Gréckokatolícka farnosť sv. apoštola a evanjelistu Lukáša v Trnave má zaujímavú históriu, ktorá sa začala písať ešte pred jej oficiálnym zriadením. V tomto článku sa pozrieme na jej vznik, vývoj a významné udalosti, ktoré formovali túto náboženskú komunitu.
Panoráma Vihorlatu
Historické korene a založenie farnosti
Obec Trnava pri Laborci leží v severnej časti Východoslovenskej nížiny pod juhozápadnými výbežkami pohoria Vihorlatu. Prvá písomná zmienka o obci je z roku 1249. Richard Marsina v Codexe publikuje listinu, v ktorej je prvá písomná zmienka o Trnave zo 7. septembra 1249 v podobe Turnua, keď šľachtic Peter, syn Sobeslava spolu so svojou manželkou Agátou dáva svojim dcéram Kataríne a Petronele tri dediny Trnava, Vinné a Zalužece.
Z obsahu listín o darovaní je zrejmé, že Trnava jestvovala nepochybne pred 13. storočím. Niektorí historici ju dávajú až do 11. storočia. V písomnostiach z 13. - 16. storočia sa vyskytuje pod názvami Turna, Torna, Tarna, čo boli maďarizované tvary pôvodného slovenského nárečového názvu Tarnava, teda Trnava. Ten korení v slove tŕň, označujúcom kerovitú drevinu, ktorá sa hojne vyskytovala na mieste, kde vzniklo tamojšie sídlisko.
Trnava bola v prvej polovici 13. storočia majetkom šľachtica Petra, možno už jeho otca Sobeslava. Petrova dcéra Petronela v roku 1258 darovala svoju časť majetkov panstva Michalovce a aj v Trnave sestre Kataríne. Vo vlastníctve ich dedičov, šľachticov z Michaloviec, bola Trnava nepretržite v nasledujúcich storočiach.
V prvej polovici 14. storočia sa so súhlasom zemepánov usadili pri Trnave prisťahovalci so šoltýsom a podľa zákupného práva vybudovali nové sídlisko, ktoré sa stalo samostatnou obcou. Žili tam ešte v druhej polovici 16. storočia. Dve Trnavy mali priliehavé názvy Malá Trnava a Veľká Trnava, respektíve Nižná a Vyšná Trnava.
Vznik farnosti sa kladie do prvej polovice 18. storočia. Časť poddanského obyvateľstva bola katolícka, časť gréckokatolícka, tvoriac v polovici 18. storočia gréckokatolícku farnosť. Trnava sa charakterizuje ako slovenská dedina. Približne aj do tohto obdobia sa kladie aj zriadenie farnosti. Hoci prvé zachované matriky sa datujú až od roku 1831, ale je ich svedectvo už hovorí ako o plnohodnotne fungujúcej farnosti.
Vývoj farnosti po roku 2008
Farnosť v Trnave bola zriadená 15. januára 2008 dekrétom vtedajšieho prešovského sídelného biskupa vladyku Jána Babjaka SJ. Územie farnosti bolo vyčlenené z farnosti Bratislava a tvorili ju okresy Trnava, Galanta a Senec.
Po územnej reorganizácii Gréckokatolíckej cirkvi na Slovensku (30. januára 2008) prvý bratislavský eparcha vladyka Peter Rusnák upravil teritórium farnosti. Od leta 2008 do nej patria všetci gréckokatolíci žijúci v okresoch Trnava, Galanta, Piešťany a Hlohovec. Podľa sčítania v roku 2001 mala farnosť 551 veriacich.
Dekrétom bratislavského vladyku Petra, zverejneného na prvej odpustovej slávnosti 19. októbra 2008, bola farnosť zverená pod ochranu sv. apoštola a evanjelistu Lukáša.
Správa farnosti
Spočiatku bola farnosť v Trnave spravovaná excurrendo z Bratislavy. Prvým správcom farnosti bol o. Ján Burda SJ, ktorý v nej pôsobil od 15. januára 2008. Súčasným správcom farnosti je o. František Fedorišin, ktorý bol uvedený do úradu na Syropôstnu nedeľu, 19. februára 2012.
Gréckokatolícke sväté liturgie sa už pred zriadením farnosti (od júla 2006) slávili v uršulínskom chráme sv. Anny. Od septembra 2010 sa slávia v chráme sv. Heleny. Farský úrad sídli na Tamaškovičovej ul. č. 14 v Trnave.
Filiálka Piešťany
Farnosť má jednu filiálku - Piešťany, kde sa každú prvú a tretiu nedeľu v mesiaci slávia sväté liturgie v kaplnke Božského Srdca Ježišovho pri Kolonádovom moste, o 15.30 hod. o. ThLic.
5. výročie farnosti
V nedeľu o mýtnikovi a farizejovi 20. januára 2013 sa v gréckokatolíckej farnosti sv. apoštola a evanjelistu Lukáša v Trnave konala slávnosť pri príležitosti 5. výročia založenia farnosti. Slávnostnú liturgiu celebroval protosynkel Bratislavskej eparchie, mitroforný protojerej o. Vladimír Skyba. V homílii poukázal na postavu mýtnika, ktorý v pokore pred Bohom prichádza do chrámu a vyzval veriacich, aby prijímali seba navzájom so svojimi slabosťami, lebo Kristus prvý prijal nás, keď sme boli ešte hriešnici. Aby tak cez pokoru a vzájomné prijímanie rástla naša láska k Bohu i ľuďom.
Sakrálne stavby a ich vývoj
Z roku 1374 poznáme prvú správu, že sa v Trnave nachádza maličký chrám s cintorínom. Bol to pravdepodobne drevený chrám, vybudovaný okolo polovice 14. storočia usadlíkmi podľa zákupného práva.
Chrám Zostúpenia sv. Ducha je barokový, postavený v roku 1713. Opravovaný bol v roku 1870 - 1872.
Chrám je jednoloďová baroková stavba s oblým uzáverom svätyne a predstavanou vežou. Presbytérium je zaklenuté valenou klenbou, v lodi má velená klenba štyri lunety. Ešte v roku 1915 bola veža menšia a pokrytá dreveným šindľom. V roku 1956 bola veža zväčšená chrám predĺžený o dnešnú svätyňu.
Chrám nikdy v predošlých obdobiach nemal ikonostas. Stavba nového ikonostasu bola realizovaná v rokoch 2006 až 2007, kedy celá svätyňa chrámu prešla rozsiahlou rekonštrukciou, kedy bola tiež vymaľovaná novými nástennými ikonami. Novopostavený ikonostas je darom p.
Ikonostas v gréckokatolíckom chráme
Matriky a gréckokatolícka cirkev na východnom Slovensku
Gréckokatolícke duchovenstvo viedlo na farských úradoch všetku nevyhnutnú cirkevnú administratívu. Jej súčasťou bolo aj vedenie matričných kníh.
Najstaršie známe gréckokatolícke matriky sú doložené z farských úradov v Miklušovciach, okr. Prešov a Sukova, okr. Medzilaborce. Obe matriky začínali v roku 1718, pričom matrika v Miklušovciach sa naposledy spomína v roku 1890, zatiaľ čo existenciu sukovskej matriky dokladá ešte schematizmus z r. 1948. Najstaršou zachovanou gréckokatolíckou matrikou je kniha pokrstených Gréckokatolíckeho farského úradu v Osadnom v okrese Humenné.
Špecifikom gréckokatolíckych matrík bolo, že mnohí kňazi viedli výlučne matriku pokrstených. Najstaršie zväzky gréckokatolíckych matrík bývali spravidla písané v cirkevnoslovanskom jazyku v cyrilike. Na prelome 18. a 19. stor. dochádza k plynulému presunu k latinčine, ktorú neskôr v 40. rokoch 19. stor. vystriedala maďarčina.
V porevolučných 50. rokoch však v dôsledku Bachovho absolutizmu zaznamenávalo mnoho kňazov matriku azbukou v ruštine. Rakúsko - uhorské vyrovnanie v r. 1867 spôsobilo opätovný návrat maďarčiny do jednotlivých zápisov. Maďarčinu do konca 19. stor. vystriedala na niektorých miestach ešte raz latinčina, následne sa kňazi povinne vrátili k používaniu maďarského jazyka.
Zaujímavý je aj osud samotných matričných kníh. Z celkového počtu 200 gréckokatolíckych farských úradov v územnej pôsobnosti Štátneho archívu v Prešove sa kompletná matričná kniha zachovala iba v prípade 77 farností, čo predstavuje 38,5 % farských matrík.
Významná väčšina stratených matričných kníh bola zničená počas bojov v 1. a 2. svetovej vojne. Množstvo gréckokatolíckych fár totiž sídlilo v priestore Duklianskeho priesmyku, kde sa počas oboch svetových vojen odohrávali kruté boje, ktoré vyústili v zničenie veľkého množstva dedín spolu s drevenými chrámami a farami.
Časť chýbajúcich matričných kníh mohla prežiť zrušenie Gréckokatolíckej cirkvi v roku 1950, a pravdepodobne mohla byť ukrytá veriacimi v jednotlivých obciach. Neraz sa stane, že sa vzácna úradná kniha nájde na zaprášenej povale, na mieste, na ktorom by ju nik nehľadal.
Akousi nádejou pre šarišské gréckokatolícke farnosti (najmä) z oblasti Duklianskeho priesmyku sa javia matričné druhopisy, ktoré sa povinne začali viesť na území Šarišskej stolice v roku 1827.
Prehľad matričných záznamov
Nasledujúca tabuľka poskytuje prehľad o matričných záznamoch vedených farnosťami v okolí Trnavy pri Laborci:
| Sídlo farnosti | Okres | Farnosť viedla matriky od roku | V Štátnom archíve v Prešove sú zachované matriky od roku | Zoznam matrík chýbajúcich v Štátnom archíve v Prešove | Poznámka | Možná existencia chýbajúcej matriky? |
|---|---|---|---|---|---|---|
| Andrejová | BJ | 1752 | 1831 | N, S, Z 1752-1830 | ešte v r. 1931 existovali | ÁNO |
| Bajerovce | SB | 1770 | 1825 | N, S, Z 1770-1824 | ÁNO | |
| Banské | VT | 1817 | 1817 | S, Z 1817-1831 | ÁNO | |
| Becherov | BJ | 1819 | 1819 | žiadne | z fil. Regetovka a Ondavka | NIE |
| Becherov | BJ | 1785 | 1841 | N 1785-1840, S 1810-1863, Z 1810-1818 | NIE | |
| Beloveža | BJ | 1753 | 1753 | žiadne | NIE |
Užhorodská únia a Gréckokatolícka cirkev
V roku 1646, na sviatok sv. Juraja, prednieslo 63 pravoslávnych kňazov v Užhorode nicejsko - konštantínopolské vyznanie viery, a zároveň uznali autoritu vtedajšieho rímskeho pápeža, Inocenta X. Výmenou za to im jágerský biskup, Juraj Jakušič, povolil vysluhovanie bohoslužieb podľa východného obradu. Týmto spôsobom vznikla v Užhorode pred 378 rokmi Gréckokatolícka cirkev. Prvými kňazmi Gréckokatolíckej cirkvi boli kňazi Šarišskej, Zemplínskej a Užskej stolice, ktorí sa zúčastnili vyhlásenia Užhorodskej únie a prisahali vernosť rímskemu pápežovi. Na čele ich cirkvi stál biskup, ktorý bol sufragánom jágerského biskupa.
OS 75 JURAJ JAKUŠIČ - vnuk Juraja Turza sa zaslúžil o vznik Gréckokatolíckej cirkvi
K zrovnoprávneniu gréckokatolíckeho a rímskokatolíckeho kléru došlo oficiálne až za vlády Leopolda I. V skutočnosti však jágerskí latinskí biskupi opakovane zasahovali do vnútorných záležitostí gréckokatolíkov, a postupne sa snažili o latinizáciu ich obradov a zvykov. Vrcholom týchto snáh bolo prijatie Zamoščskej synody v roku 1726. Išlo o synodu, ktorá sa konala v poľskom meste Zamość, v zmysle ktorej postupne dochádzalo k odstraňovaniu rozdielov medzi latinským a gréckym obradom. To malo za následok odstraňovanie ikonostasov, zavádzanie bočných oltárov, spovedníc a lavíc do gréckokatolíckych chrámov, ako aj vsúvanie prvkov latinského obradu do gréckokatolíckej bohoslužby (2). Závery synody museli postupne odsúhlasiť všetci kňazi z celej eparchie.
Títo kňazi boli pozvaní na dekanátne stretnutia, pričom zápisnice z týchto stretnutí nám poskytujú dobrý obraz o stave a rozmiestnení gréckokatolíckych farností na východe Slovenska v prvej polovici 18. Drevený gréckokatolícky Chrám sv. Mikuláša v obci Bodružal z r. Ďalšie podrobnejšie záznamy o gréckokatolíkoch žijúcich na východnom Slovensku máme z vizitácie jágerského biskupa Františka Barkóczyho, ktorý navštívil postupne Zemplínsku, Užskú a Šarišskú stolicu v roku 1749. Svoje postavenie si Gréckokatolícka cirkev upevnila po zriadení Mukačevského biskupstva v roku 1771. Mukačevská eparchia nadobudla postupne taký územný rozsah, že jej eparcha bol nútený rozdeliť jej územie na tri vikariáty, a síce marmarošský, satmársky a košický. Magistrát mesta Košice však na prelome 18. a 19. stor. nebol ochotný prijať gréckokatolíckeho vikára, a tak sa sídlom vikariátu napokon stal Prešov. Katedrála sv. Gréckokatolícka cirkev tu následne nerušene sídlila aj počas nepokojov prvej a druhej svetovej vojny, až do roku 1950, kedy bola počas tzv. Prešovského soboru pod taktovkou komunistickej strany zlikvidovaná, pričom jej duchovní i veriaci mali byť nútene podrobení Pravoslávnej cirkvi. K jej obnove došlo až po roku 1968 v súvislosti s udalosťami tzv.
tags: #greckokatolicka #farnost #trnava #pri #laborci