Súčasťou obce Čerhov už stáročia sú veriaci gréckokatolíckej cirkvi patriaci do farnosti Veľká Tŕňa. Pôvodne podľa historicky doložených sčítaní ľudu tvorili väčšinu obyvateľstva.
Vplyvom prisťahovania sa väčšieho počtu rímskokatolíckych rodín v druhej polovici 20. storočia a politickým zákazom gréckokatolíckej cirkvi od roku 1951 - 1968, sa tento stav zmenil v prospech rímskokatolíckych veriacich. Súčasný počet gréckokatolíkov je podľa sčítania 257 veriacich.
V roku 19- sa miestna komunita gréckokatolíkov rozhodla odkúpiť starý rodinný domček a prestavať ho, aby vyhovoval ako chrám pre bohoslužby. Nastalo obdobie rekonštrukcie.
Vybrali sa niektoré priečky, steny sa obložili drevom, zabezpečil sa inventár a mohlo sa slúžiť. Ďalšie menšie, či väčšie opravy sa robia priebežne dodnes, podľa finančnej situácie a potreby.
Zároveň s aktivitami v chráme prebieha aj úprava okolia chrámu. Obecný úrad dal zrekonštruovať susediace starobylé studne prepojené novými chodnikmi. V súčasnosti vrcholí prístavba sakristie.
Neďaleko chrámu stojí zvonica, pôvodne drevená a dnes zo železnej konštrukcie. Sú v nej umiestnené tri zvony:
- Najmenší zvon má váhu 50 kg a je na ňom nápis: Öntötte és felsekelte HTURY FERENCZ BUDAPESTEN 1906 - Ulial a spracoval Htury František v Budapešti 1906.
- Druhý váži 100 kg a má nápis: TUSSA SUM EPERIESINY PER 1 ON LECHNERERET PUUSCHNITZA 1802. EXPSIS GR/EC ET R CATH N TORONIE MS/S.
- Tretí zvon váži 150 kg. Uliali a spracovali ho bratia BUCHEROVCI v Košiciach v roku 1925 a je na ňom nápis: ŽERTVOVALI AMERIKANSKIE A ČERGOVSKIE VIRNIKY.
Významné osobnosti farnosti
Otec Jozef Molčanyi sa narodil 15. decembra 1912 v obci Čabalovce, severne od Medzilaboriec, ako ôsmy z deviatich detí gréckokatolíckeho kňaza otca Alexeja Molčanyiho a Anny, rod. Rokickej, dcéry otca Jána Rokického. Po maturite na užhorodskom gymnáziu (18. jún 1931) pôsobil jeden rok v Ľutine ako učiteľ a kantor. Štúdium teológie absolvoval v Olomouci v rokoch 1932 až 1937 na Cyrilo-metodějskej bohosloveckej fakulte.
Sviatosť manželstva uzavrel 16. júna 1938 v Chráme Najsvätejšej Trojice vo Veľkej Toroni (dnes Veľká Tŕňa) spoločne s Klárou Ujhelyiovou, dcérou miestneho gréckokatolíckeho kňaza otca Michala Ujhelyiho (1886-1959) a Emmy rod. Rojkovicsovej (1891-1968). Milostivý Boh im v ich šťastnom manželstve hojne požehnal desať detí: Teréziu, Antona, Kláru (+ 1949), Alexeja, Máriu, Annu, Anastáziu, Štefana, Kláru a Emu. Dcéra Anastázia sa vydala za kňaza Jána Karasa a dcéra Klára za kňaza Emila Zorvana ml..
Kňazskú vysviacku prijal z rúk blahoslaveného vladyku Pavla Petra Gojdiča OSBM spolu s Mikulášom Čisárikom 24. júla 1938 v Kaplnke sv. Jozefa v biskupskej rezidencii v Prešove. Po vysviacke bol mesiac správcom farnosti Vyšná Jablonka a dva mesiace správcom farnosti Hostovice.
Pred blížiacim sa frontom bol celý Repejov vysťahovaný, a tak sa otec Jozef s celou rodinou utiahol do Prešova, kde ho prichýlil v kňazskom seminári vladyka Gojdič OSBM. Počas násilnej pravoslavizácie otca Molčanyiho často-krát presviedčali, aby prestúpil do pravoslávnej cirkvi. Odmietal to, ako aj nariadenia, aby šiel k pravoslávnemu biskupovi do Prešova.
Keď ho požiadali, aby šiel k pravoslávnemu biskupovi do Michaloviec otec Jozef Molčanyi povedal: „Pôjdem sa porozprávať, ale pravoslávnym kňazom sa nestanem.“ Michalovský biskup Alexander vyzval otca, aby si kľakol. „Nie, nekľaknem si. Na radu otca ThDr. Mikuláša Rusnáka ml. ostal pôsobiť až do júla 1952 v Repejove, a to aj keď už nedostával plat.
Po čase ho predvolali na KNV do Prešova, kde mu hlavní aktéri „pravoslavizácie“ - krajský tajomník M. Onufer, I. Rohaľ-Iľkiv a ďalší povedali, že môže zostať pod dvoma podmienkami: ak prestúpi do Pravoslávnej cirkvi a ak sa pričiní o založenie JRD. Keď odmietol, povedali: „Pôjdete do Čiech, do dediny Chotouň v okrese Kolín.“ Po mesiaci sa s celou rodinou vysťahoval spolu s pani Máriou Moškovou, ktorá im pomáhala. Bývanie bolo vyhovujúce - boli jedenásti v troch miestnostiach. V Chotouni pracoval až do roku 1968 ako ošetrovateľ a kŕmič dojníc.
Stretával sa s viacerými gréckokatolíckymi kňazmi, napr. s Ivanom Ljavincom, Štefanom Čižmárom, Jozefom Vološinom, bratom Cyrilom Petrom Zelinkom CSsR, svojím švagrom ICDr. Štefanom Ujhelyim a s rímskokatolíckymi kňazmi Grafom a Dřinovským.
Po obnovení Gréckokatolíckej cirkvi sa vrátil do Repejova do hasičskej budovy, lebo na fare bol pravoslávny kňaz. Po jeho odchode ju opravil a nasťahoval sa. Potom tu pôsobil od 15. júla 1968 až do roku 1996. Postaral sa o maľbu miestneho chrámu, ako aj o opravu filiálnych chrámov v Pravrovciach a Varechovciach.
15.novembra 1996 odišiel otec Molčanyi s manželkou Klárou do Košíc na dôchodok. Zomrel 19. apríla 2000 v 88. roku života a 62. roku kňazstva. Pohrebné obrady vykonali 25. apríla v Chráme sv. archanjela Michala v Repejove - kde bol aj pochovaný - biskupi Mons. Ján Hirka a Mons.
Zoznam kňazov pôsobiacich vo farnosti:
- Végh Jozef (1828 - 1836)
- Michaela adm. a bat. (1836 - 1837)
- Demko Alexander (1837 - 1848)
- Festóry Štefan (1848 - 1851)
- Ortutay Ján (1851 - 1856)
- Bovankovič Jozef (1856 - 1864)
- Michálovits Daniel (1864 - 1873)
- Demjanovič Viktor (1873 - 1883)
- Fedák Andrej (1883 - 1894)
- Fenčík Andrej (1894 - 1904)
- Matyaczko Georgius adm.
Kostolík vo Veľkej Tŕni
Vo Veľkej Tŕni pri Trebišove sa nachádza románsky kostolík s bohato zdobenými fasádami, postavený na konci 12. alebo začiatkom 13. storočia. Kostolík stojí na svahu na východnom okraji obce pri cintoríne. Z veľkej časti ho zakrývajú stromy a budova fary, spoza ktorých vidno len vežičku.
Kostolík patrí do skupiny tehlových sakrálnych stavieb, ktoré sa v románskom období (od konca 12. storočia až po vpád Tatárov) stavali na juhovýchodnom Slovensku a priľahlých regiónoch terajšieho Maďarska a Ukrajiny.
Podľa tradovanej legendy kostol patril ku kláštoru paulínov, ktorý mali vypáliť Tatári v roku 1241.
Obec Veľká Tŕňa (maďarsky Nagytoronya) leží v juhozápadnej časti Východoslovenskej nížiny, asi 20 kilometrov južne od Trebišova.
Patrocínium: pôvodne sv. Vznik: pred rokom 1200 - prvá štvrtina 13. storočia. Tehlový kostolík postavili vo vyvýšenej polohe nad obcou niekedy koncom 12. storočia, prípadne v prvej štvrtine 13. storočia. Pôvodne išlo o jednoloďovú stavbu s polkruhovou apsidou a západnou emporou, na ktorú nadväzuje vstavaná veža, ktorá mierne predstupuje pred západné priečelie.
Samotná obec sa prvýkrát v písomných prameňoch objavuje zrejme už v 13. storočí, zmienky v listinách z roku 1220, 1254 a 1276 však majú značnú mieru neistoty, či ide práve o Veľkú Tŕňu. Okolo roku 1500 apsidu zbúrali a nahradili ju dlhým neskorogotickým presbytériom s polygonálnym záverom, ktoré malo rovnakú šírku ako románska loď. Zaklenuté bolo troma poliami rebrovej klenby so svorníkmi.
V južnej stene lode taktiež prerazili nové vysoké gotické okno, ktoré nahradilo dve zamurované románske okná. Zo severnej a južnej strany pristavali celkovo osem oporných pilierov. V období reformácie začali kostolík využívať kalvíni, ktorý v priebehu 17. storočia realizovali menšie úpravy. V 70. rokoch 18. storočia kalvínski veriaci chceli osekať maľbu Blahoslavenej Panny Márie v interiéri.
História salašníctva na Slovensku – Bačovia, ovce a horské tradície (DejinySK) 🐑
V roku 1834 sa realizovali práce na kostolíku, ktorých dôkazom je predovšetkým letopočet na klenáku západného vstupu do lode. V 60. rokoch 19. storočia sa uskutočnila rozsiahla obnova kostola, v rámci ktorej bolo zbúrané celé gotické presbytérium a na jeho základoch postavené nové, rovnakého pôdorysu.
Taktiež boli odkryté viaceré románske ozdobné prvky fasád, zvyšky zamurovaných okien na južnej strane lode i južný portál s románskou freskou Panny Márie. Prvý archeologický výskum, ktorý objasnil pôvodnú podobu svätyne, sa uskutočnil až v rokoch 2003 - 2004. Následne sa realizovala rozsiahla obnova, pri ktorej bolo odkrytých a rekonštruovaných viacero architektonických a ozdobných prvkov. Okrem iného bola odstránená predsieň pred južným portálom.
Exteriér stavby je bohato zdobený rozličnými ozdobnými prvkami, ktoré je možné vytvoriť z tehál. Na veži sa nachádzajú združené okná v dvoch úrovniach. Veža je zo všetkých strán zdobená pílovým vlysom vytvoreným z tehál opakovaním motívu Ʌ, ktoré oddeľujú úrovne okien a pod strechou veže je tento vlys zdvojený. Výnimkou je východná stene veže, kde je pod oknom v hornej úrovni použitý zuborez v dvoch pásoch nad sebou.
Fasády lode sú zdobené tehlovou obdobou oblúčikového vlysu, ktorý má hranaté tvary. Unikátnym prvkom v rámci celého Slovenska je použitie zuborezu v troch odlišných formách. Na južnej fasáde lode nájdeme zuborez v typickej podobe tvoriaci jeden pás. Na západnom priečelí lode a na východnej strane veže sa nachádza zuborez v dvoch pásoch nad sebou, pričom rytmus tehál je oproti sebe posunutý.
Na západnej strane lode sa zachovala asi najkrajšia románska empora na Slovensku. Tvorí súvislý múr od dlážky až po strop v celej šírke lode. V prízemí sa do priestoru lode otvára troma arkádovými oblúkmi, ktoré strede podopierajú dva mohutné valcové stĺpy. Tie sú členené naznačenou hlavicou a pätkou. Arkádové oblúky majú jeden ústupok. Priestor empory je tu zaklenutý pôvodnou valenou klenbou.
Na poschodí s rovným stropom nájdeme taktiež tri arkádové oblúky, ktoré však miesto stĺpov podopierajú v strede piliere štvorcového prierezu, ktoré sú v horizontálnej i vertikálnej rovine členené dvojitými ústupkami. Stredovekú maľbu však nájdeme na tympanóne sčasti zamurovaného južného portálu. Zobrazuje polfigúru Panny Márie s dieťaťom a anjelmi a datujeme ju do obdobia po polovici 13. storočia. Maľba na tympanóne bola lacnejšou alternatívou reliéfnej výzdoby a bola využitá napríklad aj na románskych portáloch v Hrabušiciach a Šiveticiach.
Kostolík mal pôvodne dva románske portály. Okrem spomínaného južného sa sčasti zachoval aj vstup v strede západného priečelia, do ktorého je vsadený novší, dnes používaný portál barokového štýlu s letopočtom 1834.
V strede lode pod emporou bol objavený veľký náhrobný kameň s dĺžkou až 192 cm, ktorý mohol patriť Jurajovi Daróczimu. Články gotickej klenby presbytéria boli sekundárne zamurované do predsiene postavenej pred južný portál do lode v roku 1936. Patril medzi ne aj svorník klenby s erbom.
Stredoveké kostolíky nájdeme v okolitých obciach Malá Bara, Zemplínskej Jastrabie a Novosad. Kostolík patrí miestnemu zboru Reformovanej kresťanskej cirkvi a stále slúži na liturgické účely.
V rokoch 2003 - 2010 sa tu realizoval archeologický i umelecko-historický výskum a následná obnova financovaný aj z programu MK SR Obnovme si svoj dom. Výskum priniesol dôležité poznatky o vývoji stavby, vrátane podoby pôvodnej svätyne - apsidy, ktorej pôdorys je teraz naznačený v dlažbe presbytéria.
Použitá literatúra
- Gašaj, D. - Tajkov, P.: Výskum kostola reformovanej kresťanskej cirkvi vo Veľkej Tŕni. In: AVANS 2004, 2006, s.
- Tajkov, P.: Sakrálna architektúra 11. - 13. storočia na juhovýchodnom Slovensku.
- Krcho, J.: Výskum kostola reformovanej cirkvi vo Veľkej Tŕni. In: Monumentorum tutela, roč. 2010, č. 22, PÚ SR, Bratislava 2010, str.
- Gomboš, P.: Reštaurátorský výskum a reštaurovanie kostola reformovanej cirkvi vo Veľkej Tŕni. In: Monumentorum tutela, roč. 2010, č. 22, PÚ SR, Bratislava 2010, str.
- Mencl, V.: Stredoveká architektúra na Slovensku.
- Judák, V. - Poláčik, Š.: Katalóg patrocínií na Slovensku.
- Podolinský, Š.: Románske kostoly.
tags: #greckokatolicka #farnost #velka #trna