurova legenda).
- 1091 Kosmasova kronika uvádza, že Břetislav, syn českého kniežaťa Vladislava po spore so svojím otcom ušiel s viac ako 2000 druhmi k uhorskému kráľovi Ladislavovi I., ktorý ich dočasne usadil „v zemi Baan“ pri hrade Trenčín.
- 1208 Trenčianskym županom bol Martin.
- 1241 Trenčiansky hrad odolal útoku Tatárov.
- 1271 Listina uvádza, že Nitrianskemu biskupstvu prináleží desiatok a tretina trhového, prevozného a mostného mýta v Trenčíne.
- 1275 Trenčianskym županom sa stáva Štefan, syn Matúša I.
- 1296 Matúš Čák III. sa stáva majiteľom Trenčianskeho hradu a panstva.
- 1318 Prvá zachovaná privilegiálna listina pre mesto Trenčín.
- 1321 Zomiera Matúš Čák Trenčiansky.
- 1342 Dekrét kráľa Karola Róberta spomína Trenčín ako mesto, ktoré platí ročne 10 hrivien dane z výmeny mincí.
- 1362 Na Trenčianskom hrade prebehli mierové rokovania medzi uhorským panovníkom Ľudovítom I.
- 1370 Kráľ Ľudovít I.
- 1381 Prvá doložená pečať trenčianskych mešťanov.
- 1402 Žigmund Luxemburský určuje súbor práv a výsad trenčianskych mešťanov.
- 1528 Trenčiansky hrad bol obliehaný habsburským vojskom Ferdinanda I.
- 1548 Podľa daňových súpisov žilo v Trenčíne 222 rodín.
- 1594 Záložné právo na Trenčiansky hrad získal Štefan I. Ilešházi.
- 1599 Okolie mesta bolo spustošené oddielmi krymských Tatárov.
Novoveké dejiny Trenčína
V roku 1600 hrad a panstvo so súhlasom cisára kúpil Štefan I. Ilešházi a titul hlavného trenčianskeho župana sa stal v jeho rode dedičným. Toto zjavne účelové „vyhýbavé“ tvrdenie sa stalo podkladom pre existenciu legendy o tajnej chodbe, ktorá ožíva pravidelne pri každom objave nejakého podzemného priestoru na území mesta.
Opätovný vpád osmanských vojsk postihol stredné Považie v roku 1663. Pri útoku na mesto 2. októbra Turci Trenčín ani hrad síce nedobyli, ale zapálili predmestia a pri obrane mesta padlo viac ako 300 mešťanov a vojakov hradnej posádky.
Posledná, avšak najväčšia katastrofa postihla Trenčín v období stavovského povstania Františka II. Rákociho. Kurucké vojská síce nedobyli hrad, ale 14. 2. 1704 obsadili mesto pod ním. I keď onedlho 2. mája boli nútené stiahnuť sa, blokáda pretrvala po štyri roky. Zúril hladomor a choroby a na dôvažok 14. 5. 1708 vypukol katastrofálny požiar, ktorý zničil alebo vážne poškodil 195 domov, kostol piaristov a taktiež mestské opevnenie.
Farský kostol Narodenia Panny Márie
Od 70. rokov 16. Po vypuknutí Tridsaťročnej vojny a Bielohorskej porážke sa do Trenčína a okolia sťahovali utečenci z Českého kráľovstva a najmä Moravy. Už v roku 1637 založil Jan Václav Vokál z Prahy v Trenčíne prvú kníhtlačiareň. Fungovala do roku 1664. Za necelé tri desaťročia tu vzniklo okolo 250 tlačí.
V roku 1790 postihol mesto katastrofálny požiar, ktorý zničil takmer celé vnútorné mesto a ťažko poškodil Farský kostol a faru. Dal tiež definitívnu bodku za slávou Trenčianskeho hradu, z ktorého zostali iba ruiny. Zvýšené zaťaženie a bremená priniesli i napoleonské vojny. V roku 1805 cez Trenčín prechádzal ruský cár Alexander I. na svojej ceste k Slavkovu.
Najväčšia povodeň postihla Trenčín v auguste 1813. Zničila úrodu na poliach, poškodila mnoho domov a stála životy 44 obyvateľov mesta. Katastrofa rakúskej armády v bitke pri Sadovej (dnes Hradec Králové) 3. 7. 1866 sa nepriamo dotkla i nášho mesta. K Trenčínu sa sťahovala časť porazených rakúskych vojsk. Epidémia cholery, ktorá vypukla najmä medzi množstvom ranených vojakov, sa preniesla i na civilné obyvateľstvo a v auguste a októbri si vyžiadala niekoľko desiatok životov.
Pre rozvoj kultúrneho života v našom meste mal veľký význam vznik viacerých spolkov v druhej polovici 19. storočia. V roku 1864 vznikla plukovná hudba 71. pluku, ktorá sa stala prvým profesionálnym hudobným telesom v Trenčíne. Trenčianskej verejnosti sa predstavila 11. júla 1864 pri slávnostnej vysviacke plukovnej zástavy.
V roku 1877 bol v Trenčíne založený Prírodovedný spolok župy Trenčianskej pod predsedníctvom Dr. Karola Brančíka, ktorý sa stal najvýznamnejším kultúrnym spolkom nielen mesta ale i celej župy. V roku 1912 sa spojil s novovzniknutou Muzeálnou spoločnosťou župy Trenčianskej a inicioval vznik múzea, ktoré v meste pôsobí dodnes.
V roku 1873 začali vychádzať prvé noviny v Trenčíne „Trenčiansky oznamovateľ“ („Trenchiner Anzeiger“). 20. 10. vyšlo prvé číslo „Považských listov“ („Vágvölgyi Lap“). O výchovu širších vrstiev obyvateľstva sa od roku 1904 starala Ľudová knižnica, ktorá požičiavala knihy zadarmo.
Farský kostol Narodenia Panny Márie
Kostol postavili podľa všetkého v priebehu prvej tretiny 14. storočia, zrejme na mieste staršej stavby, na majetku nitrianskeho biskupa, ktorý sa spomína už v roku 1208. Išlo o menšiu jednoloďovú stavbu s kvadratickou svätyňou, ktorá nie je výraznejšie oddelená od priestoru lode, a severnou sakristiou. Hlavný vstup sa nachádzal na západnej strane.
V širšom časovom rozpätí konca 14. storočia a prvej polovice 15. storočia došlo k rozsiahlej oprave zrejme poškodenej stavby. Doložené je významné domurovanie severnej a južnej stany lode a o niečo neskôr aj ďalšie menšie zvýšenie obvodového muriva lode a sakristie. Z tohto obdobia pochádza aj vrcholne gotické pastofórium a len čiastočne zachovaná fresková výzdoba veľkej hodnoty. Nie je vylúčené, že k poškodeniu kostola, ktoré si vyžiadalo takúto rozsiahlu opravu, mohlo dôjsť počas útoku husitov v r.
V 16. storočí sa realizovalo významné zväčšenie chrámu. Západná stena ranogotickej stavby bola odstránená a loď predĺžená o 8 metrov na takmer dvojnásobok. Menšie úpravy v renesančnou slohu sa udiali aj v prvej polovici 17. storočia. Do cca polovice 17. storočia slúžil ako farský chrám, po roku 1663 sa už spomína ako filiálka farnosti pri Kostole sv.
Stavba utrpela počas povstania Františka II. Rákociho, čo si následne vyžiadalo opravu už v barokovom štýle. Tá sa mala udiať v roku 1713. V rámci nej bola prestavaná svätyňa chrámu, ktorej nadstavali obvodové múry takmer do výšky lode a posunuli vyššie jej okná. Jej interiér dostal aj barokovú maliarsku výzdobu v menšom rozsahu.
Ďalšie práce sa realizovali aj koncom 18. storočia, kedy mala loď dostať rovný trámový strop. V druhej polovici 20. storočia bolo osvetlenie lode riešené veľkými polkruhovo ukončenými okna na južnej i severnej strane. Po roku 1962 pristavali k východnej stene svätyne lurdskú jaskyňu. V roku 1974 pripojili k západnému priečeliu modernú prístavbu predsiene. V roku 1990 sa tu uskutočnil architektonický prieskum a v roku 1992 rozšírili severnú sakristiu. V tom istom roku bol objekt vyhlásený za národnú kultúrnu pamiatku.
Kostol dostal v 90. V rokoch 1995 - 97 sa uskutočnil reštaurátorský výskum, v rámci ktorého odkryli a zreštaurovali stredoveké nástenné maľby, objavili zamurované ostenie románskeho okna na južnej strane svätyne. V roku 2014 sa začala s finančnou podporou Mk SR z programu Obnovme si svoj dom zatiaľ posledná obnova. Realizoval sa výskum exteriéru i interiéru, opravená bola strecha a krov svätyne, ako aj vonkajšie fasády.
Výskum priniesol významné zistenia ohľadom vzniku stavby. Súčasný kostol mal svojho staršieho predchodcu datovaného predbežne najneskôr do poslednej tretiny 13. storočia. Starší chrám, ktorý mohol, ale nemusel stáť na mieste dnešného objektu, zanikol zrejme niekedy na prelome 13. a 14. Identifikovanie druhotne použitých článkov zo staršej stavby viedlo, spolu s ďalšími zisteniami, k prehodnoteniu času vzniku stojaceho kostola. Ten bol dovtedy datovaný ešte do neskororománskeho obdobia z prvej polovice 13.
V interiéri svätyne je prezentovaná dolná časť zamurovaného štrbinového okna v južnej stene, pod ktorým je malá nika z gotického obdobia s mníškou. Na stenách svätyne a napravo od víťazného oblúka sa zachovali gotické fresky zo obdobia rokov 1400 - 141014. Na východnej stene svätyne sú postavy Panny Márie a sv. Jána Krstiteľa. Nad víťazným oblúkom je päť polí, v ktorých boli zrejme zobrazení starozákonní proroci.
Kostol stojí v Biskupiciach, mestskej časti Trenčína, na Biskupickej ulici. Je prístupná aj mestskou hromadnou dopravou z autobusovej a železničnej stanice. Kostol je prístupný len v čase bohoslužieb.
Niekoľko stredovekých kostolíkov možno nájsť aj v samotnom Trenčíne:
- Farský kostol pod hradom s gotickým karnerom
- Rotunda a hradná kaplnka na hrade
- Základy kláštora
...i v okolitých dedinkách Soblahov či Mníchova Lehota.
História a stavebný vývoj
Pôvodne gotický kostol postavený v roku 1324 na mieste neznámeho staršieho kostolíka, patriaceho pravdepodobne k hradu. Vzniklo bazilikálne trojlodie s jednoduchým pravouhlým presbytériom a predsunutou vežou na západnej strane. Okolo polovice 15. storočia bol zmenený na sieňové trojlodie s polygonálnym uzáverom. Z gotickej stavby zostalo iba polygonálne ukončenie presbytéria, lebo kostol v roku 1528 vyhorel a v rokoch 1553 - 1560 dostal novú loď. Prestavbu viedol taliansky staviteľ Tobias Sebastiano a dokončil Mikuláš Bussi.
Väčšie adaptačné práce sa uskutočnili v roku 1698, keď kostol získali opäť katolíci. Rozhodujúcou pre charakter stavby sa stala renesančná prestavba, vtedy sa zmenil pôdorys na trojlodie, delené šiestimi kamennými stĺpmi, na ktorých pravdepodobne stála protestanská empora. Na západnej strane je situovaná masívna predstavaná veža. Pri barokovej úprave dostal kostol kaplnky, a tak obe bočné lode zakončujú kaplnky (ľavú kaplnka Illésházyovcov, pravú kaplnka sv. Imricha). Celý interiér trojlodia je zaklenutý valenými lunetovými hrebienkovými klenbami.
Z ľavej bočnej lode sa otvára pohrebná kaplnka Illésházyovcov z roku 1648 s barokovým oltárom Ukrižovania od Ľudovíta Godeho z rokov 1750 - 1753. Od Godeho pochádza tiež barokový náhrobník Jozefa Illésházyho z čias okolo roku 1753 s portrétnou bustou zosnulého, ako aj návrh kovanej barokovej mreže v kaplnke. Kostol bol viackrát poškodený požiarom. Jeden z najväčších požiarov v meste vypukol v roku 1790 a zachvátil aj celý Marienburg.
Počas požiaru v roku 1886 zhorel kostol i fara. Rozsiahla rekonštrukcia prebehla až v rokoch 1911 - 1912, náklady boli 60 000 korún. Sakrálny objekt bol začiatkom 20. storočia upravený do dnešnej podoby postavením novej kopule veže, prefasádovaním, zasadením farebných vitráží do okien a výmenou pôvodnej tehlovej dlažby za dlaždice. V stene predsiene kostola je vsadená gotická náhrobná tabuľa zástavníka Martina Zimu z roku 1498. Autorom fresiek je František Přeček starší (1863 - 1939). Okenné vitráže pochádzajú z rokov 1911 - 1912 a vytvoril ich Gedeon Walthero. Hlavný oltár bol zakúpený v roku 1925.
Organ sa spomína v zápise z 18. mája 1481. Ten súčasný bol postavený v roku 1930 (organár Rieger, Opus 2480). Zo starého vybavenia kostola zostala kamenná renesančná kazateľnica z prvej polovice 16. storočia na gotickej konzole a renesančný náhrobok Gašpara Illésházyho z roku 1649 v Illésházyovskej kaplnke so sochou zosnulého v dobovom odeve a náhrobná doska z roku 1498 v predsieni kostola.
Koncom 19. storočia bol kostol nanovo zariadený a z tých čias pochádza bočný oltár sv. Imricha s obrazom od L. Hegedüsa. Z kostolného pokladu je najcennejšia gotická monštrancia z roku 1364, ktorú daroval kráľovi Ľudovítovi Veľkému cisár Karol IV. pri príležitosti úspešných mierových rokovaní konaných na Trenčianskom hrade a neskorogotický kalich z roku 1498 s erbom rodiny Kostkovej.
Relikviár z roku 1774 so zlatníckou značkou JK je prácou J. Koštiala alebo J. Kollára, zlatníkov v Trenčíne. Z gotického zariadenia sa dostal fragment malého prenosného oltárika Panny Márie z obdobia okolo roku 1420 a dva fragmentárne zachované gotické maľované oltárne krídla z čias okolo roku 1400 do zbierok Szépművészeti múzea v Budapešti. Obe práce sú dokladom vplyvu pražskej maliarskej školy na slovenskú maľbu.
V rokoch 1940 - 1950 prešiel generálnou opravou bez väčších zásahov. Súčasný stav kostola je veľmi dobrý. Slúži svojmu účelu. Je situovaný na svahu medzi mestom a hradom. Opevnený okrsok farského kostola na Mariánskom vŕšku pod hradom, nazývaný aj „Marienburg“ tvoril pôvodne súčasť mestského opevnenia a chránil tiež prístupovú cestu na hrad.
Zoznam farárov a kňazov mesta Trenčín
Zoznam farárov mesta Trenčín bol kedysi dávno spracovaný prinajmenšom dvakrát (z toho ten druhý bol aj zverejnený), s pribúdajúcimi desaťročiami však jeho dostupnosť klesala a čas priniesol aj ďalšie mená. Tu prinášame zoznam, aj životopisy s fotografiami, a uvádzame tiež iné duchovné osoby, to všetko v rozsahu, v ktorom sa práve podarilo zaobstarať.
Farár je vlastný pastier farnosti, ktorá mu je zverená biskupom. Diecézny biskup určuje farského administrátora čiže kňaza, ktorý má farára zastupovať, ale nenahradzuje ho.
Významné osobnosti trenčianskej farnosti
- Mons. ThDr. Na tomto mieste uvádzame len heslovite základné údaje zo života Mons. Vďaka už nežijúcej pani Dr.
- Gejza Luky Narodil sa 13.09.1924 v Rudne nad Hronom rodičom Viliamovi Lukymu a matke Alžbete Lukyovej rod. Duchajovej. Rodičom sa narodilo 8 detí.
- Ján Ondrisík Pseudonymy: Ivan Rimanov, Ivan Rovín, Ivanovič, Otvorený, Tritinov, Upravdov, tiež Prostovravec; aj značky -ský, , J. O., J. Narodil sa 5. júla 1820 v obci Veľké Rovné (pri Bytči) ako prvorodený syn v roľníckej rodine, otec Ján Ondrisík, matka Katarína rod.
Karner svätého Michala
Karner postavili v opevnenom areáli farského kostola zvanom aj Marienberg či Marienburg niekedy v priebehu druhej tretiny 15. storočia. Išlo o pomerne nezvyčajnú stavbu na pôdoryse obdĺžnika. Súčasná nadzemná časť slúžiaca ako kaplnka sa datuje do neskorogotického obdobia, na začiatok 16. V roku 1528 vyhorel požiari mesta farský kostol i karner.
Podľa mladšej vizitácie karner slúžil od konca 18. storočia ako sýpka a skladisko. Karner prevzalo do svojej správy Trenčianske múzeum, ktoré tu vytvorilo stálu expozíciu sakrálneho umenia od obdobia gotiky až po barok.
Karner patrí pod Trenčianske múzeum a je v ňoch umiestnená výstava sakrálneho umenia od gotiky po barok. V roku 2019 bola vymenená šindľová strecha a v roku 2022 sa skončila renovácia interiéru karnera. Marienberg s karnerom tvoria významnú pohľadovú dominantu mesta, prístupnú z centra krytým schodiskom.
tags: #trencin #rekonstrukcia #farsky #kostol